HRUBAN: Energetická nesebestačnosť SR je problém

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vladimír Hruban
Vladimír Hruban Foto: archív

Prečo ste sa ako úspešný podnikateľ rozhodli vstúpiť do politiky?

Dôvodov je viac. Najväčší je však ten, že už dlhodobo som nespokojný s činnosťou vlád na Slovensku. A je jedno, či to bola Mečiarova, Dzurindova, alebo Ficova vláda. Ich predstavitelia sa spávali ako majitelia tohto štátu a nie ako správcovia, ktorí dostali mandát od ľudí, aby štát spravovali. Nepáči sa mi ani arogancia niektorých politikov. Každá vláda samozrejme urobila aj dobré veci, ale toho negatívneho viac. Budem mať 50 rokov, v živote som v žiadnej strane nebol. Mám za sebou určitý životopis, ktorý hovorí činmi. Či už je to v pracovnej, alebo súkromnej sfére, alebo spolužití s priateľmi a kamarátmi. Teda pretože ma viaceré veci hnevajú, rozhodol som sa vstúpiť do politiky, aby som svojou účasťou Novej demokracie v parlamente mohli prispieť k pozitívnym zmenám v spoločnosti.

Mnohí naši úspešní podnikatelia zbohatli na privatizácii. Privatizovali ste? Ako ste zbohatli vy?

Neprivatizoval som. Čo je to bohatý? V prvom rade som bohatý na skúsenosti a na ľudí, ktorých poznám. V živote som nič neprivatizoval. Privatizáciu z čias premiéra Mečiara považujem za podvod na občanoch. Odsudzujem finančné skupiny, ktoré sa vtedy rôznymi spôsobmi dostali k peniazom, aby vykupovali kupónové knižky. Zároveň si však myslím, že súkromník je vždy lepší hospodár ako štát. Na druhej strane, ak do exekutívy prídu odborníci a odovzdajú svoje schopnosti štátu, tak aj štát by mohol byť dobrým hospodárom. V roku 1990 som začínal od nuly. Pracoval som pre zahraničné firmy. Neskôr som si založil vlastnú akciovú spoločnosť. Vychoval som si ľudí, ktorí sa stali oporou tejto firmy. A keď niekto pracuje, dosahuje aj nejaké výsledky.

Akým heslom sa v živote riadite?

Tých je viac. Prvé je: Ži a nechaj žiť! Ďalšie: Dôveruj, ale preveruj! Veľmi pekným heslom je dôslednosť. Sám som veľmi dôsledný. Dôslednosť je totiž postrachom slabých duší. No a ešte možno jedno heslo: Vždy pracovať tak, aby ma minulosť nemohla dobehnúť. To znamená nerobiť chyby, ktoré by ma mohli v budúcnosti dobehnúť.

Prečo by sa mali občania Slovenska zúčastniť na tohtoročných voľbách do NR SR?

V prvom rade to vyplýva z práva občanov voliť a z ich slobody, ktorá je zakotvená v ústave. Ale sloboda znamená aj zodpovednosť. Zodpovednosť občanov k vlasti je daná demokratickým postavením Slovenska v EÚ. Každý občan, ktorému záleží na vlasti, ktorý by chcel byť vlastencom, by mal ísť voliť. Vlastenectvo sa prejavuje činmi.

Prečo by občania mali voliť Novú demokraciu?

Do Novej demokracie som vstúpil kvôli osobnosti Tibora Mikuša, ktorého veľmi dobre poznám pätnásť rokov. Už z názvu našej strany vyplýva, že ide o niečo nové. Nové v tom, že sa nesústredíme na žiadne politické etnikum, na žiadnu vekovú kategóriu, na vzdelanie ľudí, ale na dobré riešenia. Preto sa nezaraďujeme ani k ľavici, ani k pravici. Sociálnu politiku chceme robiť všetci. Treba ju robiť na efektívnej ekonomike. Nová demokracia poskytuje možnosť vyjadriť sympatie všetkým ľuďom, či ľavicovým, alebo pravicovým bez ohľadu na etnikum, vzdelanie, alebo vek.

A prečo by mali voliči na kandidátke Novej demokracie zakrúžkovať práve číslo 8? Teda Vás.

Do politiky som vstúpil, pretože chcem svoje schopnosti, odovzdať Slovenskej republike. Nejdem do politiky kvôli peniazom. Už na predvolebnú kampaň som minul toľko peňazí, že sa to blíži k štvorročnému poslaneckému platu. Ísť do parlamentu preto, aby som mohol brať peniaze, by bolo scestné. Apelujem na schopných ľudí, ktorých je na Slovensku mnoho, aby neváhali a tie vstúpili do politiky, pretože tu potrebujeme zmenu. Ale nie vyhláseniami, billboardami, popularitou v médiách, ale činmi. Keď takých ľudí bude viac, vytvoria sa skupiny ľudí, ktorí majú záujem niečo urobiť pre Slovensko, dá sa veľa vecí zmeniť k lepšiemu.

Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?

Precestoval som celý svet. Videl som viac i menej vyspelé demokracie. Videl som ľudí, ktorí žijú v chudobe i bohatstve. Prednosťou Slovenska je množstvo šikovných ľudí a je jedno, či v športe, politike, medicíne, učiteľov, vedcov, alebo bežných občanov. Slovenský národ je pracovitý. Slováci svoju šikovnosť dokazujú všade na svete.

Čo považujete za momentálne najväčší problém, ktorý trápi občanov Slovenska?

Určite je to druhá najvyššia nezamestnanosť v EÚ. Nedostatočná sociálna politika, chýbajúce jasle, škôlky, mzdy, zdravotníctvo.

Aké sú hlavné body vášho volebného programu? Čo by ste chceli dosiahnuť?

Priorít je veľa. V prvom rade, aby ľudia prevzali zodpovednosť za budúcnosť. Aby sme krajinu odovzdali deťom v lepšom stave, ako sme ju zdedili od našich otcov. Zodpovednosť za budúcnosť súvisí s vlastenectvom. Vlastenectvo je postoj k demokratickému postaveniu Slovenska v EÚ. Demokracia je poriadok, zodpovednosť a sloboda.

Spomenuli ste deti. Čo konkrétne chcete urobiť pre deti?

Ide nám o práva dieťaťa. Chceme zákonným spôsobom dosiahnuť, aby prostriedky na život dieťaťa, mali svojho presného adresáta – dieťa. Teda, aby deti neboli finančným zdrojom príjmu skupiny obyvateľstva, ktorí si povedia, že majú desať detí a nemusia pracovať. Prídavky majú patriť deťom. Majú byť použité na ich výchovu. Na ich fyzický a duševný rozvoj.

Roky pracujete v energetike. Máte návrhy a riešenia aj pre túto oblasť?

Áno. Sme za energetickú a potravinovú sebestačnosť. Energetická sebestačnosť priamo súvisí s bezpečnosťou štátu. To znamená, čo najviac diverzifikovať zdroje surovín ako je plyn, ropa. Aby sme mali možnosť ich brať nie z jedného plynovodu, alebo ropovodu, ktorý ide cez Ukrajinu, kde zopár jednotlivcov pre svoje obohacovanie znemožní transport. Za veľký problém považujem energetickú nesebestačnosť Slovenska, ktorá vznikla odstavením dvoch blokov jadrovej elektrárne, čo vyplývalo z prístupových zmlúv do EÚ. Tieto bloky však mali byť dávno nahradené dostavaným tretím a štvrtým blokom, alebo novým jadrovým zdrojom. Slovensku chýba 25 percent elektrickej energie, ktorú zo dňa na deň nenahradíme alternatívnymi zelenými energiami.

Okrem energetickej ste zdôraznili aj potravinovú sebestačnosť.

Potravinová sebestačnosť je veľmi dôležitým faktorom bezpečnosti štátu. Predstavte si, že si nakupujeme 90% – 95% potravín v hypermarketoch. Tieto hypermarkety môžu zo dňa na deň skrachovať, pretože je za tým súkromný kapitál. Kde si pôjdeme kúpiť chlieb a základné potraviny ak tieto hypermarkety zlikvidujú malé klasické obchodíky ? Energetická a potravinová bezpečnosť sú základom národnej bezpečnosti štátu. Okrem energetickej a potravinovej sebestačnosti musíme hovoriť aj o surovinovej politike, ako je napríklad voda , ktorá je naším najväčším prírodným bohatstvom. Musíme si ju chrániť ako aj využívať v plnej miere, tak ako nám to táto krajina poskytuje.

S tým súvisí aj ochrana životného prostredia.

Nemôžeme zastaviť strategické veci a nepostaviť diaľnicu, alebo nemocnicu, pretože je tam poľnohospodárska pôda. Ale ak už k takýmto strategickým stavbám príde, mali by sme stanoviť jasnú podmienku. Ak došlo pri stavbe k vyrúbaniu sto stromov, treba vysadiť nových sto. Uchovajme našu zeleň a životné prostredie. Zároveň by sme mali kontrolovať nielen chemické a metalurgické fabriky, ale aj čierne skládky, ktoré permanentne vznikajú na rôznych miestach. Životné prostredie je naozaj dedičstvo našich otcov, preto si ho vážme a odovzdajme ho ďalším generáciám.

Pri vymenovaní problémov ste spomenuli aj nedostatočnú sociálnu politiku.

Je v nej čo doháňať a riešiť. Nemáme jasle a škôlky. Mladí, keď chcú bývať, musia si zobrať úver. Treba im umožniť daňové prázdniny. Dať im možnosť pracovať a rozvíjať rodinu. Rodina je základom modernej spoločnosti. Fungovanie rodiny zabezpečuje štátu rozvoj jednotlivca. Ten je nositeľom rozvoja regiónu, regionálny rozvoj je nositeľom rozvoja SR.

Vladimír Hruban sa narodil 26. augusta 1960. Je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT. Neskôr pokračoval v postgraduálnom štúdiu v odbore automatizácia a robotizácia zvárania na Strojníckej fakulte SVŠ. Pred rokom 1989 pracoval ako výskumno-vývojový pracovník v štátnom podniku BEZ Bratislava. V roku 1991 nastúpil ako špecialista k americkej firme so sídlom v Bostone, kde neskôr pôsobil v manažérskych funkciách. Skúsenosti z oblasti jadrovej energetiky získal v USA, Nemecku, na Ukrajine, v Rusku, Českej republike, Maďarsku, Fínsku, Francúzsku či v JAR. Vďaka svojím pracovným výsledkom sa postupne dostal medzi vrcholných manažérov a majiteľov. V roku 1996 bol spoluzakladateľom akciovej spoločnosti, kde dodnes pôsobí ako riaditeľ a predseda predstavenstva. Časom sa prepracoval medzi uznávaných odborníkov na energetiku a istý čas robil poradcu na ministerstve hospodárstva.

Je ženatý, má dve dcéry a jedného vnuka. Jeho veľkým koníčkom sú bonsaje, ktorým sa venuje 25 rokov. Okrem toho je vášnivým rybárom, rád lyžuje a hrá tenis.

Ste podnikateľ. Majú podnikatelia na Slovensku dobré podmienky?

Na podnikateľov sa často pozerá, že sú to len podvodníci, ktorí idú len za svojim ziskom. Iste, sú aj takí. V prvom rade zamestnávajú ľudí. Treba sa sústrediť diverzifikáciu hrubého domáceho produktu tým, že podporíme malých a stredných podnikateľov, živnostníkov. Keď Slovensko je z 90 percent koncentrované na desať výrobných komplexov, potom má veľmi krehkú ekonomiku, ktorá môže veľmi rýchlo skolabovať. Za každým týmto koncernom je súkromný kapitál a nemôžme nútiť súkromníka, aby investoval peniaze do našej ekonomiky. Sme tiež za zníženie odvodového zaťaženia, čo zvýši zamestnanosť. Je to jeden z atribútov, ktorý zamestnanosť môže zvyšovať.

Predseda Novej demokracie je športovec. Dlhoročný karatista a tréner karate. Športovcom, či už v špičkových centrách, alebo ktorí sa zapájajú len do masového športu chýbajú podmienky. Všeobecne máme v športe nedostatok peňazí. Čo s tým?

O športe sa dnes hovorí veľa. Chýbajú ihriská, peniaze. V prvom rade však chýba systém a starostlivosť o mladú generáciu. Chýbajú nám dobrí tréneri, realizačné štáby, systémové opatrenia. Ak toto nie je, môžete do akéhokoľvek odvetvia naliať peňazí, koľko chcete, je to jedna čierna diera. Zákon o športe jasne hovorí, že na šport sa má každý rok vyčleniť 0,5 percenta zo štátneho rozpočtu. Tieto čísla sa ale nedodržiavajú. Peniaze na šport tečú cez tri ministerstvá športovým zväzom. Z nich niektoré dostanú viac, niektoré menej a niektoré vôbec. Treba tiež presmerovať výnosy z lotérii do športu. Druhá vec je, že peniaze zo športovca hviezdu ešte nevyrobili. V prvom rade musí športovec prekonať sám seba. Zároveň treba dbať na všeobecnú telesnú výchovu. Tri štvrtiny obyvateľstva je obézna. Treba mladých odtiahnuť od počítačov a televízie a dostať ich na ihriská. Veľa talentov nie je podchytených, pretože sa dostatočne nevenujeme mládeži. Súčasný premiér odovzdal desiatky ihrísk, ale nerieši to situáciu. Musí ich byť viac. Chýbajú nám športové haly na zimné i letné športy.

Ste za zvýšenie / zníženie / ponechanie súčasnej úrovne daňového a odvodového zaťaženia?

Dane treba platiť. Museli sa platiť aj za cára. Sú dôležitým fiskálnym naplnením štátneho rozpočtu. Bez daňových príjmov by štát nemohol existovať. Ak niekto hovorí dnes o znižovaní daní, tak je to populizmus. Sme za to, aby sa dane nezvyšovali. Štát však musí začať šetriť. Musí sprehľadniť výberové konania. Obrovské peniaze sa míňajú pri rôznych kauzách ako sú emisie. Štát stráca miliardy eur.

Ste za legalizáciu ľahkých drog?

Žiadnu marihuanu by som nelegalizoval. Kde máte záruku, že kto má jednu cigaretu nie je díler? Veďme ľudí k športu, k štúdiu, vzdelávaniu, cestovaniu. Drogy sú prípustné len v medicíne, ak lekár rozhodne, že môžu pomôcť pri liečbe, alebo zmieria bolesti pacienta.

Podporili by ste obmedzenie poslaneckej imunity tak, aby sa vzťahovala iba na hlasovanie a výroky v NR SR?

Jednoznačne áno. Odmietam vulgarizmy. Slušnosť a korektnosť by mala patriť k základným vlastnostiam človeka. Imunitu považujem za nepotrebnú. Z akých dôvodov by mal poslanec jazdiť pod vplyvom alkoholu, alebo parkovať na zakázaných miestach, alebo nedodržiavať zákony tejto krajiny? Poslanec má byť príkladom. Za porušenie zákona má byť sankcionovaný.

Koľko finančných prostriedkov odhadujete vynaložiť na kampaň?

Ako dar som dal Novej demokracii 15 000 eur. Predvolebnú kampaň si platím z vlastných prostriedkov. Na všetko platím aj devätnásť percentnú DPH. Na všetko mám zmluvy, faktúry a prevody z osobného účtu. Nedávam si to do nákladov mojej firmy.

Na billboarde držíte na rukách dieťa. Mnohých ľudí to môže iritovať, že využívate deti na politiku. Čo vy nato?

Môže. Na billboarde je som mnou môj vnuk. Na nápade obsahu billboardu sa nepodieľala žiadna kreatívna agentúra, nikto za to nedostal zaplatené. Bol to môj osobný nápad. Billboardom chcem propagovať jednu z ideí Novej demokracie, aby sa Slovensko stalo domovom pre tri generácie a aby sa rodina stala základom pre dobre fungujúci štát. Na billboarde je prvá a tretia. Ja a môj vnuk.

Aké sú vaše záľuby?

Dvadsaťpäť rokov sa venujem bonsajom. Mám záhradu. Som vášnivým rybárom. Zo športu mám rád tenis a lyžovanie.

Akú knihu ste naposledy čítali?

Čítam najmä odbornú literatúru. Posledná kniha bola od môjho obľúbeného autora, ktorým je jeden z najlepších bonsajistov na svete Pius Notter. Kniha teda bola o bonsajoch.

Vaše obľúbené jedlo?

Vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom od mojej manželky.

Ak by ste mali vyzdvihnúť jednu osobnosť, ktorá vás inšpiruje, ktorá by to bola?

Keď len jednu, je to určite Tibor Mikuš. Uznávam ho ako človeka. Spája nás hlboké priateľstvo, ktoré nie je založené ani na obchodoch, ani na peniazoch. Vážim si jeho múdrosť, vyjadrovanie a spôsob, ktorým dokáže napĺňať svoje slová činmi. Je mi určitým vzorom v niektorých veciach.

Zhováral sa Radovan Pavlík

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tibor Mikuš