Ak chceme znížiť environmentálne dopady, ktorá strava je lepšia, rastlinná alebo živočíšna?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rastlinná alebo živočíšna strava?
Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Existujú štúdie, ktoré porovnávajú environmentálne dopady rastlinnej a živočíšnej stravy. Tieto štúdie sa zameriavajú na rôzne aspekty vrátane emisií skleníkových plynov, spotreby vody, využitia pôdy a energetických nákladov. Štúdia „Dopady rastlinnej výživy na životné prostredie“ publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences v roku 2016 analyzovala dopady rôznych stravovacích vzorov na životné prostredie. Štúdia zistila, že vegánska strava má najnižšie emisie skleníkových plynov a využívanie pôdy, nasledovaná vegetariánskou stravou. Stravy s vysokým podielom mäsa mali najväčší environmentálny vplyv.

Vedeli ste, že ryža má najväčší dopad na tvorbu emisií?

Z hľadiska tvorby emisií existuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú environmentálny dopad plodín. Ako je využitie pôdy, množstvo potrebnej vody, používanie pesticídov a hnojív, spracovanie plodín a doprava.

Pestovanie ryže je známe svojou vysokou produkciou skleníkových plynov a to predovšetkým metánu. Odhady uvádzajú, že pestovanie ryže je zodpovedné za približne 10-20 % všetkých svetových emisií metánu. Metán sa uvoľňuje z pôdy, keď je ryža pestovaná v záplavových poliach. Chov hovädzieho dobytka si vyžaduje veľké množstvo pôdy, vody a krmiva. Chov hovädzieho dobytka je zodpovedný za približne 14,5 % celkových svetových emisií skleníkových plynov. Tento podiel je významný kvôli emisiám metánu z tráviaceho systému hovädzieho dobytka. Pestovanie palmového oleja je spojené s odlesňovaním dažďových pralesov, čo vedie k strate biodiverzity a čerpaniu veľkého množstva skleníkových plynov.

A, čo na to hovoria odborné štúdie?

Existuje niekoľko zdrojov, ktoré poskytujú informácie o vývoji stravovacích návykov v posledných desaťročiach. Jedna z nich je aj webová platforma Our World in Data, ktorá poskytuje rozsiahle dáta a vizualizácie, ktoré sa týkajú svetových problémov vrátane vývoja stravovacích návykov.

Zaujímavosť

Od začiatku 60-tych rokov 20.storočia USA takmer zdvojnásobili produkciu mäsa, ale emisie skleníkových plynov z chovu hospodárskych zvierat im za toto obdobie poklesli o 11%.

Chov hospodárskych zvierat si vyžaduje veľké množstvo vody

Z pohľadu spotreby vody sa považuje rastlinná strava za šetrnejšiu ako živočíšna. Chov hospodárskych zvierat, akými sú ovce a hydina, si vyžaduje veľké množstvo vody. Zviera potrebuje dostatok vody, krmiva, voda sa používa aj pri spracovaní a zamrazení. Práve preto je spotreba vody pri produkcii mäsa výrazne vyššia ako pri výrobe rastlinných potravín.

Ak by sa všetci ľudia stali vegetariánmi, dokázala by planéta zaistiť dostatok stravy?

Rastlinná strava má potenciál poskytnúť množstvo potravy pre celosvetovú populáciu. Veľká časť svetovej úrody je aktuálne využívaná na kŕmenie hospodárskych zvierat.

Aký je teda výsledok?

Pestovanie rastlinnej stravy si vyžaduje menej pôdy, vody, energie, obilnín a emisií skleníkových plynov ako chov zvierat na mäso. Výber rastlinnej stravy môžeme postaviť skôr do úrovne etickej voľby. No ak chce človek prispieť k ochrane životného prostredia, ale nedokáže sa zbaviť chuti po mäse, môže uprednostniť potraviny z miestnej produkcie bez zvyšovania emisií vo vzduchu spôsobené ďalekou prepravou, prípadne vysoko nehumánnym spôsobom ďalekých pozemných transportov. Je však dôležité, že environmentálny vplyv závisí od mnohých faktorov vrátane spôsobu pestovania, použitia chemikálií, využitia vody, metód pestovania a spracovania potravín. Preto je vhodné zamerať sa na udržateľné poľnohospodárstvo, výber sezónnych potravín a minimalizáciu plýtvania potravín.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať