BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Prvýkrát v histórii bude finále slovenskej hokejovej extraligy východniarskou záležitosťou. Už od 18. marca je jasné, že o tretí titul v rade budú hrať Košičania.
V sobotu sa definitívne rozhodlo o tom, že ich súperom budú Popradčania.
„Kamzíci“ v rozhodujúcom siedmom dueli semifinálovej série play off zvíťazili na domácom ľade nad banskobystrickými „baranmi“ v nervydrásajúcom súboji 6:4, sériu vyhrali 4:3 a po piatich rokoch majú opäť na dosah svoje premiérové zlato. S kormidelníkom HK Poprad Jánom Jaškom sa porozprával Zdeno Suchý.
Ôsmykrát hral Poprad v extraligovom semifinále, iba druhýkrát sa mu podarilo uspieť a postúpiť do boja o titul. Dajú sa vôbec opísať pocity, ktoré momentálne zažívate?
„Je to obrovská radosť. My sme s výnimkou úvodných zápasov dokazovali počas celej sezóny, že patríme medzi elitu. Aj vo štvrťfinále proti Skalici, aj teraz v semifinále proti Banskej Bystrici nám niektoré súboje nevyšli, ale v play off je to ako v tenise – vyhráva ten, kto získa poslednú loptičku, teda v našom prípade kto zvíťazí v poslednom zápase. V oboch prípadoch sme sa na konci tešili my a to sa počíta.“
Aká bola teda z vášho pohľadu semifinálová séria s Banskou Bystricou?
„Všetky zápasy boli veľmi vyrovnané a nie všetky nás zachytili v optimálnej forme. Domnievam sa, že siedmy zápas pred tou úžasnou diváckou kulisou sme zaslúžene vyhrali. Je pravdou, že to poľavenie v druhej tretine nás stálo kopu nervov aj fyzických síl. Mužstvo sa na začiatku tretej tretiny zhlboka nadýchlo a dalo jasnú odpoveď na otázku, ktoré mužstvo pôjde do finále. Domnievam sa, že máme dosť silné mužstvo na to, aby sme išli do duelu o titul.“
Teraz nám dovoľte chvíľu sa radovať z postupu do finále.Tréner Hk Poprad Ján Jaško
Rozhodujúci duel bol po každej stránke skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov. Nechýbali nádherné akcie, padlo desať utešených gólov, bolo to dramatické od úvodného buly až do záverečnej sirény. Ako ste to vnímali z pozície trénera?
„My sme sa fantastickým úvodom dostali do vedenia 3:0. Potom však prišli niektoré individuálne chyby v špecifických situáciách, súper vyrovnal a dostal sa späť do hry. Zlom nastal potom v tretej tretine, keď sme strelili štvrtý gól. Takéto niečo dá obrovskú psychickú silu každému mužstvu. Našťastie sme to boli my, kto trafil do čierneho. O chvíľu sme dali piaty gól, ten nás definitívne upokojil a súpera naopak zrazil na kolená.“
Bol to moment, kedy ste si vydýchli a aspoň v duchu si povedali: Máme to v rukách?
„Nie, to určite nie! To prišlo až so záverečným klaksónom. Bystričania už viackrát dokázali, že proti nim treba hrať do poslednej sekundy. Potvrdzovali to vo svojich štvrťfinálových zápasoch so Zvolenom alebo aj v tejto našej sérii. Veď si stačí spomenúť na náš prvý semifinálový zápas, v ktorom sme viedli 4:0 a 5:1 a nakoniec sme sa triasli o výsledok. Našťastie sme to vyhrali 7:5. Posledné stretnutie to bolo to isté. Viedli sme 3:0 a oni dokázali vyrovnať. Naozaj mi kameň spadol zo srdca až po siréne.“
Čo hovoríte na divácku atmosféru?
„Nádherná, úžasná, elektrizujúca! V Poprade vládne prakticky celú sezónu obrovská hokejová eufória. Takmer pravidelne hrávame pred vypredaným hľadiskom. To, čo dokázali fanúšikovia urobiť v rozhodujúcom siedmom semifinálovom súboji s Banskou Bystricou, bolo fantastické. Pred takou kulisou sa azda ani nedá prehrať zápas.“
Vaši hráči ukázali okrem hokejových schopností aj obrovskú morálnu silu. Veď posledné tri zápasy semifinálovej série odohral Poprad iba s piatimi obrancami. To musela naozaj v tíme neskutočne fungovať súdržnosť.
„Určite! Ten posledný zápas a tým aj celú sériu nerozhodovali jednotlivci, ale neuveriteľne silný kolektív. Na ľade nebolo delenie sa na obrancov a útočníkov, každý pomáhal každému. V poslednom zápase prišlo v druhej tretine na chvíľu poľavenie a takmer sme na to doplatili. Obrancovia boli skutočne pod obrovským tlakom. Verím, že na finále už budem môcť počítať s väčším počtom bojaschopných bekov.“
Juraj Kledrowetz má zranené koleno, Jaroslav Kasík rameno, Brandon Rogers je po otrase mozgu. A to hovoríme stále iba o obrancoch. Dobre to nevyzerá ani medzi útočníkmi . Záverečné tri semifinálové zápasy neodohral ani najlepší popradský zakončovateľ 23-gólový Adam Lapšanský, Jaroslav Kmiť sa po šesťtýždňovej pauze na ihrisku iba hľadá. Kto by sa teda mal zo zranených vrátiť na súpisku?
„Zatiaľ o tom vôbec nerozmýšľam. Teraz nám dovoľte chvíľu sa radovať z postupu do finále. Ďalší tréning budeme mať až v pondelok večer. Tam uvidíme, aká je situácia. Jednoducho, spočítame straty a návraty (úsmev) a budeme vedieť, kto bude k dispozícii na finále. Ja som presvedčený, že všetci chlapci sa tešia na súboje s Košicami a aj tí, ktorí majú bežné hokejové boľačky, budú chcieť vo finálovej sérii nastúpiť.“
Košičania sa už desať dní pripravujú na finále, vy doňho idete prakticky bez oddychu. Je výhoda byť v tom zápasovom tempe alebo by ste aj vy teraz prijali pár dní voľna?
„Opakujem, že finále je pre mňa zatiaľ tabu. Vôbec sa tým nezaoberám. Užívam si spolu s mužstvom postupovú eufóriu. Verte, že na Košice preladím až v pondelok večer na prvom ´posemifinálovom´ tréningu.“
Zhováral sa Zdeno Suchý