WHISTLER 22. februára (WEBNOVINY) – Slovenské dvojboby s pilotom Milanom Jagnešákom a brzdárom Petrom Nárovcom obsadili na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri konečnú 20. priečku. Najstarší člen slovenskej výpravy na ZOH 2010 Milan Jagnešák, ktorý štartuje na tretej olympiáde, si vo Whistleri vylepšil svoje doterajšie maximum pod piatimi kruhmi a v rýchlom olympijskom tobogane naplnil staré slovenské porekadlo: do tretice všetko dobré. Jeho najlepším doterajším výsledkom bolo 25. miesto z talianskeho Turína 2006, kde mu brzdára robil Viktor Rajek. V premiére na ZOH v roku 2002 v americkom Salt Lake City skončil v dvojboboch s Róbertom Kresťankom na 30. mieste.
„Myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Dostať sa na olympiáde do svetovej dvadsiatky v dvojboboch je výborný výsledok,“ konštatoval 40-ročný rodák z Rabčíc a pokračoval: „V súťaži dvojok (dvojbobov, pozn.) je v súčasnosti obrovská konkurencia. Ťažko sa v nej dá výraznejšie presadiť dopredu, pretože je plná mladých a rýchlych pretekárov, bývalých atlétov. Poznám dvojky, kde aj pilot aj brzdár sú veľmi dobrí atléti, čo vidieť hneď na štarte.“
Pretekár bratislavského klubu ŠBK Olympis si po 20. mieste pochvaľoval aj spoluprácu s kolegami, ktorých roky spája ten istý šport. „Veľmi mi pomohli nože, ktoré som mal od Rusa Jevgenija Popova. Boli oveľa rýchlejšie ako tie, čo som mal doteraz. Aj vďaka nim sa podarilo naše ďalšie štarty zlepšiť. Kým ostatní pretekári sa trochu zhoršili, my s Petrom sme zostali približne na úrovni nášho maxima. Bola to dobrá pomoc. Vďaka ruským nožom sme jazdili rýchlo a bezpečne,“ zdôraznil trojnásobný účastník zimných olympijských hier, ktorého mrzeli najmä prvé dve súťažné jazdy, keď spolu s Petrom Nárovcom nešli podľa svojich predstáv.
„Pri prvých dvoch súťažných jazdách sme trochu stvrdli, lebo na dráhe bolo viac kolízií, čo spôsobilo časové straty a my sme počas čakania na svoju jazdu dosť vychladli. Nešli sme na štart vtedy, keď sme to mali načasované a natrénované, ale vtedy, keď bola voľná dráha. Aj tieto časové prestoje sa podpísali pod naše menej vydarené prvé dve súťažné jazdy,“ vysvetľoval dôvody menších zaváhaní v rýchlom ľadovom „koryte“ vo Whistleri bývalý vzpierač.
Zanietenému priekopníkovi slovenského bobového športu sa splnil sen, s ktorým do dejiska ZOH 2010 cestoval – aspoň na tretej olympiáde v živote nechýbať v dvadsaťčlennom finále. Vo Whistleri absolvoval všetky štyri jazdy, čo sa mu doteraz na zimnej olympiáde ešte nepodarilo. Pravda, v konkurencii 27 osádok pomohli k tomu aj pády niekoľkých dvojíc a najmä diskvalifikácia talianskej posádky Simone Bertazzo – Samuele Romanini. „Každý vie, akú predpísanú hmotnosť môžu mať dvojboby na oficiálnej medzinárodnej súťaži. Taliani ju prekročili. Boli ťažší približne o 2,5 kilogramu, ako povoľujú pravidlá FIBT. My tiež – po skúsenostiach z Ameriky, kde sme boli s Tešovičom ťažší, ako povoľujú predpisy – jazdíme radšej ľahší, ako je norma FIBT. S Petrom Nárovcom máme v súčasnosti mínus 5 – 6 kilogramov pod povolenú hranicu. Každý kilogram navyše v našom športe znamená o desatinu sekundy rýchlejší čas. My ich diskvalifikáciu neriešime. Sme radi, že sme vo svetovej dvadsiatke – a že sme išli štyri jazdy. To je všetko, čo k tomu môžem teraz povedať,“ reagoval Jagnešák.
Stále aktívny predseda Slovenského zväzu bobistov a podpredseda komisie športovcov Slovenského olympijského výboru (SOV) v jednej osobe sa po skončení súťaže dvojbobov vyjadril aj k pomerne často kritizovanému ľadovému toboganu.
„Dráha je stále tá istá, akú sme zažili pri tréningoch. Je náročná najmä tým, že je mimoriadne rýchla. Preto najmä pilot musí od prvého okamihu v nej pozorne sledovať nájazdy do zákrut, výjazdy z nich a všetko, čo s tým súvisí. Ani na zlomok sekundy nesmie okom mihnúť mimo ľadového koryta. Stačí stotinka sekundy a je zle. Bleskovo si vyrobíte problém, ktorý sa na tejto dráhe iba stupňuje. Preto musí byť bobista maximálne sústredený iba na svoju prácu. Nič iné okolo ho nesmie zaujímať a rozptyľovať. Treba byť stále koncentrovaný na to, čo človek robí. Počas oficiálnych tréningov tu veľa bobov padalo, malo kolízie, havárie… Preto sme hľadali cestu a najmä spôsob, ako tú dráhu prejsť v prvom rade živí a zdraví – a najmä na naše súčasné možnosti čo najrýchlejšie. Myslím si, že sa nám to aj podarilo,“ tvrdil pilot slovenských dvojbobov a štvorbobov, ktorý preteky Svetového pohára jazdí od sezóny 1999/2000 a pridal aj „polčasové“ vysvedčenie vancouverského účinkovania: „S dvojkami môžeme byť spokojní. Teraz sa musíme sústrediť na štvorboby. Aj v nich chceme na ZOH urobiť čo najlepší výsledok. Myslím si, že na to máme.“
SITA