Na ihrisku je zatiaľ pokoj. Počuť len spev vtáctva a kde-tu sa zjaví člen prípravného tímu, aby doladil posledné detaily. Pred bránami to už však niekoľko hodín vrie. Napriek tomu, že sa ihrisko otvára o siedmej, fanúšikovia čakajú už od tretej hodiny ráno, aby sa dostali dnu ako prví a obsadili si najlepšie miesta na ich obľúbených grínoch a boli k hráčom čo najbližšie.
Bez telefónov
Na ihrisku nie sú žiadne megalomanské billboardy alebo obrovské stánky sponzorov, ako je to zvykom na iných podujatiach americkej PGA Tour. Žiadne reklamné vzducholode, hlasná hudba, sirény a iné výdobytky modernej techniky. Byť na ihrisku prichytený s mobilným telefónom sa rovná svätokrádeži a hriešnik je v momente vykázaný za brány areálu. Všetko je ladené do tmavozelenej farby – výsledkové tabule, tribúny, bufety, toalety, všetky objekty splývajú s prírodou do jednoliateho harmonického celku. Ešte aj výsledkové tabule majú svoju tradíciu – žiadne obrovské displeje, všetko sa ovláda tak ako po desiatky rokov – ručne. A samozrejme, nemožno zabudnúť na vône. Príjemna vôňa kvetov sa mieša so suchou vôňou píniových stromov. K tým sa postupom času primieša dym z cigár, ktoré sú taktiež neodmysliteľnou súčasťou tohto podujatia. Prítomnosť na turnaji je imperatívom spoločenskej smotánky, čo dokazuje aj pohľad na približne 150 súkromných lietadiel, zaparkovaných na regionálnom letisku Augusta Bush Field.
Všetkému dominuje zeleň. Ferveje, gríny, stromy, to všetko lahodí zraku diváka. A všetci s napätím čakajú, kto sa v nedeľu stane víťazom, vyvoleným, ktorý si na seba oblečie zelené sako zaručujúce nesmrteľnosť. Zrazu sa otvoria brány a k vtákom sa pridáva ďalší zvuk. Je to rýchle svišťanie krokov prvých navštevníkov, ktorí sa ponáhľajú na svoje obľúbené miesta. To je neklamný znak, že priaznivci golfu sa konečne dočkali. 76. ročník najprestížnejšieho golfového turnaja otvorili vo štvrtok 5. apríla ráno tradičným slávnostným odpalom Arnold Palmer, Gary Player a Jack Nicklaus. Traja legendárni hráči vo veku od 72 do 82 rokov, ktorí svojimi výkonmi prepisovali históriu a dohromady nazbierali 13 titulov Masters postupne s úsmevom odpálili svoje loptičky bezpečne na fervej číslo 1 a turnaj sa mohol začať.
Svetová špička na svetovom ihrisku
97 profesionálov a 6 amatérov počas štyroch turnajových dní súťažili o najcennejšiu trofej v tomto športe. V štartovom poli sa nachádzalo aj 16 hráčov, ktorí si túto poctu už v minulosti vychutnali. Medzi nimi nechýbali ani miláčikovia domáceho publika Tiger Woods, Philom Mickelson a Freddie Couples. Pikantériou tohto ročníka bol aj boj o pozíciu svetovej jednotky medzi Lukom Donaldom, Rorym McIlroyom a Lee Westwoodom. Golfové ihrisko Augusta National, na ktorom sa tento turnaj hrá už od roku 1934, má par 72 a dĺžku 6 799 metrov. Všetky jamky sú pomenované podľa kvetov, ktoré sa dajú na ihrisku nájsť, čiastočne aj kvôli tomu, že ihrisko bolo pôvodne vybudované na území kvetinového sadu. Najnáročnejšia pasáž ihriska je tzv. „Amen corner“. Pozostáva z jamiek číslo 11, 12 a 13, ktoré golfista absolvuje bez ujmy len ak hrá na vrchole svojej formy. Na ihrisku sa taktiež nachádza zopár pamätných miest, ktoré pozná každý golfový fanúšik na celom svete – sú to tri mosty – Hoganov most na jamke č. 12, Nelsonov most medzi 12. grínom a 13. odpaliskom a Sarazenov most na jamke číslo 15.
Na ferveji jamky číslo 17 je košatý strom približne 180 metrov od odpaliska a zakrýva celú ľavú časť ferveje. Bývalý prezident USA Dwight D. Eisenhower, ktorý bol veľmi aktívny člen klubu, trafil do tohto stromu toľkokrát, že spustil kampaň, aby bol strom vyťatý. Avšak ani autorita prezidenta nepomohla a na zasadnutí klubu v roku 1956 bol jeho návrh jednomyseľne odmietnutý. Odvtedy sa tento strom volá „Eisenhower tree“. Medzi 16. a 17. jamkou sa nachádza pamätná tabuľa Jackovi Nicklausovi, rekordérovi, ktorý vyhral Masters 6-krát. Jack je súčasne najstarším golfistom, ktorý na turnaji triumfoval. Ďalšia pamätná tabuľa je na ihrisku venovaná Arnoldovi Palmerovi, ktorý hral tento turnaj 50-krát za sebou. Arnold tu zvíťazil štyrikrát.
Vzácna trofej
Súčasnú trofej pre víťaza vyrobili v Anglicku v roku 1961 a pozostáva z 900 samostatných strieborných častí. Klub má 300 členov (vrátane osobností ako napr. Bill Gates alebo Warren Buffet), ktorí sa dajú medzi divákmi ľahko identifikovať podľa klasického zeleného saka. Každoročnou atrakciou turnaja pre členov klubu Augusta National je „večera šampiónov“. Koná sa v predvečer turnaja. A čo bude na jedálnom lístku určuje víťaz predchádzajúceho ročníka, v tomto prípade Charl Schwartzel z Juhoafrickej republiky. Tradičný zábavný „Par 3“ turnaj, ktorý sa hrá vždy v stredu, museli tohto roku organizátori pre búrku skrátiť a tak sa víťazom stali Paidrag Harrington spolu s Jonathanom Byrdom, s celkovým skóre 5 pod par. Aj napriek skrátenemu programu diváci videli dve „hole in one“ v podaní Marka Wilsona a Thomasa Bjorna.
Prekvapenia od prvého dňa
Zápolenia prvého dňa turnaja priniesli výborné výsledky hráčov mimo USA. Na čelo priebežného poradia sa usadil Angličan Lee Westwood, ktorého nasledovali na delenom druhom mieste Peter Hanson zo Švédska a víťaz British Open z roku 2010, Louis Oosthuizen z Juhoafrickej republiky. Na úvod dňa sme boli svedkami vynikajúceho golfu v podaní švédskeho golfistu Henrika Stensona, ktorý sa dostal pomerne rýchlo do priebežného vedenia výsledkom až 6 rán pod par po desiatich jamkách. Avšak na jamke č.18 (par 4) zahral neuveriteľných 8(!) rán a tým stratil vedenie. Dobre mu sekundoval víťaz British Open z roku 1999, Škót Paul Lawrie, ktorý v rámci svojej rundy zahral dva ígle na jamkách 13 a 15 a deň skončil s celkovým skóre -3. Skóre 3 pod par zahrali aj ďalší európski hráči – Miguel Ángel Jiménez zo Španielska a Francesco Molinari z Talianska, spolu s Američanmi Benom Cranom, Jasonom Dufnerom a Bubbom Watsonom. Priaznivé počasie napomáhalo solídnym výsledkom a výborne pripravené ihrisko malo po stredajšej búrke mäkký podklad, ktorý si viacerí hráči pochvaľovali.
Veterný piatok
Na druhý deň bolo pomerne studené a veterné počasie. Golfisti, ktorí štartovali hneď ráno, sa takto museli vysporiadať s premenlivým smerom vetra a mrholením. To však nebolo žiadnou prekážkou pre nestárnúceho veterána Freddieho Couplesa z USA, víťaza Masters z roku 1992. Päťdesiatdvaročný populárny Freddie, ktorému náročné ihrisko v Auguste mimoriadne sedí, zahral 5 pod par a usadil sa na čele priebežného poradia, spolu s prekvapením Jasonom Dufnerom, tiež z USA. Počasie sa počas dňa umúdrilo a na hráčov, ktorí štartovali popoludní, už svietilo slnko. Freddie Couples už dávnejšie prešiel z PGA Tour do súťaže Nationwide Tour, ktorá je určená pre veteránov, avšak ako víťaz Masters má automaticky doživotné právo hrať v hlavnej súťaži. Zaujímavým faktom je, že Freddieho priemerné skóre na turnaji Masters 71,94 je lepšie ako priemerné skóre Jacka Nicklausa a Arnolda Palmera, ktorí turnaj vyhrali dokopy 10-krát.
Lee Westwood, ktorý vyhral prvé kolo, dlho držal svoje vedenie, avšak double bogie – na osemnástej jamke ho odsunulo na tretie miesto so stratou jedného úderu na lídrov. Spolu s ním sa na tej istej pozícii držali aj Sergio Garcia, ktorému druhý deň vyšiel so skóre 4 pod par, Rory McIlroy, ktorý sa dostal do hernej pohody, Louis uubnOosthuizen z Juhoafrickej republiky a Bubba Watson z USA. Švédovi Petrovi Hansonovi vyšla tretia runda na ihrisku Augusta National nad očakávanie – dobre. V krásnom jarnom slnečnom počasí a v bezvetrí, ktoré dávalo protagonistom veľa príležitostí na dobré skóre, zahral zatiaľ najlepšiu rundu turnaja – 7 pod par a s celkovým skóre 9 pod par sa po treťom dni usadil na čele priebežného hodnotenia turnaja. Peter sa pred troma rokmi presťahoval aj s rodinou na Floridu, kde má ideálne podmienky na prípravu počas celého roka, a výsledky sa postupne dostavili – na US Open v roku 2010 skončil siedmy a tohto roku dokonca viedol po treťom súťažnom dni Masters.
Výrazný posun vpred zaznamenal aj miláčik publika Phil Mickelson. Trojnásobný víťaz Masters, ktorý záludnosti ihriska v Auguste veľmi dobre pozná, zahral na prvej deviatke par, avšak na druhej deviatke mu vyšlo prakticky všetko na čo siahol – zahral 4 birdies a jeden ígl a tým sa s celkovým skóre -8 vyšvihol na druhé miesto, hneď za Hansona. To znamená, že vo finálovej nedeľnajšej runde hrali spolu v poslednej skupine. Ako sa Peter Hanson vyjadril, tešil sa na to, ako bude čerpať energiu z publika, ktoré v nedeľu príde povzbudiť jeho hracieho partnera. Na tretej pozícii sa usadil Louis Oosthuizen z Juhoafrickej republiky, nasledovaný Američanmi Bubbom Watsonom a Matt Kucharom na 4. a 5. pozícii. Sobota bola pohromou pre zopár favoritov, pod par sa nedostali ani Tiger Woods, Lee Westwood, Fred Couples a Sergio Garcia. Rory McIlroy zahral dokonca +5 a potvrdil, že jeho hra na tomto ihrisku sa stále vyznačuje neželanými výkyvmi.
A propos – diváci
Diváci dokázali, že golfu veľmi dobre rozumejú.
A že vždy stoja za svojimi miláčikmi.
Výkriky „Get in the hole!“, „Go Phil!“, „Nice shot Freddie!“ sa opakovali v pravidelných intervaloch, avšak prajní návštevníci dokázali oceniť dobrý úder každého hráča bez rozdielu, z ktorej krajiny pochádza.
Napínavé finále
Nedeľné finálové kolo Masters prinieslo v krásnom počasí na ihrisku Augusta National vzrušujúce divadlo, okorenené viacerými fantastickými rekordmi. Dráma až do konca dvíhala približne 35 000 divákov (klub Augusta National nikdy neprezrádza oficiálne čísla) zo sedadiel skoro pri každom údere. Ihrisko sa rozdelilo na 18 samostatných štadiónov (na každej jamke jeden) a hlasné výkriky nadšenia tak bolo počuť z každého kúta ihriska. Najprv zahral Bo Van Pelt skóre 64, aj vďaka hole in one, ktorý dosiahol na „vodnej“ jamke č.16. Toto skóre len o jeden úder zaostalo za rekordom ihriska 63, ktoré držia Nick Price a Greg Norman. Bo naneštastie do hracieho dňa vstupoval s celkovým skóre +7 a aj napriek 8 pod par v poslednej runde to s celkovým skóre -1 nemohlo stačiť na hlavných favoritov. Následne zahral hole in one na jamke č. 16 aj Adam Scott, ktorý napriek veľmi dobrému výsledku 6 pod par tiež vážnejšie do celkového poradia neprehovoril. Hneď na to sa na jamke číslo 2 podarilo Louisovi Oosthuizenovi, víťazovi British Open z roku 2010, zahrať nevídaný úder – albatros – čo značí skóre 2 na jamke s parom 5, teda 3 pod par. Tento zriedkavý úder sa v 76-ročnej histórii Masters podaril pre ním zahrať len trom golfistom. Na jamke číslo 2 bol tento Oosthuizenov historicky prvým. Zahrať jamku dlhú 526 metrov na dva údery sa v histórii PGA turnajov ešte nikomu nepodarilo. Louisovi sa po tomto údere podarilo prepracovať do čela turnaja a svoje vedenie v turnaji si udržal až do play-offs.
Domáci favorit Phil Mickelson, ktorý hral spolu s Petrom Hansonom v poslednej dvojici, začal pomerne dobre, avšak na jamke č. 4, par 3, zahral 6 rán, čím sa prepadol nižsie a preskočili ho ďalší hráči. Nakoniec obaja skončili s celkovým skóre -8 na delenom treťom mieste, spolu s Lee Westwoodom a Mattom Kucharom. Nedarilo sa ani Tigrovi Woodsovi, ktorý so skóre 2 nad par skončil hlboko v poli porazených. Tigrovi sa tentokrát nepodarilo zahrať pod par ani jedno kolo a s celkovým skóre +5 skončil až na delenom 40. mieste. Augusta National Golf Club zorganizoval toto podujatie ako vždy na vysokej úrovni a všetky organizačné komponenty – doprava, logistika, parkovanie, médialné služby, starostlivosť o hostí, VIP, suveníry, občerstvenie, to všetko fungovalo ako dobre naolejovaný stroj. Organizáciu turnaja a humor dobrovoľníkov možno opísať na úsmevnej príhode, ktorá sa odohrala – na mužských toaletách. Vzhľadom na vysokú konzumáciu piva sa na malú potrebu stálo dosť často až v šesťstupoch. Organizátori teda vymysleli špeciálnu funkciu – toaletných posunovačov – ktorých úloha bola urýchliť celý proces. V praxi to potom vyzeralo tak, že počas vykonávania potreby za chrbtom vykrikoval dobrovoľník heslá ako „Na úkon máte podľa lokálnych zákonov presne 30 sekúnd!“, alebo „Potrebu vykonať, dvakrát potriasť a von – ak uvidíme, že trasiete viac ako dvakrát, budeme to kvalifikovať ako masturbáciu a to sa podľa federálnych regulácii trestá až troma rokmi odňatia slobody!“. Samozrejme, všetky tieto repliky vždy vyvolali salvy smiechu a prispeli k dobrej nálade.
Hodnotenie tohtoročného turnaja sa nedá inak ako superlatívmi. A popri tom sa návštevníci turnaja všade stretávali s úsmevmi organizátorov, ktorí sa o všetko starali so svojim tradičným južanským šarmom. A tak sa už teraz v predstihu tešíme na Masters 2013 a dúfame, že prinesie podobné strhujúce divadlo ako tento ročník.