Vypočúvanie kandidátov na policajného prezidenta: Hamran hovoril aj o Gašparovi, Kovaříka sa pýtali aj na Lučanského (video+foto)

NR SR: Schôdza brannobezpečnostného výboru
Zľava: Minister vnútra Roman Mikulec, predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa, podpredsedovia Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Peter Pčolinský a Denisa Saková počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR v rámci schôdze Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v areáli Bratislavského hradu. Bratislava, 25. január 2021. Foto: SITA/Branislav Bibel.
  • aktualizované 25. januára 17:07

Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť v pondelok vypočúval kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (PZ) SR. Kandidátmi boli dočasný prezident PZ Peter Kovařík a veliteľ Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (Lynx Commando) Štefan Hamran.

Video: Vypočúvanie kandidátov

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Po ich vypočutí výbor ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) na post šéfa polície odporučil Kovaříka. Podporilo ho spolu desať členov výboru, proti nebol ani jeden a zdržali sa štyria. Hamran získal hlasy šiestich členov brannobezpečnostného výboru.

Mikulec po hlasovaní výboru pre médiá explicitne nepovedal, či Kovaříka do funkcie aj vymenuje. Zdôraznil však, že rozhodnutie výboru rešpektuje. „Ráno múdrejšie večera,” povedal s tým, že celú vec si minimálne do utorka 26. januára premyslí.

Ak by odporúčanie členovia výboru nevydali, ministerstvo vnútra by muselo výberové konanie zopakovať.

Štefan Hamran

… od roku 2011 viedol Lynx Commando, pričom v roku 2019 bol zvolený za predsedu medzinárodnej organizácie ATLAS, ktorá združuje protiteroristické jednotky členských štátov EÚ.

Pred výbor ako prvý predstúpil Hamran, podľa ktorého doteraz vykonávané kozmetické úpravy vo fungovaní Policajného zboru (PZ) SR, nie sú postačujúce.

Hamran v rámci svojej prezentácie poukázal na to, že dôvera v políciu sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 40 percent.

„Aj v okolitých krajinách sa pritom blíži k 70 percentám,“ povedal s tým, že situácia je spojená aj so skutočnosťou, že viacerí vedúci predstavitelia polície sú momentálne trestne stíhaní. Takéto niečo pritom podľa neho nezaznamenali v žiadnej krajine v rámci Európskej únie (EÚ).

NR SR: Schôdza brannobezpečnostného výboru
Veliteľ útvaru osobitného určenia policajného zboru Štefan Hamran počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR v rámci schôdze Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v areáli Bratislavského hradu. Bratislava, 25. január 2021. Foto: SITA/Branislav Bibel

Na margo svojich vzťahov s obvineným bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. uviedol, že na fungovanie polície mali „diametrálne odlišný pohľad“. Preto bol Hamran ako šéf špeciálnej jednotky „odstrihnutý“ od vedenia polície práve počas funkčného obdobia Gašpara. „O tých podozreniach sme tušili, ale nie, že to naberie až také rozmery,“ povedal.

Dodal, že Gašpar sa opakovane snažil o to, aby vo vedení Útvaru špeciálneho určenia Hamran skončil. Nenašiel však dôvody na jeho odvolanie a sám Hamran odstúpiť odmietol, keďže sa bál rozloženia celej jednotky. „Mám morálny kompas a neodklonil som sa ani pod tlakom,“ povedal.

V tejto súvislosti je podľa neho dôležité skvalitnenie personálneho obsadenia polície. „Je dôležité, aby sme Policajný zbor čistili,“ vyhlásil. Dodal, že podľa jeho názoru má zbor napríklad prebytok funkcionárov. Pokiaľ ide o medializované úniky informácií z vyšetrovania, podľa Hamrana to znižuje profesionalitu polície. „Je dôležité, aby sa toto nedialo,“ povedal. Kritizoval tiež postup polície pri nepovolených zhromaždeniach počas pandémie. Podľa Hamrana je totiž neakceptovateľné, aby sa extrémisti zhromaždili pred domom predsedu vlády. V takýchto prípadoch má podľa neho polícia „legitímne právo použiť silu“.

V špeciálnych jednotkách je nadstav

Hamran sa tiež vyjadril k medializovaným informáciám, že približne desať percent príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA)

by malo túto zložku opustiť. Podľa neho ide primárne o príslušníkov expozitúry v Nitre, kde boli zaznamenané aj prepojenia na oligarchov a politikov. Ďalší však, ako dodal, odchádzajú po legitímne odslúžených 25 rokoch. Hamran skonštatoval, že v tejto súvislosti je najviac potrebné personálne posilniť najmä oblasti kriminálnej a poriadkovej polície.

Naopak, znížiť by podľa neho bolo možné práve počet príslušníkov špeciálnych jednotiek. „Tam máme nadstav, to je realita,“ zdôraznil.

Posilnenie vyšetrovacích tímov

Kandidát na policajného prezidenta po verejnom vypočúvaní pre médiá uviedol, že polícia by mala mať špecializované tímy, ktoré budú skúmať majetkové pomery príslušníkov polície. Aktuálne podľa neho chýba akékoľvek finančné vyšetrovanie členov polície.

Práca polície by podľa Hamrana mala viac spočívať vo vyšetrovacích tímoch, v ktorých sa vyšetrovatelia navzájom motivujú a utvrdzujú vo výsledkoch vyšetrovania. „Ak sa stanem ja policajným prezidentom, tak vyšetrovanie bude posilnené na úrovni tímov. Chcem obnoviť všetky tímy, ktoré tu boli a chcem rozšíriť ich počet. Chcem, aby sa začalo pracovať s expertmi, ktorí tu možno 10 alebo 15 rokov dozadu skončili,“ povedal Hamran.

Svoje vzťahy s policajným exprezidentom označil za turbulentné. Začali sa podľa neho veľmi dobre a skončili veľmi zle. Podľa Hamrana sa v minulosti objavila v jednom z médií informácia, že bude kandidovať na post policajného prezidenta, ktorá však nebola pravdivá, pretože Hamran chcel kandidovať iba na post šéfa protiteroristických cvičení ATLAS.

Od zverejnenia informácie však Hamran zažíval množstvo kontrol. Na otázku, ako vníma fakt, že mal zlé vzťahy aj s policajným exprezidentom Gašparom aj so zosnulým exprezidentom Milanom Lučanským, odpovedal, že tak, že „bol asi jediný čestný z tejto partie“.

Budovanie centra excelentnosti

K budovaniu centra excelentnosti polície uviedol, že Komárno bolo ako lokalita, kde by centrum malo stáť, vybrané preto, že sa miestne podmienky osvedčili aj pri medzinárodných cvičeniach a je blízko diaľnice. Iné lokality by preto nemuseli byť na budovanie centra vhodnejšie.

Umiestnenie centra excelentnosti polície však podľa neho nie je striktne dané a polícia sa „pozrie“ aj na podmienky napríklad v Rimavskej Sobote ako navrhol Marian Kotleba. (ĽSNS). Hamran odmieta, že by chcel centrum budovať iba v Komárne, odkiaľ pochádza, pretože väčšinu času aktuálne aj tak trávi v Bratislave. Ako dodal, chcel by, aby extrémizmus na Slovensku riešilo Lynx commando.

„Extrémizmus chcem riešiť ja. Nech to rieši tá najelitnejšia jednotka v podmienkach SR, Lynx commando. Pretože oni s tým majú problém. Majú problém zakročiť proti extrémistom. Majú problém postihovať tieto aktivity. Ja s tým mám najmenší problém. Bude to veľmi tvrdý zásah, tak, ako to má byť v intenciách zákona. Chcel by som prebrať operatívu pod seba a rovnako vyšetrovateľov, ktorí sa tomu venovali na NAKE. Aby extrémizmus vedel, akého bude mať v budúcnosti súpera,“ dodal Hamran.

Peter Kovařík

… dočasne vedie políciu od septembra 2020. V minulosti pôsobil napríklad ako policajný pridelenec vo Washingtone D.C., alebo riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ. V období rokov 2017 až 2020 pôsobil na Úrade vlády SR, najskôr ako riaditeľ odboru prevencie korupcie Kancelárie predsedu vlády SR a neskôr ako generálny riaditeľ sekcie prevencie korupcie a krízového manažmentu a zároveň ako riaditeľ kancelárie Bezpečnostnej rady SR.

Kovařík uviedol, že ak bude potvrdený na riadne funkčné obdobie, jednou z jeho navrhovaných reforiem je povinná rotácia policajných funkcionárov.

Konkrétne by podľa Kovaříka malo na výkon riadiacich funkcií, akými sú policajný prezident, viceprezidenti alebo krajskí riaditelia, existovať časové obmedzenie. Funkcionári, ktorí sú vo svojich pozíciách napríklad už desať rokov sú totiž podľa neho „spravidla vyhorení”.

Nový útvar finančného vyšetrovania

Kovařík taktiež navrhuje vytvoriť nový útvar finančného vyšetrovania určený na zaisťovanie majetku získaného v rámci trestnej činnosti alebo útvar kriminalistickej techniky.

NR SR: Schôdza brannobezpečnostného výboru
Dočasný prezident PZ a kandidát Peter Kovařík počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (PZ) SR v rámci schôdze Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v areáli Bratislavského hradu. Bratislava, 25. január 2021. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Súčasné krajské riaditeľstvá Policajného zboru by zase nahradil tromi oblastnými riaditeľstvami a metropolitným oddelením pre hlavné mesto. Rovnako, ako jeho protikandidát, sa chce zamerať na zvyšovanie dôveryhodnosti polície. „Dôvera sa veľmi ľahko stráca a ťažko ustanovuje,” povedal.

Doplnil, že ktokoľvek bude vymenovaný za prezidenta PZ, bude musieť ešte roky verejnosti vysvetľovať, ako došlo k stíhaniu toľkých policajných funkcionárov.

Nastavenie protikorupčného systému

Členovia výboru sa Kovaříka pýtali aj na úmrtie jeho predchodcu vo funkcii, Milana Lučanského, „Môj osobný názor je, že to bola samovražda,“ povedal.

Na otázku, prečo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nerezignoval na svoju vtedajšiu pozíciu na Úrade vlády SR, povedal, že mal rozpracované mnohé veci. „Dostal som za úlohu nastaviť protikorupčný systém,“ uviedol.

V súvislosti s aktuálnymi trestnými kauzami Kovařík zdôraznil, že odmieta politický vplyv na prácu polície. „Cezo mňa neprejde žiaden politický tlak smerom na vyšetrovateľa,“ skonštatoval. Pokiaľ ide o prístup polície k nedovoleným zhromaždeniam počas zákazu vychádzania, podľa Kovaříka zvládli policajti situáciu efektívne. „Nemali sme zranenia, nemali sme rozbitý majetok,“ zdôraznil.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter KovaříkRoman MikulecŠtefan HamranTibor Gašpar
Firmy a inštitúcie MV Ministerstvo vnútra SRPolicajný zbor SR