Marek, ste sklamaný, že vám to na svahoch v stredisku Creekside nevyšlo?
Nie, určite nie. Pre mňa je už zjazdenie svahu veľkým víťazstvom. Teraz mi to vyšlo iba na polovicu. Po prvom kole som bol z úplne nevidiacich najlepší, v druhom som zariskoval a nevyšlo mi to. Aj taký je šport.
Čo vám teda ostane v pamäti z tejto paralympiády?
Z Vancouveru mám len pozitívne dojmy. Veľmi ma potešili výsledky, ktoré sme ako krajina dosiahli. Šesť zlatých medailí – to je fantastické. Bol som už na svojej druhej paralympiáde. Organizácia tejto s tou turínskou spred štyroch rokov sa nedá ani porovnať. Som doslova naplnený zážitkami, skúsenosťami a veľmi milými spomienkami, ktoré vo mne určite zostanú až do konca života.
Čo na vás urobilo taký silný dojem?
Samotné prostredie, ľudia okolo mňa a najmä atmosféra. Tá bola úžasná. Hoci nevidím, fantázia mi funguje a pracuje naplno. Orientujem sa podľa zvukov. Vidím vnútorne akýmsi iným zmyslom. Musím povedať, že v Kanade som sa stretol s obrovským množstvom pozitívnych vnemov.
Ako sa líši lyžovanie úplne nevidiaceho a „iba“ zrakovo postihnutého?
To sú dve rôzne veci. Tí, čo aspoň trochu vidia, lyžujú stále na zrakový kontakt. Idú tesne za navádzačom a on im vlastne ukazuje cestu. U nás je to iné. Mňa musí navádzač v každom momente hlasom informovať, kde som, čo je predo mnou, na čo si mám dávať pozor, kam ďalej pokračuje trať. Veľký vplyv majú aj iné faktory – napríklad počasie. V silnom vetre slabšie počujem signály. Rozdiel je aj na mäkkom a tvrdom podklade, pretože dorozumievanie s navádzačom je v takýchto prípadoch veľmi odlišné.
Navádzač teda musí na vás počas celej trate kričať, však?
Hovoria o nás dvoch, že sme ´najukecanejšou´ dvojicou na svahu (smiech). Kým kolegovia so zvyškami zraku idú tak, aby im navádzač neušiel ďalej, ako sú schopní ho vnímať, ja potrebujem mať sluchový kontakt. Tam nemôžu byť ani sekundové výpadky. Keď pri jazde mám napríklad rýchlosť 60-70 km za hodinu, každú sekundu som o dvadsať – dvadsaťpäť metrov ďalej a tam ma už môže čakať niečo úplne iné.
Ako to teda funguje technicky, on na vás celú trať kričí?
Navádzač má na chrbte reproduktor a cezeň mi dáva pokyny. To zariadenie je náš vlastný výrobok zostavený z kvalitných komponentov. Samozrejme, že máme dohodnuté signály, tam na dlhé reči nie je čas (smiech).
Prezraďte aspoň niektoré.
Tie základné sú ´hop re´ pri zákrute doprava a ´hop li´, keď mám isť doľava. Sú to jasne rozlíšiteľné pokyny, pri ktorých navádzač takmer nemusí používať pery. Tie bývajú často pri lyžovaní zamrznuté a mohlo by sa stať, že by som ich zle pochopil.
Zjazdové lyžovanie je náročný šport aj pre nepostihnutého človeka. Je obdivuhodné, že sa dokážete pustiť dolu svahom, na ktorom majú problémy aj vidiaci lyžiari…
Je to všetko založené na ´slepej´ dôvere k navádzačovi. Bez toho by to jednoducho nešlo. To je základným kameňom. Ak by som mu nedôveroval, nemohol by som to robiť. Nemalo by to význam. Orientujem sa len na základe zvukových signálov, ktoré mi navádzač dáva. Je už len na ňom, ako mi sprostredkuje trať, ako to zídeme až do cieľa, ako to spolu zvládneme.
Vaša súhra s Jozefom Cirbusom je skutočne obdivuhodná.
My sme ako taká malá rodina. Lyžujeme spolu už desať rokov. Nielen ako lyžiari, ale aj ako ľudia sme si veľmi dobre sadli. Bude určite veľmi ťažké, keď sa budeme musieť rozlúčiť. Je to veľká časť môjho života, ktorú sme spolu prežili. Ja ju vnímam ako veľmi peknú etapu.
Mám už svoj vek (57 rokov – pozn.). Moja profesia je náročná, šport aj v tejto kategórii ide výrazne dopredu. Už sa to nedá robiť na špičkovej úrovni na amatérskej báze. Musím si vybrať. Bude mi však určite veľmi smutno. Ja sa ale s Marekom nelúčim úplne. Máme spoločné plány. Naším snom je spoločný zoskok padákom z lietadla. Určite chceme skúšať v lete cyklistiku. Nemôžem sa však rozpoltiť. Zamestnanie i šport na úrovni, na akej ho robí Marek, už nemôžem robiť.
Aký musí byť navádzač nevidiaceho lyžiara?
Musí byť nielen športovcom, ale predovšetkým psychológom, pedagógom. V tomto športe, žiaľ, pracuje mnoho ľudí, ktorí o tyflopédii (náuke o zrakových postihnutiach – pozn.) nemajú ani poňatia. Medzi navádzačom a pretekárom musí byť osobná sympatia, absolútna dôvera. Pustiť sa dolu kopcom a ťahať za sebou človeka, ktorý nevidí ani tmu, je nesmierna zodpovednosť. Ja verím, že Marek nájde niekoho, s kým dosiahne ešte nejeden úspech.
Zhováral sa Zdeno Suchý