DUBNICA NAD VÁHOM 12. apríla (WEBNOVINY) – Anton Kučmín vstával ešte vlani neraz už o piatej ráno, aby stihol byť na šiestu v práci vo firme svojho bývalého dubnického trénera Jozefa Pavelku. Po osemhodinovej šichte lakovníka nasledovala ďalšia – chodecká. „Veru, nebolo to jednoduché, ale nesťažoval som sa. Aspoň som si v práci odbil aj posilňovaciu časť tréningu,“ spomínal na nie tak dávne obdobie s úsmevom slovenský chodecký reprezentant.
Jeho talent si všimol známy chodecký tréner Juraj Benčík a aj vďaka nemu je nádejný Dubničan od 1. januára už členom VŠC Dukla Banská Bystrica. Amatérske podmienky vymenil za profesionálne. A prvý výsledok zmeny sa dostavil v sobotu v Poděbradoch. Kučmín si na 20 km vylepšil osobné maximum o 1:42 min na 1:23:37 h a splnil „ostrý“ limit SAZ na júlový európsky šampionát v Barcelone.
„Priznám sa, do Poděbradov som nešiel s veľkými očami. Minulý týždeň v stredu, tri dni pred pretekmi, mi prišlo zle od žalúdka. Poriadne ma to vyšťavilo, ubralo dosť energie. Preto som si nedával veľké ciele, tajne som len dúfal, že splním aspoň limit 1:25:30 h na májový Svetový pohár v Mexiku,“ opisoval Kučmín udalosti, ktoré predchádzali jeho sobotňajšiemu výraznému zlepšeniu. „V Poděbradoch sa mi však išlo nečakane dobre, už medzičas na desiatom kilometri 41:30 nasvedčoval, že z toho môže byť kvalitný výkon. Dopredu som však nejasal, lebo veľmi dobre vie, že po pätnástom kilometri sa vždy môže udiať ešte niečo nečakané. Keď som však kilometer pred cieľom videl medzičas 1:19 h, už som si bol istý, že mi limit na ME do Barcelony neujde.“
Dvadsaťpäťročný odchovanec dubnického Spartaka si podmienky v novom pôsobisku vo VŠC Dukla nevie vynachváliť. „Konečne sa môžem poriadne vyspať, mám dostatok času tréningu, ostáva mi priestor aj na regeneráciu, čo mi predtým chýbalo. A čo je asi najdôležitejšie, akékoľvek zdravotné problémy môžem riešiť okamžite. Jednoducho, mám viac času na všetko, čo súvisí s chôdzou. V Dubnici to nebolo zlé, ale myslím si, že v daných podmienkach som dosiahol maximum,“ pripomenul Kučmín.
O tom, že talent a odhodlanie mu nechýba, presvedčil v minulosti viackrát. Napríklad v roku 2007 skončil na Európskom pohári v Leamingtone 21. na 50 km v osobnom rekorde 3:57:41 h a hoci v tom čase nebol zaradený do nijakého centra vrcholovej prípravy, vybojoval si aj účasť na svetovom šampionáte v japonskej Osake. Tam však päťdesiatku totálne vyčerpaný nedokončil. Bojoval zo všetkých síl a z trate zišiel až na 42. kilometri až po apeloch chodeckého trénera výpravy Jozefa Malíka a lekára pretekov.
„Pred príchodom do Dukly som často trénoval sám, čo je pri vytrvalostnej disciplíne ako je chôdza dosť ubíjajúce. Teraz je to iné, s chalanmi si vzájomne pomáhame, ťaháme sa,“ prízvukoval Kučmín.
Nástup talentovaného Dubničana do VŠC privítal aj najlepší slovenský chodec Matej Tóth. „Jeho angažovanie ma veľmi potešilo. Tóno je talent, ktorý aj bez vrcholových podmienok dosahoval výborné časy. Skrýva sa v ňom veľký potenciál a je momentálne z našej partie jediný, ktorý so mnou dokáže absolvovať aj špeciálne tréningy zamerané na dvadsiatku,“ vystrúhal Tóth poklonu svojmu klubovému kolegovi.
V minulosti sa Anton Kučmín orientoval skôr na päťdesiatku ako na dvadsiatku. Teraz to bude opačne. „Nie som ešte taký starý, aby bol mojou prioritou chodecký maratón. Stále vidím priestor na výkonnostný posun aj na 20 km. Veď sobotňajšiemu osobnému rekordu nepredchádzal iba pokazený žalúdok, ale aj januárový tréningový výpadok pre únavovú zlomeninu rebra,“ pripomenul.
Kučmínovou veľkou túžbou je štartovať raz na olympiáde. Pred dvoma rokmi sa do Pekingu nedostal, o dva roky v Londýne by však nechcel chýbať. Práve po londýnskej olympiáde sa mu končí aj zmluva v banskobystrickej Dukle. „Samozrejme, účasť na olympijských hrách je len jedna časť môjho sna, druhou je aj nejaké pekné umiestnenie,“ zdôraznil.
SITA