BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) – Novelu jazykového zákona z dielne rezortu kultúry posunuli poslanci Národnej rady SR hlasovaním do druhého čítania. Podporili tak nižšie sankcie a zmiernenie niektorých ďalších ustanovení súčasného jazykového zákona prijatého predchádzajúcim kabinetom.
Normu z dielne ministerstva kultúry vedeného Danielom Krajcerom napriek podpore kritizovali popri opozícii aj zákonodarcovia koaličného Mosta-Híd, ktorým prekáža najmä ponechanie sankcií. „Je to čierny bod tejto koalície,“ zdôraznila v rozprave Edita Pfundtner. „Som gentleman a preto tolerujem dámam aj niektoré emócie, aj keď sú na úkor politickej korektnosti,“ adresoval jej Krajcer. Podľa Ondreja Dostála z poslaneckého klubu Most-Híd problém tohto zákona nie je iba v tom, že zasahuje do používania menšinových jazykov, ale zasahuje aj do slobodného šírenia informácií a používania jazyka ako takého. „Čo je štát do toho, v akom jazyku vydávam noviny alebo knihy alebo do toho, v akom jazyku organizujem kultúrne podujatie,“ vyhlásil. V druhom čítaní chcú zákonodarcovia z Mosta-Híd predložiť pozmeňovací návrh, ktorým by sa z novely odstránili sankcie.
Pokuty po novom nebude ministerstvo kultúry udeľovať povinne
Novela zákona o štátnom jazyku zmierňuje niektoré ustanovenia súčasnej normy schválenej Ficovým kabinetom. Okrem iného pokuty po novom nebude ministerstvo kultúry udeľovať povinne a znížili sa hranice – dolná na 50 eur a maximálna na 2 500 eur. Možnosť sankcionovania podľa zákona o štátnom jazyku sa bude týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky.
Okrem iného ruší napríklad súčasné ustanovenie, podľa ktorého musí ministerstvo schvaľovať texty na pamätníkoch, pomníkoch alebo pamätných tabuliach, a tak dohliadať na dodržiavanie jazykového zákona. Stavebníci sa budú môcť v prípade potreby naďalej obracať na rezort so žiadosťou o stanovisko, avšak to už nebude prikazovať zákon. Po novom by sa mala vypustiť nadbytočná povinnosť viesť dvojjazyčne ďalšiu dokumentáciu v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa vzdeláva v jazykoch národnostných menšín. Novela navrhuje úplne zrušenie pokút pre príležitostné tlačoviny v jazyku menšín, určené na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí.
Novela jazykového zákona má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2011.
Jazykový zákon slúži podľa Krajcera ako politická téma
Ako politická téma slúži podľa ministra kultúry Daniela Krajcera jazykový zákon, ktorý jeho rezort novelizoval a v súčasnosti o ňom rokuje národná rada. „Povedzme si otvorene, zákon o štátnom jazyku, najmä jeho novelizácia v roku 2009, vyvolala veľké vášne a emócie,“ uviedol v parlamente v záverečnej reči k návrhu. Ako podotkol, s maďarskou kartou sa veselo hralo pred júnovými parlamentnými voľbami a hrá sa ňou aj teraz. „Veď blížia sa komunálne voľby,“ poukázal.
Krajcer zdôraznil, že jazyková novela nie je navrhovaná pre politické strany, pre Budapešť ani pre Benátsku komisiu, čo tvrdia kritici z radov opozície. Kritika novely zo strany SMK, Smeru-SD a SNS je podľa ministra „tá najlepšia doložka kvality predloženého zákona.“
Novela podľa ministra kultúry v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a sankcie nie sú nástrojom represie, ale slúžia ako krajná možnosť vymožiteľnosti zákona. Pripomenul, že zostávajú iba v dvoch oblastiach, a to pri informáciách verejnej správy určených verejnosti a informáciách týkajúcich sa bezpečnosti, zdravia, života a majetku občanov. „Neviem, kto by proti tomu mohol namietať,“ poznamenal.
SITA