BRATISLAVA XX. apríla (WEBNOVINY) – Povestné francúzske komédie priniesli svetu niekoľko nezameniteľných komikov. Patrí medzi nich aj Pierre Richard. Kto by si nepamätal a opäť rád nepozrel Veľkého blondína s. čiernou topánkou? Jeho neobratnosť, naivnosť a svojský humor nenechajú chladným nikoho. A ako pravý Francúz, aj on podľahol čaru vína a kúpil si vinice, v ktorých vyrába svoje vlastné moky.
Hrám sa celý život
Pierre Richard sa narodil do šľachtickej rodiny 16. augusta 1934 na severe Francúzska a bol pokrstený ako Pierre Richard Maurice Charles Leopold Defays. Vzhľadom k pôvodu bol jeho sen stať sa hercom veľmi ťažko akceptovateľný. Túžba po voľnosti a slobode však zvíťazila. Dokonca sa na dlhých pätnásť rokov rozhádal s rodinou. Až keď videli, že je úspešný, prestali mať obavy o jeho budúcnosť a finančné zabezpečenie a našli si k nemu opäť cestu. Na svoje detstvo a dospievanie vo Valenciennes spomína rád, dodnes sa cíti dieťaťom. O komédii Hračka hovorí: „Detstvo patrí k inšpiračným zdrojom, z ktorých čerpám dodnes. Hrám sa celý život, herectvo je nevšedná profesia.“ Bol obdivovateľom americkej grotesky: Dannyho Kaya či Charlieho Chaplina. Od ostatných francúzskych komikov sa odlišoval najmä svojím prístupom: „Vždy som túžil oslovovať diváka hlavne neverbálne.“ Filmový historik André Sallée o ňom napísal: „Pierre dal filmu postavu, ktorá mu chýbala. Bol by hviezdou aj v čase americkej grotesky.“
Herec, scenárista i režisér
Skôr ako dostal prvé malé filmové úlohy, pracoval a budoval si kariéru v parížskej Music Hall. Jeho komediálny talent sa naplno prejavil v sedemdesiatych rokoch. Svetový úspech získal nezabudnuteľnou komédiou Veľký blondín s čiernou topánkou. Pri jeho nakrúcaní sa zoznámil s Francisom Veberom, s ktorým spolupracoval aj na ďalších úspešných filmoch. Rád spomína na nakrúcania s Gérardom Depardieu. „Gérard je nesmierne vnímavý človek, úplne iný ako ja, a pritom sa mi v mnohých veciach podobá. Niekedy ma podržal on, potom zasa ja jeho. Sme prepojení.“
Počas svojej kariéry si vyskúšal nielen herectvo, ale aj písanie scenárov a režisérsku stoličku – napríklad vo filmoch Som nesmelý, ale liečim sa, Roztržitý, Život plný malérov. Pre veľký úspech si v roku 1974 zopakoval svoju hviezdnu úlohu v komédii Návrat veľkého blondína. Tieto mimoriadne plodné roky priniesli aj skvelé filmy ako Snílek, Horčica mi stúpa do hlavy, Náhradník, Útek, Otec a otec a ďalšie.
Dobré jedlo a víno
V ostatnom čase sa však ako herec ukázal aj vo filmoch trochu iného typu, než na aké sme u neho zvyknutí. Veľmi rád spomína na nakrúcanie v Gruzínsku a film Tisíc receptov zamilovaného kuchára. „Je to óda na varenie. Dobré jedlo povzbudzuje dobrú náladu, rovnako ako víno. Nemusíte ho piť úplne sám, bolo by to veľmi smutné. Víno a jedlo sú dôležitou súčasťou Richardovho života. Popri práci vo viniciach tiež vlastní reštauráciu v Paríži, Au Pied de Chameau.
Parížan
Dnes má herec byt v prestížnej štvrti Paríža. Toto mesto miluje. „Paríž je veľký a zároveň malý. Nie je to ani Los Angeles, ani Moskva, kde idete aj deväťdesiat kilometrov. Paríž sa niekedy podobá dedine. Mám tu priateľov, ulice, po ktorých sa pravidelne prechádzam, svoje zvyky. Keď prídem do kaviarne, stretnem tam tie isté tváre a počujem tie isté reči.“ Vystriedal už rôzne štvrte, býval na Montmartri, v Junot, v Passy, niekoľko rokov dokonca žil na lodi, na Seine v centre mesta. „Potrebujem k životu vodu a bývať v Paríži na rieke je zvláštne. Necháte auto na nábreží, vyzujete si topánky, bosí prebehnete na mostík a ste mimo mesta. A pritom je všade okolo vás.“ Pierre Richard má dvoch synov. Obaja sú hudobníkmi. Olivier hrá na saxofón so skupinou Blues trottoir a Christophe sa venuje kontrabasu.
Radšej hovoríme o ženách
Tri mesiace v roku trávi vo vinohradoch na juhu Francúzska. „Moje víno je v každej fľaši trochu o mne.“ Netají sa tým, že so svojím priateľom Gérardom Depardieu každý rok súperia, kto z nich bude mať lepšie produkty. Tvrdí však: „S Gérardom radšej hovoríme o ženách ako o víne.“
Herec kúpil panstvo s vinicami v regióne Languedoc neďaleko mesta Gruissan v roku 1978. Pôvodne 50 hektárov vinohradov medzi skalami a rybníkmi zveľadil a dnes vyrába vlastné moky pod značkou Chateau Bel Evéque. Momentálne spravuje 17,5 hektárov viníc s najvyšším označením pôvodu AOC (Appellation ďorigine contrôlée) a 2,5 hektára s označením Vín de Pays. Produkuje okolo 80-tisíc fliaš červeného a ružového Bel Evéque Rouge Fut, Bel Evéque Cuveé Cardinal a Démon de Evéque. Sú to silné, zemité a plné moky charakteristické pre tento terroir. Každý rok sám vyvíja a mieša víno. Navrhuje dokonca etikety. Preferuje výhradne ručný zber, tradičné spracovanie a pôvodné technológie. Dokonca si vyrába vlastné dubové sudy. V tomto regióne je jeho vinárstvo jedným z posledných tradičných predstaviteľov. Získal tiež niekoľko významných domácich aj zahraničných ocenení. Vinicou občas sprevádza návštevy – takže ak máte záujem, stačí si vyhľadať na jeho stránke termíny.
Šťastný pesimista
Zdá sa, že Pierre Richard je naozaj šťastný človek. „Robiť svoju prácu a robiť ju dobre, samozrejme, šťastie je. Alebo skôr radosť. Šťastie je oveľa zložitejšie. Potrebujete k nemu pohodu. Keď ste šťastný, zároveň pociťujete strach, aby ste o to svoje šťastie neprišli.“ V roku 2006 dostal Cenu César od Akadémie filmových umení za celoživotný úspech. „Smiech je jedinou zbraňou, ktorá vám za určitých okolností zostane ako posledná. To vám nikto nemôže vziať, rovnako ako vám nikto nemôže vziať sny.“ Sám o sebe však tvrdí, že je pesimista. „Som síce komik, ale nie optimista. Nie kvôli sebe, ale kvôli deťom a vnúčatám. Mám o ne veľký strach, pretože sa bojím, že náš svet je chorý.“
Text: Janette Suchá
Informácie sú použité z www.vino.sk