Lekárske odbory majú podporu i zo zahraničia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
štrajk
Foto: Ilustračné foto: SITA/Richard Nemec

BRATISLAVA 30. novembra (WEBNOVINY) – Protestná akcia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) má podporu aj viacerých medzinárodných organizácií. Ich stanoviská poskytla agentúre SITA Slovenská lekárska komora.

O podporu slovenským lekárom žiada aj Európska federácia lekárov-zamestnancov (FEMS), ktorá svojich členov informuje, že „niekoľko týždňov sedemtisíc nemocničných lekárov protestuje proti rozhodnutiu vlády sprivatizovať celý sektor verejného zdravotníctva“.

FEMS vyhlasuje, že predseda LOZ Marian Kollár a jeho kolegovia sú pod „najsilnejším tlakom zo strany skorumpovanej vlády, ktorá chce predať verejné nemocnice svojim priateľom, slovenskej finančnej skupine Penta.“ FEMS opisuje spojenie vlády a Penty ako jednu z „mafiánskych sietí, ktoré sa vynorili v strednej a východnej Európe počas postkomunistickej éry.“

„Čeliac arogancii, opovrhnutiu a dokonca násiliu zo strany vlády, nemocniční lekári po týždňoch bez dialógu odídu z krajiny po 1. decembri,“ píše FEMS. Podľa nej prezident SR Ivan Gašparovič vydal dekrét, na základe ktorého môžu lekárov donútiť k práci aj násilím.

Šok vo Varšave

Nad hroziacim násilím vyjadril svoj šok aj Stály výbor európskych lekárov, ako aj predstavitelia ôsmich európskych medicínskych organizácií, ktoré sa stretli vo Varšave 27. novembra.
Marian Kollár, Martin Engel
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Vyhlásenia a vyjadrenia týchto organizácií nezmieňujú platové požiadavky odborárov, na ktorých stroskotali rokovania LOZ a vlády. Venuje sa im však Visegrádska charta, ktorú podpísali predstavitelia odborárskych združení zo SR, ČR, Poľska a Maďarska. Podľa nich patria lekári k najhoršie plateným skupinám obyvateľstva a vlády využívajú súčasnú ekonomickú situáciu ako výhovorku, aby nemuseli situáciu meniť.

Nízke výdavky na zdravotníctvo a nízke platy lekárov umožňujú „šetriť“ verejné zdroje na iné účely. Dôsledkom je, že lekári odchádzajú do zahraničia za vyššími zárobkami, zatiaľ čo v materských krajinách tak vzniká nedostatok zdravotníckeho personálu. Navyše nedostatočné zdroje spôsobujú zhoršovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Podľa lekárskych odborárov z krajín V4 by minimálna základná mzda začínajúceho lekára bez atestácie mala dosahovať 1,5-násobok mzdy v národnom hospodárstve, atestovaného lekára zase trojnásobok. Nadčasy by sa mali riadiť európskou legislatívou a nedostatok pracovníkov by sa nemal riešiť zvyšovaním pracovného zaťaženia lekárov, ale lepším nastavením systému.

Problém s lekármi, ktorí nie sú v EÚ

Schengen, Bulharsko
Foto: SITA/AP

Odborári zároveň uisťujú občanov, že ich boj za lepšie podmienky je v záujme posilnenia bezpečnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Odbory tiež upozorňujú, že kroky, ktoré podniklo slovenské ministerstvo zdravotníctva, neviedli k zlepšovaniu situácie, naopak, k jej zhoršeniu.

Podporu slovenským odborom vyjadril aj predseda Českej lekárskej komory Milan Kubek.

Ten zároveň upozornil na ďalší problém: otvorenie slovenských hraníc lekárom z Ukrajiny, Bieloruska a ďalších krajín bývalého sovietskeho bloku by im umožnilo pracovať v celej Európskej únii. Kubek má pochybnosti, či by slovenské orgány dokázali správne posúdiť kvalifikáciu týchto lekárov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan GašparovičMarian Kollár
Firmy a inštitúcie LOZ Lekárske odborové združenie