Hospodárska kríza dopadla na Ukrajinu veľmi tvrdo. Ako dlho sa ešte budú prejavovať jej negatívne následky?
Naša ekonomika sa v minulom roku prepadla o približne 15 percent. Optimistické scenáre predpokladajú v tomto roku rast o 5 až 6 percent. Ak pôjde všetko v poriadku, s takým tempom budeme čakať tri roky na dosiahnutie ekonomickej úrovne pred krízou. Nedá sa povedať, že negatívne následky krízy už skončili. Ešte budú trvať a problém sa navyše prehlbuje tým, že stále žijeme v podmienkach politickej konfrontácie rôzneho druhu. Je optimistické, že nová moc prišla na dlho. Či je to dobre alebo zle pre Ukrajinu, je už iná otázka. To, že najbližšie dva až tri roky nebudú neustále protirečenia a strety medzi prezidentom a premiérom, ako predtým, je pozitívne. Ukrajina vychádza zo stavu úplného nerešpektovania moci a zákona, čo je dostatočne dôležitý výsledok. Práve politická neurčitosť je vážny faktor ekonomického rozvoja. Prezident Viktor Janukovyč má stále vysokú podporu.
Ukrajina potrebuje reformy na prekonanie problémov. Zatiaľ sa hovorí najmä o zvyšovaní cien pre obyvateľov, napríklad plynu či komunálnych služieb…
Nielen to. Bude odblokovaná privatizácia, lebo bolo tiež veľmi zle, že bola zastavená. V roku 2005 bol sprivatizovaný metalurgický kombinát Krivorožstaľ v Krivom Rogu a odvtedy už žiadny väčší podnik. Privatizované budú napríklad Ukrtelekom, prístavný závod v Odese, oblastné energetické podniky a zrejme aj Turboatom. Niečo musia spraviť s Naftogazom Ukrajiny.
Aké dôležitejšie opatrenia a zmeny už prijala vláda a parlament?
Považujem za pozitívne, že nový program prezidenta má pomerne liberálny charakter. Napriek tomu ho pozorovatelia, analytici veľmi kritizovali. Potvrdený už bol Rozpočtový zákonník, predložený bol aj nový Daňový zákonník. Základný problém bol, že nebolo jasné, aký má byť daňový systém – či liberálny, ktorý podporuje rozvoj biznisu alebo taký, čo dáva neobmedzené právomoci daňovej správe. Bolo prijatých aj viacero rozhodnutí, zameraných na zvýšenie stability a priehľadnosti Naftogazu, napríklad pokiaľ ide o toky finančných zdrojov. Uvažuje sa o rozdelení funkcií Naftogazu v preprave či pri distribúcii plynu.
A čo zvyšovanie cien pre obyvateľov? To nie sú populárne opatrenia, budú mať podporu?
Otázka zvyšovania taríf za plyn i komunálne služby je veľmi bolestivá. Dlho sa to odkladalo. Vláda zvýšila ceny plynu pre obyvateľov od 1. augusta (komunálne služby majú zdražieť od októbra), no zároveň nenavrhla adresný systém sociálnej pomoci. Na tieto príspevky majú nárok domácnosti, ak komunálne platby prevyšujú 15 % z celkových príjmov. Teraz to bude ešte väčší podiel. Reálne mzdy na Ukrajine sú pred krízou, iba v tomto roku sa trochu zvyšujú. Vláda hovorí o nepopulárnych reformách, ale nespravila nič konkrétne, aby sa negatívny tlak na obyčajných ľudí znížil. Je to veľký nedostatok.
Čo by mala vláda v tejto oblasti spraviť?
Predovšetkým zabezpečiť veľmi adresnú pomoc tým, čo ju potrebujú. Je veľmi smiešne, ak predseda parlamentu, ktorý má veľký dom a pozemok, dostáva zľavu 50 percent na bytovo-komunálne služby. Nie je známe, kto potrebuje pomoc pri platení týchto služieb. Príslušné normatívy platia ešte z čias ZSSR. Za teplú vodu platím päťkrát menej ako moji rodičia, lebo mám merač. Krízové procesy budú mať negatívne dôsledky pre obyvateľov. Za posledné mesiace sa priemerná mzda síce značne zvýšila, no dostala sa len na úroveň roku 2008. Doposiaľ sme boli na úrovni roku 2007. Nie je to však úplný obraz o reálnej kúpyschopnosti ľudí. Pred krízou si Ukrajinci vzali veľmi mnoho spotrebných úverov a hypoték. Mnohí ich nemohli splácať, prišla kríza a kurz našej meny hryvna silno spadol voči doláru i euru. Reálne mzdy sa značne znížili, lebo sa počítajú podľa oficiálneho indexu inflácie. Skutočná inflácia je však oveľa vyššia. Vlani bola oficiálne okolo 12 percent, reálne asi 20 percent. Spotrebný kôš sa upravoval posledný raz ešte v roku 2000 a ten sa zas prehodnocoval na základe 90-tych rokov minulého storočia.
Reformy sú určite potrebné, len či má vláda Mykolu Azarova aj dostatočnú vôľu na ich realizáciu?
Mnohí to chápu, ale neteší ich to. V lete obyvatelia stále lepšie prijímajú rôzne zmeny. Koncom októbra budú navyše miestne a regionálne voľby, čo je tiež silný faktor. Opozícia na tom už pracuje. Ak sa v septembri ukáže, že na Ukrajine nie je zlá úroda, že v krajine začnú fungovať investičné projekty, ktoré súvisia najmä s prípravou EURO 2012 (ME vo futbale), obyvatelia ľahšie prijmú aj nepopulárne opatrenia. Nemyslím, že ich budú blokovať, odmietať alebo budú protestné akcie. Nikto nie je spokojný, no mnohí chápu, že ľudia na Ukrajine platia za plyn menej ako v Rusku, hoci odtiaľ plyn dovážame. Zvýšenie jeho ceny na európsku úroveň bude teraz sotva možné, keďže miestne mzdy sú päť- až sedemkrát nižšie ako u vás. Je dôležité, aby rast cien nebol jednostranný a sprevádzali ho buď štruktúrne zmeny, ktoré pomáhajú ľuďom, či adresná pomoc tým, čo sú na ňu odkázaní. Keď to bude vyvážené, opatrenia vlády ľudia ľahšie prijmú.
Medzi Ukrajinou a Ruskom bolo donedávna cítiť veľké napätie. Ako hodnotíte vzťahy oboch štátov odvtedy, keď je na Ukrajine nový prezident aj premiér? Zlepšili sa okrem politických kontaktov aj v ekonomike?
Veľké napätie bolo medzi prezidentmi a na bežnej každodennej úrovni som ani raz nevidel útoky. Ani teraz nemôžem povedať, že situácia sa úplne zlepšuje. Rusko ustúpilo zo svojej tvrdej pozície pri cene plynu, keď sme spravili politické ústupky v podobe predĺženia nájmu prístavu Sevastopoľ pre ruskú Čiernomorskú flotilu o ďalších 25 rokov (do roku 2042).
Je v poriadku takýto obchodno-politický barter?
Samozrejme, nie. Keď sa ekonomické vzťahy zamieňajú alebo dopĺňajú politickými, nie je to v poriadku. Pre obyčajných ľudí to však nie je veľmi kritické. Urobili sme prieskum o tom, či sú prípustné politické ústupky výmenou za ekonomické výhody. Odpovede boli zhruba vyrovnané. Vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sa demonštratívne zlepšili. Nie som presvedčený, či to nie je len ďalšia vlna po tom, keď v čase prezidenta Viktora Juščenka bola demonštrácia zhoršovania vzťahov. Každá udalosť sa predtým prezentovala ako konfrontácia, teraz ako veľký úspech. V skutočnosti to nie je tak, ide skôr o demonštráciu priateľstva. Na úrovni moci sú vzťahy lepšie, či sa zlepšili reálne pre biznis, nemôžem povedať.
Aké sú perspektívy ekonomických kontaktov medzi Ukrajinou a Ruskom?
Odstránenie politického napätia zlepší možnosti dosiahnutia dohody. Prienik ruského biznisu na Ukrajine je dostatočne silný, čo potvrdzuje vstup veľkých ruských bánk. Kapitál národnosť nemá, ale vplyv cez ruské štátne banky môže byť veľký. V bankovej sfére je aj významný podiel západného kapitálu, čo je určitá rovnováha medzi východom a západom.
Súhlasíte s tým, že Janukovyč robí proruskú politiku a Ukrajina bude ešte viac závislá od Ruska ekonomicky aj politicky?
Odpovedal by som opačne. To, čo prebieha na úrovni Ukrajina – Rusko, je krivým zrkadlom, odrazom toho, čo nie je medzi Ukrajinou a Európou. Hovoria nám nepotrebujeme vás, nie ste naši. Ukrajinci sú rozčarovaní z Európskej únie, ktorá neraz zdôrazňovala, že Ukrajina nie je pre ňu potrebná. A to dokonca vtedy, keď bývalý prezident Juščenko sa aktívne snažil, aby sa Ukrajina stala asociovaným členom NATO. Pritom partnerstvo medzi NATO a Ruskom je na oveľa vyššej úrovni ako s Ukrajinou. Teraz to isté pokračuje v otázke bezvízového režimu. Ukrajina je podľa mňa jediná európska krajina mimo únie, ktorá má ťažkosti so získaním víz do krajín EÚ. Dostať vízum je pre Ukrajincov veľmi zložité. Je to už príliš.
Objavili sa určité signály, že Ukrajina by mohla mať bezvízový režim s EÚ v blízkej budúcnosti. Čo vy na to?
Výrazne by to zlepšilo možnosti ciest k príbuzným. Kto je v zahraničí nezákonne, nemôže ich pozvať na návštevu. Podľa odhadov v krajinách EÚ v súčasnosti pracuje okolo 5 mil. Ukrajincov. Veľmi dôležitá je vedecká výmena. Keď nás pozývajú na konferenciu, objavujú sa otázky. Kto organizuje konferenciu, prečo, z akých zdrojov, kto ju bude platiť? A to je už problém. Päťkrát si rozmyslíš, či sa treba postaviť do radu a potom dostávať zvláštne otázky. Obávať sa, že ťa náhodou odmietnu, dajú pečiatku do pasu, je to veľmi nepríjemný pocit.
Ukrajinci už stratili záujem o členstvo či zblíženie s EÚ?
Ešte pred dvoma rokmi sme zaznamenali v prieskumoch rastúci trend, keď ľudia považovali EÚ za strategického partnera, s ktorým treba zlepšovať vzťahy. Potom sa tento záujem značne znížil a stúpol záujem o vzťahy s Ruskom. A začalo sa to skôr ako sa Janukovyč stal prezidentom. Ukrajinci sa cítia byť Európanmi, no chcú, aby sa tak k ním aj správali. A to teraz nie je. Zmena týchto nálad je zákonitá. Ochladnutie voči EÚ je veľmi silné. EÚ nielen zdôrazňovala, že Ukrajina nie je pripravená, ale aj otázka vízového režimu je charakteristický príklad toho, že Ukrajine nedôverujú.
Môže sa ako následok toho stať, že Ukrajina sa ešte bližšie zblíži s Ruskom a stratí kontrolu nad svojou ekonomikou?
Myslím, že nie. Hoci Janukovyč sa považuje za proruského prezidenta, je prepojený s veľkým ukrajinským biznisom. Sotva spraví niečo, čo by zjavne škodilo Ukrajincom. Ťažko si viem predstaviť, že by napríklad dovolil zaplatiť podniky veľkopodnikateľa Rinata Achmetova. Je to skôr prejav veľmi otvorených, priateľských a teplých vzťahov k Rusku. Prvok politiky sa znižuje.
Prečo bývalý prezident Viktor Juščenko a expremiérka Julija Tymošenková nakoniec utrpeli politickú porážku?
Mali veľké osobné ambície a želania. Tymošenková má oveľa väčšiu charitu ako Juščenko. Celý čas bola nútená zostávať ako nástroj opozície. Napriek tomu, že boli partnermi v oranžovej revolúcii, mali protirečenia a nemali spoločnú politiku. Za päť rokov sme nedostali program prezidenta, nevedeli sme, akú krajinu budujeme. Biznisové záujmy štruktúr, ktoré stáli za prezidentom a premiérkou, neboli skoordinované. V podstate sa využívali proti ním. Bolo to umelé spojenectvo, osobné ambície prevládali nad ekonomickými záujmami. Nemali jednotný tím, každú činnosť prezidenta premiérka tvrdo napádala a naopak. Konfrontácia premiérky s prezidentom bola dokonca väčšia ako s opozíciou.
Je možné, že Janukovyč bude podľa príkladu lídrov Ruska presadzovať politiku tvrdých opatrení a silnej ekonomiky? Môžu byť demokratické hodnoty odsunuté do úzadia?
Existuje také riziko, ale aj rozdiely. Ruská ekonomika je tvrdo centralizovaná, má viac základných zdrojov pre rozpočet a infraštruktúru. Na Ukrajine taká tvrdá centralizácia nie je. Model ruského cárstvovania u nás neprejde. Riziká pre demokraciu, pochopiteľne, sú. Nezdieľam však podobné názory našich žurnalistov. Nevidím priame riziká pre demokraciu, nesúhlasím s názorom, že na Ukrajine je koniec demokracie. Vláda Tymošenkovej mala vlani niektoré kritické pripomienky voči nezávislým analytickým centrám. Dosť silno sme kritizovali vládu a obviňovali nás, že sme kúpení. Uprednostňujeme však kritické hodnotenie.
Zhováral sa Martin Benko