Litovská výskumníčka: Existujú dôkazy o tom, že migrácia z Bieloruska do Litvy je organizovaná (rozhovor)

Migranti, Poľsko, Bielorusko
Migranti na poľsko-bieloruskej hranici. Foto: archívne, SITA/AP.

Už niekoľko mesiacov pokračuje nelegálna migrácia smerom z Bieloruska do Európskej únie. Za ten čas hranicu nielen do Litvy, ale aj do Lotyšska a Poľska prešli tisíce migrantov.

Migrácia sa stala nástrojom, ktorým sa bieloruský prezident Alexander Lukašenko mstí za sankcie zo strany únie a západného sveta.

O súčasnej situácii v Litve, o tom, čo spôsobila migrácia ako voči nej táto pobaltská krajina bojuje vysvetlila pre portál webnoviny Akvilė Kriščiūnaitė, výskumníčka litovskej mimovládnej organizácie Diversity Development Group.

Migračná kríza v Litve trvá už niekoľko mesiacov. Koľko utečencov zatiaľ stihlo z Bieloruska dôjsť?

Je ťažké povedať presné číslo, koľko ľudí prekročilo alebo malo úmysel prekročiť hranicu s Litvou. Dôvodom je, že začiatkom augusta začali litovské orgány zatláčať migrantov späť do Bieloruska. Dovtedy však stihlo hranicu prekročiť viac ako štyritisíc migrantov, z ktorých mnohí požiadali o azyl. Momentálne sú zadržiavaní v detenčných centrách po celej krajine.

Aké je národnostné zloženie prichádzajúcich?

Drvivá väčšina je z Iraku, tých prišli takmer tri tisícky. Nasledujú občania Konga, Sýrie, na štvrtom mieste sú obyvatelia Ruska. Spomedzi ostatných národnotí ide najmä o africké krajiny.

Väčšina hranice s Bieloruskom nebola pred vypuknutím krízy ani len oplotená. Teraz sa na tom vo veľkom pracuje. Zatiaľ s pomocou ostnatého drôtu.

V akých podmienkach po vstupe do Litvy žijú?

Množstvo detenčných centier bolo otvorených v starých nepoužívaných budovách, niektorí sú umiestňovaní v stanových táboroch.

Zlepšilo sa stráženie hraníc po návale migrantov?

Ani veľmi nie. Ak vezmeme do úvahy, že hranica nie je oplotená alebo efektívne strážená, je vyvíjaný väčší tlak na príslušníkov pohraničnej stráže. Väčšina hranice s Bieloruskom nebola pred vypuknutím krízy ani len oplotená. Teraz sa na tom vo veľkom pracuje. Zatiaľ s pomocou ostnatého drôtu.

Zatláčanie migrantov späť teda pomohlo?

Pomohlo, ide to ale na úkor potláčania ich ľudských práv. Obmedzované sú tiež práva tých, ktorí žiadajú o azyl. Najprv to bolo presadenie plošného zadržania imigrantov na šesť mesiacov, pričom im boli odňaté práva na sociálne služby a napríklad pomoc psychológov. Neskôr bolo zlegalizované samotné zatláčanie migrantov späť.

Litva sa už s pomocou Európskej únie snaží riešiť migráciu aj politickou cestou a dohodami s krajinami pôvodu migrantov.

Je cesta, ako migrácii zabrániť efektívnejšie? Bránenie v prekročení hraníc situáciu natrvalo nevyrieši.

Dôsledkom zatiaľ je, že vidíme nárast ilegálnej migrácie v Lotyšsku alebo v Poľsku. Naďalej pokračujú aj pokusy o prekročenie litovskej hranice. Zatlačenie migrantov naspäť do Bieloruska ich zas tam vystavuje nebezpečenstvu.

Neexistuje diplomatická cesta?

Litva sa už s pomocou Európskej únie snaží riešiť migráciu aj politickou cestou a dohodami s krajinami pôvodu migrantov. Týmto spôsobom sa napríklad podarilo dosiahnuť zrušenie letov medzi Irakom a Bieloruskom. Problémom je to, že sa každú chvíľu môžu letecké linky do Bieloruska objaviť v iných krajinách. Dôležité je, aby sa rozbehla informačná kampaň, ktorá by migrantov informovala o rizikách a reálnych informáciách o tom, čo so sebou migračná trasa skrz Bielorusko prináša.

Majú migranti na litovsko – bieloruskej hranici vytipované body, cez ktoré do krajiny vstupujú? Alebo sa to deje po celej jej dĺžke?

Deje sa to prakticky pozdĺž celej hranice. V niektorých častiach sa ich ale vyskytuje viac. Najviac ich prekročilo hranicu v okolí miest Šarkaičiai a Dubičiai. Populárny je aj prechod Švendubré, ktorý je blízko hraníc s Poľskom.

Politici sa zameriavajú najmä a to, že vzniknutá situácia ohrozuje národnú bezpečnosť, nevnímajú druhú stránku veci, ktorou je jej humanitárne hľadisko.

Bol niektorý spomedzi žiadateľov o azyl úspešný?

Spomedzi 200 žiadostí o azyl, ktoré boli doteraz preskúmané, boli všetky negatívne. Medzi migrantmi sú ale napríklad aj občania Bieloruska, ktorým bol prisľúbený vstup do Litvy či iných krajín Európskej únie. Sú medzi nimi aj migranti z Afganistanu, ktorých momentálne nie je doporučené deportovať do krajiny pôvodu. Nemožno teda vylúčiť, že časť spomedzi štyroch tisícov migrantov azyl v Litve skutočne dostane.

Ako sa k migrantom správa Bielorusko?

Od viacerých zdrojov bolo počuť viacero verzií toho, ako sa režim v Minsku k migrantom správa. Tieto verzie sú často protichodné, je preto ťažké určiť, čo je a čo nie je pravda. Boli však zdokumentované prípady zranení migrantov, ktoré boli spôsobené počas ich pobytu v Bielorusku.

Iné je to v správaní sa bieloruských vojakov či policajtov na hraniciach. Odkedy Litva a neskôr aj Lotyšsko pristúpilo k zatláčaniu migrantov späť do Bieloruska, badať väčšiu agresivitu tamojších ochrancov hraníc. V konečnom dôsledku tým trpia len samotní migranti, ktorí sa tak dostávajú pod tlak z dvoch strán. Obe ich pritom nútia hýbať sa tým opačným smerom.

Odkiaľ migranti vedia, kde hranicu prekročiť?

Podľa jedného z litovských reportérov, ktorý pátral v Bielorusku po stopách nelegálnej migrácie, existujú reálne prepojenia medzi bieloruskou vládou a turistickými organizáciami v Iraku. Skrz ne sa do Bieloruska dostávajú migranti a v zápätí sú posielaní na hranice s Európskou úniou. Ten istý reportér dokonca popísal, ako policajti a vojaci v Bielorusku nielen že dovolia, ale dokonca asistujú migrantom pri prekračovaní hraníc.

Ako migráciu vnímajú bežní občania Litvy či najnovšie aj Lotyšska?

Už sa vyskytlo viacero protestov na viacerých miestach, prevažne tam, kde sú migranti dočasne sústredení. Ľuďom sa nepáči ich dočasné umiestnenie v ich okolí, boja sa, že to tak bude trvať ešte dlho.

Veľký protest sa konal aj v meste Dieveniškés, meste s približne 500 obyvateľmi, kde je sústredená aj časť migrantov. Tamojší obyvatelia mali obavy, že počet migrantov v budove bývalej školy prekročí počet domácich obyvateľov.

Nájdu sa ale aj opačné prípady. Mám na mysli ľudí, ktorí sa rozhodli, že migrantom aspoň čiastočne pomôžu poskytnutím oblečenia, hygienických potrieb či jedla.

Ako reagujú politici?

Politici sa zameriavajú najmä a to, že vzniknutá situácia ohrozuje národnú bezpečnosť, nevnímajú druhú stránku veci, ktorou je jej humanitárne hľadisko. To podporuje budovanie naratívu, že sú migranti primárne hrozbou.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Akvilė Kriščiūnaitė
Firmy a inštitúcie Diversity Development Group