Ktoré plemená koní chová Národný žrebčín Topoľčianky?
Ako jediní v Európe a možno aj na svete chováme päť čistokrvných plemien koní, z toho sú štyri génové rezervy nielen pre Slovensko, ale aj pre celý svet. Máme plemená lipican, hucul, shagya arab, arabský plnokrvník a slovenský teplokrvník. Všetky chováme v čistokrvnej forme, v prísnom líniovom a rodinovom zastúpení. Každého jedného plemenného žrebca a kobylu vyberá odborná výberová komisia, ktorá hodnotí celý chov dvakrát ročne. Po splnení exteriérových daností a charakterových vlastností ide kôň do tréningu, kde v 100-dňovom teste musí preukázať svoje schopnosti. Po pol roku absolvuje výkonnostné skúšky, kde sa prísne hodnotia kritéria od podkúvania, cez kŕmiteľnosť, charakter, jazditeľnosť až po ochotu spolupracovať s človekom.
V Národnom žrebčíne Topoľčianky je ustajnený aj kôň, ktorý patrí britskej kráľovnej Alžbete II., kráľovná ho dostala symbolicky do daru pri svojej návšteve Slovenska v roku 2008. Ako sa mu darí?
Kôň Maestoso X-38 je súčasťou záprahového reprezentačného družstva a splnil kvalifikačné kritériá na majstrovstvá sveta v Conty vo Francúzsku, ktoré sa konajú v auguste. Bude tam aj jeho o štyri roky starší pravý brat, ktorý je jeho učiteľom. Maestoso X-38 je naozaj koňom výnimočných kvalít, má 12 krásnych žriebät. Po skončení športovej kariéry bude určite zaradený naspäť do chovu ako plemenník. Kráľovnú Alžbetu pravidelne informujeme o jeho zdravotnom stave, potomkoch a aktivitách a čakáme, že sa nám ozve.
Má nejakú špeciálnu kráľovskú opateru?
V Topoľčiankach sa snažíme, aby mali všetky kone kráľovskú opateru. Maestoso X-38 nemá žiadne privilégiá, neodpustí sa mu nič ani v tréningu. Je však viac populárny a fotografovaný ako iné kone, čo si však zrejme neuvedomuje. Prischla mu prezývka Alžbetka, podľa kráľovnej.
Pred nedávnom mal svadbu princ Wiliam s Kate Middleton. Neuvažovali ste nad venovaním ďalšieho koňa britskej kráľovskej rodine pri tejto príležitosti?
Taký nápad nebol, myslím, že jeden kôň postačí.
Predávate kone aj do zahraničia?
Topoľčianske kone si získavajú čoraz viac priaznivcov. Ročne predávame 80 až 100 koní. Momentálne obchod s koňmi trochu stagnuje vzhľadom na hospodársku krízu. Tento rok sme zatiaľ predali tri kone do Čile a ďalšie do ázijských krajín. Naše kone sú napríklad v USA v štáte New York, na Floride alebo v Číne, nájdu sa po celom svete. Keďže ich označujeme klasickým spôsobom z tereziánskych čias – značkou STR na ľavom stehne, čo znamená „Slovenská republika Topoľčianky“ – nájdeme si ich kdekoľvek.
Koľko stojí taký čistokrvný plemenník?
Veľmi ťažko sa dá oceniť a vyčísliť chovateľská hodnota v peniazoch, cena plemenníkov a niektorých koní je prakticky nevyčísliteľná.
Tento rok sa v žrebčíne narodilo jubilejné 8000. žriebä. Aký býva ročný prírastok a koľko koní máte v stajniach momentálne?
Máme 560 koní, ročne sa narodí 80 až 100 žriebät. Tento rok sa ich doteraz narodilo 57, očakávame celkovo 112. Natalita je u nás vynikajúca, čo svedčí o skvelom zdravotnom stave kobýl. Chorobnosť sa našim koňom, našťastie, vyhýba, snažíme sa o prísne zoohygienické a veterinárne opatrenia. Máme však napríklad koňov – alergikov, ktorí sú alergickí na prach. Seno im preto musíme navlhčovať.
Aké úspechy sa podarilo dosiahnuť topoľčianskym koňom?
V stajniach máme viacerých európskych aj svetových šampiónov. Najviac v kurze je momentálne lipican. V roku 2007 bratia Lazarovci z Maďarska vyhrali majstrovstvá sveta s topoľčianskymi lipicanmi v dvojzáprahoch. Holandský štvornásobný majster sveta v štvorzáprahoch vedie v súčasnosti svetový pohár s našimi lipicanmi. Naše štvorčlenné záprahové družstvo splnilo kvalifikačné kritériá na majstrovstvá sveta v Conty vo Francúzsku, ktoré budú v posledný augustový víkend. Sme členmi všetkých medzinárodných a svetových organizácií, zameraných na chov koní. A to nielen pasívnym, ale doslova aj mienkotvorným, pretože mnohé chovateľské subjekty prebrali náš konzervativizmus vo výkonnostných skúškach a testáciách koní.
Tento rok si žrebčín pripomína 90. výročie svojho založenia. Môžete priblížiť jeho históriu?
Chov koní na Slovensku bol v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie vysoko rozvinutý. Žrebčín vznikol v roku 1921 na základe rozhodnutia vtedajšej vlády Česko-Slovenska. Topoľčianky vybrala na základe ich strategického postavenia, pretože sú blízko Viedne, Budapešti aj Bratislavy. Zároveň, skúsenosti s chovom koní v Topoľčiankach mali už Habsburgovci a stála tu skvele vybudovaná jazdiareň. Zo svetoznámych žrebčínov sem doviezli plemená lipican, hucul, shagya arab, nonius. Od roku 1963 žrebčín chová aj športové kone a od roku 1973 aj arabského plnokrvníka, privezeného z Egypta. V roku 1993 bol vydaný výnos ministerstva pôdohospodárstva o opätovnom zriadení piatich štátnych žrebčínov. Topoľčiansky dostali názov Národný žrebčín. Bohužiaľ, zvyšné štyri žrebčíny boli sprivatizované a doslova zlikvidované.
Ako je na tom žrebčín po finančnej stránke? Akou sumou naň prispieva štát?
Žiadny chov koní na svete nie je ziskový, je to jednoznačne stratová záležitosť. Je to kus kultúrneho povedomia ľudí, sú v tom stovky rokov genetiky a šľachtiteľskej práce. Prerušenie tohto reťazca by bolo likvidáciou, pretože späť sa to už vrátiť nedá. Všetky krajiny, aj tie menej vyspelé, majú minimálne jedno chovateľské zariadenie, ktoré si drží štát. V Rakúsku sú dva štátne žrebčíny, v Maďarsku päť, vo Francúzsku 16 a v Poľsku až 23. Na Slovensku je tento jediný, štát ho podporuje sumou milión až 1,2 milióna eur ročne. Obraciame každý cent v ruke a na svoju činnosť si musíme zarábať aj sami. Obhospodarujeme tisíc hektárov pôdy, okrem koní máme aj 300 kusov hovädzieho dobytka, obnovili sme chov oviec. V 90-tych rokoch mal Národný žrebčín Topoľčianky 300 zamestnancov, dnes ich je 90.
Zhovárala sa Mária Pietová