Nová vláda by mala byť v boji s klimatickými zmenami ambicióznejšia, môže tým pomôcť slovenskej zamestnanosti aj ekonomike

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Klima, priroda
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Nová vláda by mala byť v boji s klimatickými zmenami ambicióznejšia. Môže tým pomôcť aj zamestnanosti a ekonomike. Poukazuje na to Slovenská klimatická iniciatíva.

Silný impulz pre ekonomiku a zamestnanosť

Deväť miliárd eur, ktoré má Slovensko k dispozícii z eurofondov na tieto opatrenia, môže byť silným impulzom pre ekonomiku a zamestnanosť.

Vláda by podľa iniciatívy mala prehodnotiť záväzky Slovenska v rámci Národného energetického a klimatického plánu, ktorý pri budovách počíta s dvakrát väčším objemom emisií skleníkových plynov, ako si samotné Slovensko nastavilo v rámci Dlhodobej stratégie obnovy budov (LTRS).

Rozpory s inými strategickými materiálmi

Tento návrh obsahuje aj rozpory s inými strategickými materiálmi v oblasti boja s klimatickými zmenami. Pri produkcii skleníkových plynov z budov napríklad počíta so štyrmi megatonami CO2 ekvivalentov, čo je dvojnásobok strednej hodnoty cieľa nastaveného v rámci LTRS na úrovni 1,8 megaton.

„Už len tento rozpor medzi dvoma strategickými materiálmi Slovenska ukazuje, že v téme opatrení na boj s klimatickými zmenami musí nová vláda upratať,“ skonštatovala koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.

Deväť miliárd eur, ktorá má Slovensko k dispozícii do roku 2030 na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov v domácnostiach, v priemysle alebo v doprave, môžu podľa iniciatívy významne pomôcť aj slovenskej ekonomike a prispieť k zamestnanosti a rastu platov v tomto náročnom období.

Napríklad komplexná obnova budov je spravidla v réžii lokálnych firiem, významná časť stavebných materiálov sa vyrába aj na Slovensku.

Vplyv nielen na ľudí

Slovenská klimatická iniciatíva zároveň upozorňuje, že dôsledky klimatických zmien vidno už aj na Slovensku vo forme prudkých nárazových dažďov, ale aj historických teplotných rekordov či príchodu nových invazívnych druhov hmyzu.

„Len pre lepšiu predstavu, slovenskí klimatológovia počítajú, že postupne sa dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska stanú štandardom na Liptove a v severných regiónoch, pričom juh sa ešte viac oteplí,“ dodala Chajdiaková.

Do budúcnosti budú mať klimatické zmeny ešte zásadnejší vplyv nielen na ľudí, ale aj na vodnú bilanciu, a v neposlednom rade aj na odvetvia, akými sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo či rybárstvo.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Kateřina Chajdiaková