Ivan, celkové výborné 4. miesto medzi motocyklistami na Dakare 2013, to bolo naplnenie vášho krásneho sna, alebo bol to hotový zázrak, ktorý ste v tej silnej medzinárodnej konkurencii dokázali urobiť? S čím ste vlastne na štart Rely Dakar 2013 nastupovali?
My sme pred začiatkom tohoročného Dakaru mali s tímom taký skromný cieľ (krátka odmlka). S Mariánom Smyčkom (masér a fitnes tréner, pozn.) a Jaroslavom Beranom (mechanik) sme si povedali, že sa presvedčíme, čo sa stane, keď od začiatku pôjdeme trochu takticky a neprepálime to hneď v prvých etapách. Sľúbili sme si, že v prvých etapách sa nebudeme blázniť a potom od polovice pretekov sa pokúsime na to poriadne ´zatlačiť.´ Teda pokúsime sa ísť na dobrý výsledok. Pravda, ak sme chceli prežiť prvú polovicu pretekov, okrem spoľahlivej motorky sme museli mať aj kus športového šťastia. Bez neho sa Rely Dakar úspešne prejsť nedá. Nám sa to podarilo splniť do bodky. Po 8. a 9. etape, keď som bol štvrtý, som vedel, že môžem súťažiť s najlepšími. Preto určite by som bol smutný, keby to malo dopadnúť nejako inak. Po 8. etape, v ktorej som obsadil 3. miesto, sme začali byť silní, cieľavedomí a odvážni (smiech). Potom nám pozícia v prvej štvorke už pripadala ako samozrejmosť (smiech). Počas jedenásteho a dvanásteho dňa súťaže sme už dávali pozor najmä na motor. Snažili sme sa, aby motorka celú záťaž úspešne vydržala až do úplného konca. Vyšlo to. Preto sme veľmi radi.
Čo vám prišlo prvé na um, keď ste do toho vytúženého cieľa v Santiagu prišli na senzačnej štvrtej pozícii ?
Aby som sa priznal, ja som tomu v prvej chvíli ani neveril (dlhá odmlka). Posledné dva dni na Rely Dakar boli pre mňa veľmi ťažké. Najmä psychicky. Ja som ani nedúfal, že to tak perfektne dokončíme. Motorka išla skvele. Bola fantastická! Nič z nej počas tej náročnej súťaže nevypadlo. Žiadna špinka… Aký olej sme do nej naliali, taký sme aj vyliali. Bola to senzácia. Ale opakujem ešte raz, posledné dva dni boli pre mňa veľmi ťažké. Radosť v cieli bola veľká. Chvíľu to trvalo, kým som to celé predýchal, kým som si uvedomil, čo som dokázal… Mám na motorke fotografie svojich dvoch detí. Pri pohľade na ne som sa trochu zamyslel – a trochu som si poplakal. Pochopil som, aká úžasná vec sa mi stala. Prišiel som na to, že tých šesť rokov, ktoré som tejto súťaži venoval, stálo za to. Aj napriek tomu, že päť rokov z toho obdobia bolo smoliarskych a neúspešných. Dnes neľutujem ani minútu z toho úsilia. Moje štvrté miesto je fantastická satisfakcia za všetko, čo som do Dakaru v živote vložil.
Hovorí sa, že víťazi pijú na úspech, porazení na útechu a Slováci stále… Aké boli oslavy vášho 4. miesta?
Oslava bola skromná. Mali sme dobrú večeru. Dobre sme sa najedli. K tomu sme si dopriali dobré červené vínko, ale fakt s mierou. Nič sme neprehnali. Mali sme totiž povinnosti s motorkou a so sprievodným autom. Museli sme ich prichystať na plavbu späť do Európy. Nemohli sme dlho oslavovať. Ale zabavili sme sa dobre. Spolu sme si pozreli Santiago de Chile. Bolo to skvelé. Som šťastný, že sa nám podarilo urobiť taký dobrý výsledok (smiech).
Odborníkov na rely súťaže ste v Južnej Amerike šokovali nie iba senzačným 4. miestom, ale aj svojim realizačným minitímom, v ktorom bol iba masér a kondičný tréner v jednej osobe Marián Smyčka a mechanik Jaroslav Beran! V trojici – a doslova na kolene – ste urobili na Dakare zázrak! Ivan, stačilo vám k šťastiu, že ste na Rely Dakar 2013 mali so sebou iba maséra a technika?
My sme zohratá partia! S Mariánom Smyčkom sme dobrá dvojica. S Jardom Beranom sme spolu fungovali voľakedy v minulosti na Šeťdňových. Tie väzby sme teraz oprášili. Opäť sme sa dali dokopy. Naša spolupráca funguje a pasuje nám to. Počas pobytu v Južnej Amerike sme nemali žiadnu ponorkovú chorobu. My sa spolu nenudíme! Stále máme čo robiť. My sme si jednoducho sadli. Najmä ľudsky a povahovo. Možno ešte nejaký fyzioterapeut by sa zišiel… Tento rok sme využili fyzioterapeta z Czech Dakar Tímu. Sám sa nám ponúkol, že nám pomôže (krátka odmlka). Ja som sa tento rok na Dakare cítil skvele aj fyzicky, aj psychicky. Motorka ma nesklamala, takže ja by som mohol ísť okamžite celý Dakar opačným smerom z Čile do Peru (smiech).
Úvodné etapy Rely Dakar 2013 vám nevyšli podľa predstáv. Po prvej etape ste boli na 62. mieste, po druhej to tiež nebolo slávne. Čo vás tak zdravo ´nakoplo´, že ste vo výsledkoch Rely Dakar už išli iba smerom hore?
Mal som veľmi hrozivý pád už asi tretí deň. S motorkou som sa ´vysypal´ vo vysokej rýchlosti! Chlapcom som síce povedal, že som išiel stokilometrovou rýchlosťou… Ale išiel som na päťku a na plný plyn! Takže to bolo určite dosť cez sto kilometrov. Bez výstrahy ma to vysadilo z motorky rovno do piesku! V prvom okamihu to bol riadny šok! Chvíľu mi to trvalo, kým som sa z toho pádu spamätal. Dokonca som nasadol na motorku a poriadne dezorientovaný som išiel zlým smerom. Našťastie, dosť zavčasu som stretol Španiela Barredu Borta, ktorý ma poslal správnym smerom… Zistil som však, že nemám okuliare, tak som sa musel vrátiť na miesto pádu a nájsť ich. Tento moment bol pre mňa veľmi ťažký a najmä veľmi dôležitý, lebo pri tom páde som mal obrovské šťastie! Mne sa nič nestalo. Ani motorke sa nič nestalo. To bolo hlavné. Dostal som na Dakare poriadnu frčku do nosa… Tento rok počas celého Dakaru som dokopy spadol iba štyrikrát. Za štrnásť dní a pri jazde takým zložitým terénom, aký tento rok pre nás pripravili juhoamerickí organizátori, je to absolútne minimum. Som šťastný, že mi na tomto Dakare všetko tak perfektne vyšlo (smiech).
Čo sa vlastne stalo, že ste z motorky už v 3. etape pri stokilometrovej zleteli a v podstate nič sa vám nestalo?
Pri jazde som nabehol na taký klasický pieskový jazyk. Každý deň som takých jazykov prešiel bez akýchkoľvek problémov možno aj päťdesiat! Tento však bol iný. Bol z jemnejšieho piesku, v ktorom sa navyše skrýval dosť veľký kameň! Práve ten ma z motorky katapultoval do vzduchu. Z ničoho nič som preletel ponad riadidlá! Dosť ma to pokrčilo, dosť ma to šokovalo, ale motorka zostala celá. Ja tiež! Hovorím, takých pieskových jazykov som denne prešiel päťdesiat! A práve tento so mnou tak poriadne zacvičil (krátka odmlka). Opäť som sa presvedčil, že Dakar potrebuje celého človeka. Počas Dakaru musíte byť totálne koncentrovaný na to, čo robíte, kadiaľ a ako jazdíte. Každé malé zaváhanie alebo drobná chyba môže byť na Dakare rozhodujúca.
Veľa motocyklistov jazdilo na Dakare 2013 na špičkových strojoch. Boli to v podstate továrenské kity – špeciály, postavené zámerne na ´telo´ toho – ktorého jazdca. Vy ste išli na motorke, ktorá zišla priamo z výrobnej linky. Ako sa dá takýto obrovský úspech dosiahnuť v konkurencii špičkových jazdcov, ktorí mali na Dakare so sebou celé tímy ľudí, ktorých v perfektne vybavených kamiónoch sprevádzalo desať – dvanásť technikov? Navyše, mnohí z nich mali prakticky celý rok na prípravu na toto prestížne rely?
My sme sa tiež na Dakar pripravovali celý rok (krátka odmlka). Samozrejme, pri konečnom bilancovaní Dakaru bolo tento rok mnoho továrenských jazdcov, ktorí skončili až za mnou. A pri tom musím otvorene povedať, že s nimi sa mi ťažko súťažilo. Najmä vtedy, keď boli na programe rovinaté etapy, počas ktorých bolo treba jazdiť rýchlo, mnohí mi poľahky ušli. Mali silnejšie a kvalitnejšie motorky! Vedel som, že na to jednoducho nemám… Bolo mi jasné, že sa musím zmieriť s tým, že budem za nimi. Mne však tento rok hralo do kariet, že bolo treba dobre navigovať, dobre čítať rool book a vedieť sa v púšti správne orientovať. To bola moja parketa. Mnohí blúdili. Bláznili sa. Chceli ísť rýchlo, no zabudli na navigáciu! To bola moja taktika, tam – v tých zložitých terénoch – som bol najrýchlejší. Oni mi však utekali po rovinách. Bohužiaľ, ich motorky išli o dvadsať kilometrov rýchlejšie ako moja. Preto konečné 4. miesto je aj pre mňa výsledkom z kategórie snov (smiech).
Ivan, keby ste mali tiež továrenský stroj tej najvyššej kvality, povedzme ako Francúz Cyril Despres, mohli ste v konečnom bilancovaní byť ešte vyššie ako na spomínanom 4. mieste?
Určite nie. Na Dakare sa nikdy nehrá na keby… To spojenie so slovkom keby nemám rád. Dakar je nevyspytateľná hra všetkých okolností. Dakar je podujatie, na ktorom sa na keby nedá hrať! Fakt nie. Možno ak by som mal motorku ako Cyril Despres a na nej by som padol v 3. etape, možno by som tam aj skončil… Moja motorka išla vtedy niečo cez sto kilometrov, Despresova o dvadsať kilometrov viac. Pád v púšti pri stovke a pri stodvadsiatke je veľký rozdiel (krátka odmlka). Takže všetko bolo tento rok tak, ako malo byť. Štvrté miesto je senzačné! Ja som s ním veľmi spokojný a dúfam, že niekedy v budúcnosti to bude ešte lepšie (smiech).
Ako na váš výborný výsledok reagovali vaši partneri a sponzori? Aká bola ich prvá reakcia? Dá sa predpokladať, že vám tento skvelý úspech pomôže pri zabezpečovaní vašej účasti na budúcoročnom pokračovaní Rely Dakar?
Reakcia sponzorov je skvelá! Všetci mali z môjho 4. miesta veľkú radosť. Všetkých som ním veľmi potešil. Ďalší ročník však začneme riešiť neskôr. Najskôr musím uzavrieť veci okolo Dakaru 2013. Musím dať bodku za pretekami, ktoré sa nedávno skončili. Verím však, že 4. miesto bude pre mňa veľkou výhodou pri rokovaní s partnermi a sponzormi. Mnohí mi už slovne sľúbili, že do tohto dobrodružstva s nami opäť pôjdu (smiech).
Akú máte predstavu v oblasti technického vylepšenia motorky KTM 450? Dajú sa pri tejto motorke urobiť také úpravy, aby tiež išla o dvadsať kilometrov rýchlejšie, aby bola pri jazde v púšti silnejšia a výkonnejšia?
Toto je vec, ktorá je mimo mňa, mimo vás, mimo nás všetkých. To by som nechcel teraz riešiť. Verím, že sa nájde niekto, kto nám v tejto oblasti pomôže. Kto tie motory robí (dlhá odmlka). Musí tam byť v prvom rade chuť. V priebehu roka musíme viesť dialóg s niekým, kto ten náš motor dokáže upraviť podľa našich predstáv… Verím, že takého odborníka nájdeme. Je to všetko otázka dohody, chuti a možnosti. Zatiaľ iba sondujeme a overujeme si naše šance. Silnejšiu motorku na Rely Dakar však nevyhnutne potrebujeme. Ale všetko to chce čas a najmä investície. Tento rok sme investovali do kvalitných teleskopov. Boli poriadne drahé. Veď za tú sumu sa dá kúpiť ďalšia motorka! Ale prinieslo to svoje ovocie. Takže teraz skúsime nájsť človeka, ktorý by nám dokázal urobiť motor, aby bol silnejší. Aby motorka dokázala ísť aj v ťažkom teréne o 20 kilometrov rýchlejšie.
Klasický Dakar sa začal jazdiť v Afrike. Neskôr najmä pre problémy so zaistením bezpečnosti pre účastníkov podujatia sa najťažšia motoristická súťaž presťahovala do Južnej Ameriky. Za oceánom našla mnoho podporovateľov a nadšencov. Je však šanca, že by sa toto podujatie niekedy do rodnej Afriky opäť vrátilo?
Ja si myslím, že najbližšie roky určite nie. Povedzme takých minimálne desať rokov nám Afrika určite nehrozí. Podľa mňa, zanietení organizátori z Argentíny, Čile a Peru si toto podujatie zo svojho územia jednoducho nepustia. Južná Amerika z tohto podujatia výrazne profituje. Pre obyvateľov týchto krajín je to veľmi prestížna vec. Funguje v nich silný lobing. Štáty sú v tom priamo zainteresované. Oni to budú stále podporovať. Rely Dakar im prináša veľa vecí, ktoré dovtedy, kým sem táto prestížna motoristická súťaž neprišla, nepoznali. Hostiť Rely Dakar je pre Južnú Ameriku vec medzinárodnej prestíže. Tá je záruka toho, že Rely Dakar našla v Južnej Amerike veľmi dobrý druhý domov.
Prvé tri – štyri etapy to bolo také sito, ktoré počet účastníkov Rely Dakar 2013 poriadne tvrdo preosialo. Pomohla táto prirodzená selekcia po športovej stránke Dakaru? Bolo pre vývoj súťaže prospešné, že menej výkonní jazdci, respektíve účastníci so slabšou technikou, hneď v tých prvých troch etapách predčasne skončili?
Oni to tak vždy urobia. Organizátori Rely Dakar začiatok súťaže urobia veľmi ťažký a náročný. Aby sa oddelilo zrno od pliev. Pretože pre nich je táto selekcia najľahšie a najjednoduchšie riešenie. Pre nich je najjednoduchšie, aby z toho štartovného poľa odišlo čo najviac jazdcov aj so svojim sprievodom. Ak časť toho veľkého pelotónu neodíde do polovice pretekov, tak organizátori majú celý konvoj na starosti až úplne do konca. V praxi to predstavuje zvýšené nároky na stravu, pohonné hmoty, lekárske zabezpečenie, policajnú ochranu, na všetko. Preto organizátori celý konvoj potrebujú takto ´bezbolestne´ vyčistiť hneď v úvode. Aby mali čo najmenšie starosti.
Práve ten náročný úvod 35. ročníka Rely Dakar nesadol ani vám. Hoci ste na tejto prestížnej súťaži štartovali už šiestykrát v kariére, počas prvých troch etáp ste sa dosť trápili. Prečo taký rozpačitý úvod z vašej strany? Čo sa stalo, že skúsený rely jazdec sa v zložitom juhoamerickom teréne tak ťažko rozbiehal?
V prvej etape, ktorá mala iba trinásť kilometrov, v podstate nešlo o nič. Na trati však boli nebezpečné duny. Veľmi ostré a strmé, ktoré predstavovali pre jazdcov veľké nebezpečenstvo. Budem úprimný, nemal som chuť jazdiť na hrane únosnosti práve v takomto ťažkom teréne. Tak som prvú etapu vypustil. Povedal som, si, že nebudem riskovať zranenie a poškodenie motorky. Pred štartom som stretol Števa Svitka, tak som mu poradil, na čo si má dávať pozor. Aby si zbytočne neublížil. Ja som na tých trinástich kilometroch nikoho nedostihol, ani mňa nikto nedobehol. Bola to taká zahrievacia etapa. Druhá etapa to už bola iná káva. Počas nej ma však poriadne vytočili organizátori…
Ak to nie je tajomstvo, čím vám juhoamerickí organizátori hneď v 2. etape zdvihli krvný tlak? Čím vás nahnevali?
V druhej etape sa veľmi prášilo. Bolo to tiež veľmi nebezpečné. Chcel som sa vyhnúť slabším jazdcom a chcel som štartovať s tými lepšími. Ale veľmi som sa sklamal z organizátorov. Ako jazdec kategórie Elite mám po prvej etape šancu posunúť sa dopredu – a štartovať s tými lepšími. My sme to všetko večer pred 2. etapou zariadili. Všetko sme podľa pravidiel dohodli. Hoci som na trať 2. etapy odštartoval ako tridsiaty druhý jazdec (podľa štartovného čísla, pozn.), na rýchlostnej skúške bolo všetko inak. Prišiel som na miesto rýchlostnej skúšky – a organizátori ma nepustili na štart! Musel som čakať až kým prišiel na mňa rad presne podľa umiestnenia v 1. etape! Na trať som išiel až ako šesťdesiaty druhý (!) a predo mnou išli na trať dokonca ešte aj dve štvorkolky! To ma veľmi sklamalo. Bol som z toho totálne frustrovaný. Tak ma vytočili, že som si v duchu viackrát povedal: ´počkajte, veď ja vám ukážem, kam patrím!´ Zaťal som sa – a od 3. etapy som už išiel vo výsledkoch iba hore (smiech).
V minulosti mnoho jazdcov dakarské účinkovanie predčasne skončilo v povestnej 7. etape, ktorá je pre motocyklistov riadnym strašiakom a nočnou morou. Raz ste v nej skončili aj vy. Navyše, pre vás bola osudná aj 10 etapa, po ktorej ste z Rely Dakar museli odstúpiť. Čo ste cítili, keď sa blížil štart povestnej 7. etapy, a potom neskôr aj štart ´vašej´ osudovej 10. etapy? Bola to poverčivosť, ktorá vám diktovala pomalšie tempo a zvýšenú koncentráciu?
Musím priznať, že hoci ja na takéto veci neverím, naozaj je také pravidlo, že kto dokončí siedmu etapu Rely Dakaru, úspešne dorazí až do jeho cieľa. Mne sa to jeden rok nepodarilo. Vtedy som vypadol v desiatej etape. Samozrejme, že Marián s Jardom mi tieto veci ´kamarátsky´ pripomenuli aj pred siedmou, aj pred desiatou etapou (smiech). To by neboli oni (smiech). Burcovali ma, aby som si dával pozor. Aby som to nepodcenil a podobne. Keď mi s tým nedali pokoj, tak som im sľúbil, že desiatu etapu vyhrám! Možno by som sa v nej dostal veľmi vysoko, ale na štarte asi po desiatich kilometroch som na 6 – 7 minút zablúdil. Musel som hľadať správnu cestu (krátka odmlka). Takže som nemohol vyhrať, ale došiel som ju super. Tak som bol spokojný.
Keď sa teraz obzriete za skončeným ročníkom Rely Dakar, nemáte pocit, že stále máte handicap pred tými jazdcami, ktorí si môžu dovoliť pred samotným Dakarom absolvovať niekoľko podobných rely súťaží po celom svete? Nie ste oproti ním v nevýhode – a dá s podobnými špecialistami na rely súťaže rovnocenne súťažiť?
Samozrejme, že je to dosť veľký handicap. My sme ho však minulý rok trochu odbúrali, lebo sme tiež išli jednu výbornú rely súťaž. Počas jesene minulého roka som išiel fantastickú rely v Tunisku, ktorá mi pomohla najmä psychicky. V Tunisku som od druhého dňa išiel úplne prvý a pre ostatných motocyklistov som robil trať a stopu. Na nikoho som sa nemohol spoľahnúť, iba sám na seba! Musel som sa v púšti správne rozhodnúť, musel som vedieť v tomto teréne jazdiť. V tomto smere mi Tunisko veľmi pomohlo. Po tejto dobrej skúsenosti možno tento rok pôjdem nejakú európsku rely. Alebo sa pokúsim štartovať na nejakej rely, ktorá bude blízko Európy. Možno sa opäť predstavím v Tunisku. Lebo jazdu v púšti si môžete dobre natrénovať iba v púšti (smiech).
V súvislosti s vašim 4. miestom najdramatickejší priebeh mala posledná 14. etapa. Počas nej prenikli totiž informácie, že domáci jazdec López dostal od jury rely 15-minútovú stratu pre nedovolenú výmenu motora! Po tej 15-minútovej penalizácii ste boli dokonca tretí. Ak by organizátori 14. etapu zrušili, vy by ste na tom 3. mieste zostali. Dlho to vyzeralo, že to tak aj bude. Nakoniec predsa jazdci museli ísť aj spomínanú 14. etapu…
Máte pravdu. Dosť sa uvažovalo, že sa 14. etapa úplne zruší. Bola veľmi nízka oblačnosť. Bola hmla a preto nemohli lietať vrtuľníky. Čiľan López bol vtedy určite za mnou. Aspoň také správy mi priniesli Cyril Depres a Ruben Faria. Aj oni mi tvrdili, že keď to zrušia, tak budem tretí. Neviem, či to bola pravda. To netuším. Bol som z toho dosť ´rozhodený.´ Oni mi fandili, veľmi chceli, aby som bol pred Lópezom. Neviem prečo… Bohužiaľ, organizátori 14. etapu nakoniec odštartovali hodinu a trištvrte po oficiálnom štarte. Odštartovali to podľa mňa preto, lebo v tej prvej trojke motocyklistov Čiľan Francisco López Contardo nebol. V minulosti pre oveľa menšie veci zrušili, alebo zmenili dĺžku etapy. Vrtuľníky nelietali a organizátori museli zdravotnú a záchrannú službu zabezpečiť autami. Podľa pravidiel súťaže na približne každom 30 kilometrovom úseku museli rozmiestniť autá. Podľa platných noriem to museli takto urobiť, aby bola istota, že v prípade potreby dokážu bez problémov účastníkov kolízie alebo pádu rýchlo ošetriť a zabezpečiť odvoz do nemocnice.
Kedy vám bolo počas tohoročného Dakaru najťažšie a prečo?
Najťažšie mi bolo počas poslednej etapy. Psychicky som bol tak nadstavený, že som sa veľmi tešil na finiš. Ale v kútiku mysle som mal na pamäti, že Rely Dakar musíte vždy až do posledného kilometra brať vážne. Stále. Na Dakare sa nedá nič podceniť, ani oklamať. Preto najväčšia skúška pre moju psychiku bol ten posledný deň. Predo mnou išli Portugalčan Heldér Rodriguez. Za mnou išiel Francúz Olivier Pain, ktorý bol dlho prvý. Išiel za mnou. Ale nedostihol ma! Tak som bol rád. Ale bolo to fakt veľmi náročné. Zo všetkého najviac som si želal, aby motorka bez poruchy došla do cieľa.
Ako vás po takomto fantastickom výsledku vníma motocyklová špička, ktorá na Rely Dakar už roky udáva tempo? Ako na váš výnimočný výsledok reagovali súperi ako sú Cyril Depres, Ruben Faria, Francisco Lopez, Alessandro Botturi?
Ruben Faria prišiel za mnou ešte pred záverečným pódiom. Povedal mi, že vie, že som tam jazdil, že som dokázal skončiť v etape siedmy, ôsmy, desiaty. Priznal sa, že mnohí z tých špičkových jazdcov boli prekvapení z toho, že iba malý trojčlenný tím dokáže s nimi tak dlho udržať krok. Nechceli veriť tomu, že nejaký Slovák dokáže tak veľa etáp byť medzi najlepšími. Srdečne mi k úspechu gratulovali a mnohí z nich nechápavo krútili hlavou. Talian Alessandro Botturi, s ktorým som niekoľko dní bojoval o konečné 4. miesto, prišiel k pódiu a povedal mi, že budúci rok ma poriadne vyplatí… Tak som zvedavý, ako to o rok všetko dopadne (smiech).
Ako by sa mal zlepšiť tím Ivana Jakeša, aby mal aj v budúcnosti šancu miešať poradím medzi najlepšími motocyklistami? Čo by malo pribudnúť v oblasti technického zabezpečenia, koľko členov sprievodu by bolo optimálnym riešením?
Ja nemám rád nejaké prehnané a megalomanské plány. Podľa mňa my traja si vystačíme sami. Rozumieme si. Keď nie sú problémy s elektrikou na motorke, všetko ostatné si vieme urobiť. A ak sa nám bude dariť aj v budúcnosti ako tento rok, radi nám pomôžu aj ľudia z KTM. Názorne nám to predviedli v druhej časti tohoročnej súťaže. Posledných päť – šesť dní sa chodili pýtať, či nič nepotrebujeme, či nám motorka funguje… Živo sa o nás zaujímali. A to isté môžem povedať aj o chlapoch z firmy Michelin. Aj oni prišli k nám s otázkou, či sú ich gumy dobré, či nepotrebujeme servis. Takže podľa mňa my si vystačíme sami. Nepotrebujeme nikoho k sebe.
Interes ľudí z KTM a Michelinu podnietili vaše výborné výsledky v jednotlivých etapách, keď v polovici z nich ste skončili v elitnej desiatke, alebo naozaj boli tento rok problémy okolo životnosti pneumatík?
Na Rely Dakar boli etapy také, ktoré doslova ´žrali´ gumy. A nie iba gumy! Po jednej dažďovej etape v piesku vám totálne odídu brzdové platničky vpredu i vzadu. Bolo to náročné. Organizátori operatívne na tieto sťažené podmienky reagovali a upravovali aj dĺžku rýchlostných skúšok. Napríklad práve aj tú, ktorú som najlepšie zajazdil. Prvú časť rýchlostnej skúšky skrátili, respektíve nemerali ju (krátka odmlka). Tohoročný Dakar nám opäť dal zabrať. Všetkým. Veď tri dni nám počas súťaže pršalo. A v púšti vie byť dážď veľmi nepríjemný.
Pri pohľade na konečné výsledky súťaže motocyklistov vidieť, že 35. ročník Rely Dakar bol najvyrovnanejšou súťažou v tejto kategórii v histórii podujatia. Čím si spomínanú vyrovnanosť štartovného poľa vysvetľujete?
Tohoročný Dakar bol úplne najtesnejší v histórii. Ešte sa nestalo, aby štvrtý jazdec v poradí mal od víťaza odstup iba 24 minút! V minulosti už tretí jazdec mal hodinový sklz na víťaza. Tento rok ešte aj desiaty motocyklista za víťazným Despresom zaostal iba necelú hodinu! Vpredu medzi nami to bolo poriadne natlačené! Bolo to spôsobené traťou. Organizátori nechcú pretekárov púšťať do veľkých rýchlostí. Dôraz kládli na navigáciu a čítanie rool bookov. Preto sa veľa trasy jazdilo po riečiskách. Tam, bolo treba presne navigovať. Tým sa to všetko spomaľovalo. Aj profíci, ktorí majú v púšťach po celom svete odjazdené desaťtisíce kilometrov, urobia pri navigácii chybu. Trochu zaváhajú, pomýlia sa. A vtedy prichádza naša šanca, ktorí súťažíme na slabších motorkách. Vtedy sa presadia tí, čo sa naučili robiť s navigáciou. Takže v súťaži motoriek je stále veľká šanca dostať sa medzi päť – šesť najlepších…
Na českých internetových portáloch sa objavovali názory, ktoré vaše tvrdenia nepotvrdzujú. Autori tých správ tvrdia, že Dakar je v Južnej Amerike stále rýchlejší, že sa pomaly mení na rely – šprint, že to už nie je klasický Dakar. Vy tvrdíte, že je pomalší… Tak, kde je vlastne pravda?
Neviem, ktorý účastník Rely Dakar názor o Dakare ako rely – šprinte povedal. Ale motocyklista to určite nebol. Mohol to tvrdiť niekto z kamionistov alebo z účastníkov automobilovej súťaže. To by tak aj sedelo. Lebo autá a kamióny v posledných rokoch začali jazdiť úplne iné trate ako my na motorkách. My sa s nimi už tak často nestretávame ako to bolo v minulosti. Motorky to je teraz úplne iná súťaž. Dôraz sa kladie predovšetkým na navigáciu. Dôvod je prostý. Južná Amerika je totálne rozjazdená. Všade v púšti sú koľaje. Veľmi veľa koľají! V Amerike sa nedá ísť ako v Afrike, kde bola jedna stopa a po nej išli všetci. Ak prvý jazdec, ktorý tú stopu v púšti vyjazdil, blúdil, blúdili všetci. Ako barani (smiech). V Južnej Amerike musíte ísť podľa seba a v tomto smere je to ešte náročnejšie. Musíte sa vedieť včas a dobre rozhodnúť. Preto je súťaž motocyklistov taká náročná. Takže rely – šprint to v našom prípade určite nie je. To mi verte, že nie. Viem, o čom hovorím.
Továreň Honda prišla na 35. ročník Rely Dakar so smelým zámerom zosadiť v súťaži motocyklov z trónu osvedčenú motocyklovú firmu KTM. Výsledkom ich snaženia bolo iba siedme miesto v konečnom poradí motorkárov. Na prvých piatich miestach vo vašej kategórii skončili jazdci na strojoch KTM. O čom to svedčí?
Tento fakt je dôkazom toho, že na Rely Dakar medzi motorkami už dlhšie kraľuje KTM. Je to ako všade na svete. Všetko má svoj vývoj. Ľudia z Hondy minulý rok prvýkrát išli s nejakou motorkou, s ktorou chceli diktovať tempo súťaže. Nevyšlo im to. Lebo zázemie KTM sa nedá porovnávať so zázemím a servisom Hondy. Je to totálny rozdiel. Ľudia z KTM sa počas dlhých rokov, čo sa angažujú v Rely Dakar, o tejto ťažkej motocyklovej súťaži veľmi veľa naučili. Oni sa už nepotrebujú učiť základy, kým odborníci z iných motocyklových firiem áno. Tým je všetko povedané – a podľa mňa aj vysvetlené.
Česi prišli tento rok s novinkou. Všetkých účastníkov Rely Dakar sústredili pod spoločný projekt s názvom Czech Dakar Team. Dá sa niečo podobné vytvoriť aj na Slovensku? Je taká možnosť, že by všetci Slováci v budúcnosti na Rely Dakar štartovali v spoločnom národnom tíme?
Myslím si, že na Slovensku sa to urobiť nedá. A podľa mňa ani v Čechách to nebude dlho bez problémov fungovať. Mnohokrát som sa už totiž presvedčil, že čím viac ľudí v jednom tíme, tým je väčšia šanca na vznik ponorkovej choroby. Lebo ľudia sú divní. Ľudia sú na to, aby si navzájom robili zle. Neviem prečo, ale je to tak. Držím Čechom palce, aby im to fungovalo. Ale podľa mňa to dlho fungovať nebude. Mám s tým už svoje skúsenosti.
Súhlasite s tým, že Rely Dakar sa dá zvládnuť iba s veľkou nošou športového šťastia, že bez neho to nejde?
Určite áno. Aby ste došli Dakar až do konca záverečnej etapy potrebujete veľmi veľa športového šťastia. Presvedčil som sa o tom aj tento rok. Mnohí špičkoví jazdci museli z motorky zosadnúť dve – tri etapy pred koncom. Ako napríklad Portugalčan Helder Rodriguez. Ďalší mali problémy s technikou, zablúdili, spadli, zranili sa, zadreli motor. Môjmu súperovi Talianovi Botturimu motor odišiel dva dni pred cieľom! Takže Dakar je určite aj o šťastí, nie iba o technike, spôsobe jazdy, dobrej navigácii, perfektnom servise či spoľahlivom zázemí.
Ivan, už vám došlo, že ste nie iba Slovákom s najväčším počtom účastí na Rely Dakar, ale aj historicky najúspešnejší slovenský zástupca na tomto veľkom púštnom dobrodružstve?
Samozrejme, že som si to uvedomil. Keď mi to každý na každom kroku pripomína (smiech). Ale ja to tak nevnímam. Ja sa nehrám na Slováka, ktorý najčastejšie štartoval na Dakare. Ani sa nestaviam do pozície Slováka, ktorý je v tejto súťaži najúspešnejší. To podľa mňa nie je podstatné. Podstatné je to, že každý rok idem na Dakar s odhodlaním, aby som Dakar zašiel čo najlepšie. Chcem Dakar jazdiť. Chcem ho ísť čo najlepšie. Chcem byť hrdý na to, že idem takú veľkú a svetovo známu súťaž. Každý rok však idem na Rely Dakar s čistou hlavou – a predovšetkým s veľkou pokorou. Bez toho sa nedá na toto veľké podujatie ísť. Som hrdý, že som Dakar konečne dokončil medzi absolútnou svetovou špičkou. O takom niečom sa mi pred šiestimi rokmi ani nesnívalo (smiech).
Počas záverečného ceremoniálu Rely Dakar organizátori dekorujú typickými soškami a finančnými odmenami prvých piatich pretekárov v každej kategórii. Na čo ste mysleli, čo vám prišlo na um, vo chvíli, keď ste stáli na stupni pre štvrtého najúspešnejšieho motocyklistu 35. ročníka Rely Dakar?
V prvom rade musím povedať, že to bol úžasný pocit. To sa slovami nedá opísať. To treba zažiť! Treba sa vcítiť do pozície motocyklistu, ktorý sa dostal do tej najväčšej špičky tohto športu na svete. Predstavte si, že idete s nimi osem dni vyrovnanú súťaž. Prídete do cieľa etapy a najväčšie osobnosti nášho športu prídu za vami s otázkou, ako sa ti dnes išlo, kde si stratil, respektíve získal. Prídu a povedia: ´Dobré preteky si išiel. Šieste miesto je krásne. Dal si mi iba tri minúty. Bol si naozaj dobrý.´ Také slová uznania potešia každého z nás. Oni veľmi dobre vedia, o čo v tejto súťaži ide. Vedia, že si musia dať pozor. Musia si dať pozor na jazdcov, ktorí aj s malým rozpočtom dokážu s nimi držať krok. Môj výsledok je pre nich hrozba. Zrazu zistili, že pozíciu nemajú takú silnú. Ľudia z KTM sa po tomto Dakare zamyslia a začnú rozpočty pre jednotlivých jazdcov skresávať. Dnes je ťažká doba. Dvaja ľudia okolo Jakeša urobili zázrak. A vôbec k tomu nepotrebovali desať alebo dvanásťmiliónový rozpočet! Načo majú naši jazdci na Dakare osem mechanikov, keď ten Slovák dokázal byť štvrtý s jedným. To sú všetko veľmi vážne veci. A tak špičkoví jazdci si po tomto Dakare musia dávať veľký pozor, aby im továreň KTM neutiahla štedré kohútiky s financiami. Aj na takéto veci som na tom stupni myslel.
Považujete senzačné 4. miesto za veľmi dobrú satisfakciu za všetku smolu, ktorá vás na Dakare doteraz stretla? Ste spokojný s tým, ako váš dakarský osud v Južnej Amerike napokon až filmovo vygradoval?
Určite áno. Je to nádherný sen, ktorý teraz snívam. A pritom v minulosti som si už viackrát povedal len tak sám pre seba, či to všetko ešte má zmysel. Viete, ľudia vedia byť veľmi zlí. Ľudia nevidia to úsilie, ktoré ste schopní pre štart na Rely Dakar vynaložiť. Nevidia to sklamanie človeka, keď z tejto ťažkej súťaže vypadne. Mnohí až vtedy, keď Dakar na vlastnej koži prežijú, pochopia, čo je to za súťaž. Až vtedy uznajú, čo Jaro Katriňák, Števo Svitko, Radek Matoška či Dušan Čipka v minulosti dokázali. Dakar je jednoducho veľmi veľké šialenstvo. Som nesmierne šťastný, že toto veľké šialenstvo mi prinieslo všetko, čo som od neho čakal (smiech). A dúfam, že toto ešte nie je koniec. Verím, že v budúcnosti pôjdem ešte vyššie.
Kedy sa podľa vás v súťaži motocyklistov lámal chlieb, ktorá z tohoročných 14 etáp bola pre konečné poradie rozhodujúca?
Bola to určite 12. a 13. etapa. Počas nich sme sa s Talianom Alessandrom Botturim doslova ťahali o sekundy. Raz mi on ´dal´ štyri sekundy, potom zasa ja jemu tri. Bolo to fakt tesné. Takto sme jazdili celé tri dni! On bol z toho nervózny, ja som bol nervózny. On však prvý urobil chybu. Spadol a zlomil si malíček na ruke. Asi v jedenástej – dvanástej etape. Možno si tých prstov zlomil aj viac. Mal ich zviazané spolu. V trinástej etape som mu potom ušiel až o dve minúty. Navyše on minul povinný orientačný bod, dostal za to veľkú penalizáciu – a ďalší deň zadrel na svojej motorke motor. Myslím si, že tieto tri dni súboja s Talianom Botturim rozhodli o mojom krásnom 4. mieste.
Štyrikrát ste sa z Dakaru vrátili ako veľký smoliar, ktorému nebolo súdené prísť do cieľa. Štyrikrát ste z rôznych príčin museli predčasne zosadnúť z motorky. Počas tých ´neúrodných´ rokov ste nikdy neuvažovali nad tým, či to má ešte pre vás zmysel, či by nebolo rozumnejšie prenechať Dakar šťastnejším a úspešnejším?
Samozrejme, boli chvíle, keď som veľmi seriózne zvažoval, či to všetko má ešte zmysel. Či to nie je zbytočné plytvanie fyzickými i psychickými silami, prostriedkami, financiami i materiálom. Trápili ma reakcie okolia, širokej verejnosti. Lebo ľudia dokážu byť veľmi zlí. Ľudia, ktorí vás mnohokrát súdia, nevidia to nasadenie, ktoré človek počas roka venuje príprave na Dakar. Ľudia, ktorí sú veľmi rýchlo hotoví so súdom, nevidia to obrovské sklamanie, ktoré človek zažije, keď sa musí predčasne rozlúčiť s Dakarom. Mrzelo ma, že mnohí videli iba to, že z toho budem určite mať nejaké peniaze. Ale ja to nerobím iba pre peniaze! Je to moje hobby. Je to môj koníček. Spýtajte sa mojej rodiny, koľko som za tých šesť rokov do Dakaru dal z vlastných peňazí, koľko som zobral z rodinného rozpočtu. Teraz dúfam, že tento rok konečne budem na nule. A tiež dúfam, že môj rodinný rozpočet sa konečne trochu pozviecha. Rely Dakar je veľmi dráha záležitosť. A kto chce na ňom štartovať, musí s týmto faktom počítať. Ale to všetko pochopia iba tí, čo si Dakar vyskúšajú na vlastnej koži.
Na Dakare ste doteraz štartovali už šesťkrát. Z toho štyrikrát ste súťaž nedokončili. Aj preto ste dostali nálepku veľkého dakarského smoliara. Preto nás zaujíma, kde sa vo vás každý rok našlo to odhodlanie a chuť opäť sa popasovať s Dakarom? Čo bolo tým neuveriteľne silným hnacím motorom, ktorý vás nútil znova a znova ísť na Rely Dakar?
Dakar to je veľmi silná droga! Situácie, ktoré účastník Dakaru zažije na tomto podujatí, určite nezažije v žiadnej inej svetovej súťaži. To sa nedá k ničomu prirovnať. Rely Dakar je v podstate dva týždne úplného šialenstva! Skúste ísť každý deň počas dvoch týždňov na motorke povedzme osemsto kilometrov po asfaltovej ceste. A potom si vyskúšajte ísť štyristo kilometrov popri ceste, po lúkach, výmoľoch, po piesku, pomedzi skaly, po skalách… Neviem, možno to už niekto z vás vyskúšal na vlastnej koži. Fakt neviem (krátka odmlka). Je to totálne šialenstvo! Kto si to niekedy vyskúša, chce ísť na Rely Dakar opäť a opäť (smiech). Naozaj je to neuveriteľná súťaž! Už som povedal, že neviem, k čomu by som ju prirovnal. Je to niečo, čo vás tou neopakovateľnou atmosférou, ale aj náročnosťou a nevyspytateľnosťou, úplne opantá. Dakar je pre takých ľudí, ako som napríklad aj ja, totálna droga (smiech). Kto ju šťastne prežije na vlastnej koži, usiluje sa túto veľkú súťaž absolvovať opäť (smiech).
Zhováral sa Štefan Žilka