BRATISLAVA 16. januára (WEBNOVINY) – Ak je filantrop priateľ ľudí, v prípade svetoznámej biologičky Dian Fosseyovej išlo o „filgorilu“. Narodenie tejto húževnatej bojovníčky za posledné duše vymierajúcich goríl horských v Rwande si vo štvrtok pripomína aj vyhľadávač Google. Aj vďaka nej totiž v súčasnosti brázdi africké pralesy 900 kusov týchto primátov, ktoré má pod patronátom nezisková organizácia hrdiaca sa Fosseyovej menom.
Obrazom: Gorily Dian Fosseyovej
Život Dian Fosseyovej sa síce začal v roku 1932 v americkom San Franciscu, ale zmysel v ňom našla až o tridsaťjeden rokov neskôr. Vtedy sa za jej chrbtom rozmazávali obrysy mostu Golden Gate a v mysli otváral nekonečný buš. Biologičke počas návštevy Afriky v roku 1963 skrížil cestu primatológ Louis Leakey a rozhodol o jej ďalšom osude. Hrdinsko-tragickom osude z dažďových pralesov.
Boj o srdcia aj životy priateľov
Fosseyovej vášňou sa stali horské gorily, druh ľudoopov na pokraji ich večnej skazy. Dian sa zakrátko pustila do boja s vyhynutím vzácnych goríl až s prehnanou vervou. Domovom Američanky bolo premoknuté rwandské pohorie Virungas. To klamlivo ponúkalo oázu pokoja v krajine, ktorá sa práve zmietala vo všade prítomnom násilí a smrti.
Dian založila tábor a celú svoju základňu medzi horami Karisimbi a Visoke. V húští tamojších lesov bola blízko goríl, ktoré sledovala. Za primátmi chodievala dennodenne, zapisovala si ich počet, správanie, zdravotný stav, väzby v skupine. Dokonca ich aj kreslila.
Počas večerov, keď v jej drevenom príbytku držal oheň pri živote odparujúci sa petrolej v lampe, a na strechu klepkali ťažké slzy dažďa, „filgorila“ študovala vlastné zápisky. Na gramofóne jej hrali staré anglické piesne a hodiny v objatí hmly pred západom slnka tlačil dopredu alkohol.
Video: Životný príbeh Dian Fosseyovej
https://www.youtube.com/watch?v=XEldxJJBSY4
Gorily Dian prijali. Rešpekt si musela vydobyť najmä od vodcu skupiny. Vyše dvestokilogramový samec, ktorému dala meno Digit, skupinu najskôr ostro chránil, hoc aj pred zvedavými očami neškodnej belošky. V lesoch sa totiž ponevieralo ešte niekoľko ďalších párov, ktoré striehli len na to, aby mohli v hľadáčiku zbrane zacieliť a výstrelom si ukoristiť ľudoopa.
Gorilie ruky ako popolníky, hlava ako trofej a najmä bezbranné mláďatá, vytrhnuté z náručí zastrelených matiek, zaručovali pytliakom bezodný biznis. A to Fosseyová z duše nenávidela.
Rana priamo do srdca
Stopnutie kynoženia vzácnych primátov stavala Dian nad svoj život, či už súkromný, ale aj ten z pohľadu zdravia. V daždi učupená sedela vo vysokej tráve, kým vedľa nej oddychovali spokojné primáty. Chradla na tele i na duši. Najväčšia rana pre ňu však mala ešte len prísť.
Pytliaci si vyhliadli jej milovaného Digita a keď sa Dian dozvedela, čo sa chystá, bolo už príliš neskoro. Toho, ktorému sa nechávala hladkať po hlave, chýbali končatiny, ten, ktorému sa podriaďujúco dívala do očí, o zrak úplne prišiel. A chýbalo aj srdce; vlastne, ono len nebilo. Dian totiž našla samca so strieborným chrbtom bez hlavy, v drepe a bez duše.
Video: Smrť Dianinho najlepšieho priateľa Digita
Fosseyová viedla plodnú korešpondenciu s mnohými dopisovateľmi. Jednému z priateľov krutý objav Digita opísala ako svoj najhorší deň života. Jeho smrť ju zmenila a rozhodla sa dokonca založiť charitatívny Digitov fond na boj proti pytliakom a na záchranu goríl. Dokonca odletela do Spojených štátov a v televíznych programoch prosila ľudí o podporu.
Jej mediálne ťaženie malo dvojaký účinok. S pribúdajúcim finančným prostriedkami sa objavilo aj množstvo ľudí z celého sveta, ktorí chceli vidieť gorily na vlastné oči. Vtedy Dian pochopila, že je zle. Gorily totiž patria dažďovému pralesu a nie obrázkom na rušivých fotoaparátoch.
Bez goríl a radšej sama
Výskum napredoval. Priamo úmerne s úspechmi sa z Dian vytrácalo zdravie. Spolupracovníci, ktorí s ňou v horách bývali uviedli, že niekedy nenašla silu a namiesto milovaných goríl dala radšej prednosť fľaške s ohnivou vodou.
Tak, ako predtým opisovali jej zúrivý boj s miestnymi obyvateľmi, ktorí ju označovali za strigu, odrazu hovorili o krehnúcej osobe. Dian už nechytala deti domorodcov, ktoré údajne unášala a strašila v červenej parochni, aby ich o pár dní pustila na výstrahu pre všetkých, ktorí by siahli na jej gorily. Intímny priateľ fotograf, ktorý ju občas navštevoval, nechodil a aj listov z jej chatrče odchádzalo do sveta pomenej.
Na sklonku života sa Dian Fosseyovej za jej horlivú snahu o záchranu ľudoopov veľa ľudí otáčalo chrbtom. Niektorých poslala kade-ľahšie sama, iným prekážali jej činy. No vtedajší rwandský prezident bol Dianiným veľkým zástancom, a keď ju v dedine nepozvali na tradičnú oslavu goríl, bol to on, kto sa s ňou chcel stretnúť a rozprávať.
Vražda s tónmi gramofónu
Vianoce v roku 1985 ničím nevybočovali od tých predošlých. Mliečnota ťahajúca sa po čistinách, dážď prebíjajúci hmlu pomedzi stromy a šum vetra. Dian ako zvyčajne posedávala v chatrči a študovala svoje zápisky. Na stole poloprázdna fľaša alkoholu a v gramofóne rotujúca vinylová platňa.
Jej zvuk sa odrážal od jednej steny k druhej ako ozvena. Smutnú idylku osamelej ženy doslova preťal neznámy vrah. Fosseyovej dokaličené bezhlavé telo našli 26. decembra spolupracovníci, ktorí spali vo vedľajších zruboch. Vinníka dodnes nenašli.
Video: Trailer k filmu Gorily v hmle
Dlhé roky sa špekulovalo, kto pripravil goriliu ženu o život. A kandidátov bolo viacero. Mohli to byť pytliaci, ktorých plány roky sabotovala. Smrť na ňu mohli hodiť miestni obyvatelia, čo sa v strachu pred jej činmi dokonca odsťahovali z osád pri lese. Hovorí sa aj o pašerákoch drog, ktorí v lesoch prenášali kontraband. Tých síce nezaujímali mierumilovné primáty, no stráž, ktorá gorily hliadkovala, občas zaujali oni.
Na Dian Fosseyovú sa svet dodnes pozerá z dvoch uhlov pohľadu. Pre tých prvých je stelesnením odhodlaného boja za gorily, ktoré vďaka nej nájdeme v horách Rwandy aj v súčasnosti. Pre iných bola len blázon. No uprieť jej, čo dokázala v prospech jedného z ľudských príbuzných, nemôže nikto.
Informácie pochádzajú z portálu wikipedia.sk a z dokumentárnych programov.
Dian dostala gorily do kín in memoriam
Príbeh Dian Fosseyovej zaujal aj filmárov. V roku 1988 mal premiéru film Gorily v hmle – Príbeh Dian Fosseyovej, v ktorom si zahrala herečka Sigourney Weaverová.
Snímka získala dokonca niekoľko nominácií na ocenenie, ale aj samotné ceny.
Ocenenia a nominácie:
Zlatý glóbus (1989) – Najlepšia filmová hudba: Maurice Jarre
Zlatý glóbus (1989) – Najlepší ženský herecký výkon – v kategórii drám: Sigourney Weaver
Cena BAFTA (1990) – Najlepšia kamera nominácie: John Seale
Oscar (1989) – Nejlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe nominácie: Sigourney Weaver
Oscar (1989) – Najlepší adaptovaný scenár nominácie: Anna Hamilton Phelan, Tab Murphy
Oscar (1989) – Najlepší zvuk nominácie
Oscar (1989) – Najlepší strih nominácie: Stuart Baird
Oscar (1989) – Najlepšia filmová hudba nominácie: Maurice Jarre
Zlatý glóbus (1989) – Najlepší film – kategória dráma nominácie
(Zdroj: Port.sk)