Oficiálny názov: Severné Mariánske ostrovy
Hlavné mesto: Capitol Hill (Saipan)
Počet obyvateľov: 52 344
Rozloha: 464 km²
HDP na obyvateľa: 13 300 $
Vlajka:
Kód meny: USD
Názov meny: americký dolár
Severné Mariánske ostrovy nie sú samostatným štátom. Zástupcom týchto ostrovov nenájdete vo Organizácii spojených národov. Severné Mariánske ostrovy patria Spojeným štátom americkým. Patria do ich „commonwealthu“, teda spoločenstva. Severné Mariánske ostrovy majú vo vzťahu k USA rovnaký vzťah ako Portoriko – ako jediné dve krajiny.
Severné Mariánske ostrovy sú súostrovie – pozostávajú z 15 ostrovov. Najbližším susedom je Guam, s ktorým spolu tvoria Mariánske súostrovie.
Guam sa nachádza na Juh od Severných Mariánskych ostrovov. Súostrovie má zmiešaný pôvod. Južné ostrovy sú vápenné, čoho dôsledkom sú veľmi zaujímavé útvary na pobreží.
Najväčší ostrov nesie názov Saipan. Druhý najväčší je Tinian. Ďalšie ostrovy sa volajú Farallon de Pajaros, Maug Islands, Asuncion, Agrihan, Sarigan a tak ďalej.
Severné ostrovy sú sopečné pôvodu, a nájdete tu aj aktívne sopky. Najvyššia sopka sa nachádza na ostrove Agrihan, ktorej nadmorská výška je približne 1000 metrov.
Najznámejšou je sopka Anatahan, ktorá sa nachádza kúsok na sever od ostrova Saipan. Anatahan začala erupcie v roku 2003. Odvtedy strieda obdobie pokoja a aktivity. Najväčší výbuch sa prihodil 6. apríla roku 2005. Počas tohto výbuchu sa dostalo vzduchu dostalo 51 tisíc kubických metrov sopečného materiálu.
Pokiaľ sa vyberiete na Severné Mariánske ostrovy na dovolenku, očakávajte tropickú morskú klímu. Horúce a vlhké počasie je zmiernené oceánskymi vetrami. Pri výbere termínu dovolenky je potrebné sledovať, v akom štádiu je monzún na ostrovoch. Slnečno a suchu je tu od decembra do júna. Po zvyšok roka je tu daždivé obdobie. Čo sa týka teploty, tak tá sa počas roka mení iba minimálne. Kedykoľvek sa vyberiete na Severné Mariánske ostrovy, môžete si byť istí, že vám bude teplo.
História Mariánskych ostrovov
Odhaduje sa, že Mariánske ostrovy boli po prvý krát osídlené už 2 až 4000 rokov pred naším letopočtom. Ostrovy boli obývané až do príchod Španielov.
Z európskych moreplavcov sa na Severné Mariánske ostrovy ako prvý dostal portugalský moreplavec Ferdinand Magellan. Tento Portugalec však plával pod španielskou vlajkou a ostrovy vyhlásil za majetok španielskeho kráľovstva.
Magellan bol na svojej ceste okolo sveta, ktorú dokončil na Filipínach, kde bol nakoniec zabitý. Na Mariánskych ostrovoch Magellan zakotvil na ostrove Guam. Privítaný bol miestnymi domorodcami, ktorí ho privítali úsmevmi a miestnym ovocím. Prvý kontakt s obyvateľmi Mariánskych ostrovov však nebola práve ideálny. Ako to už býva, aj tu došlo k nepríjemnému kultúrnemu nedorozumeniu.
Domorodci si chceli požičať od Španielov jednu z ich malých lodí. Problém bol v tom, že v miestnej kultúre niečo ako súkromné vlastníctvo neexistovalo. Keď niekto niečo potreboval, ako napríklad loď na rybolov, tak si ju požičal. Nikto to nepovažoval za krádež. Magellan a jeho námorníci to však za krádež považovali a s domorodcami sa pustili do boja o loďku. Netrvalo dlho a posádka lode bola v konflikte s miestnymi. Nakoniec bola donútená rýchlo opustiť Mariánske ostrovy.
Mariánske ostrovy boli dôležitou zástavkou na trase medzi Filipínami a Mexikom. Ležali totiž na trase tzv. galeónov. Plávali na nej štyri lode medzi Manilou a Acapulcom. Niekoľko španielskych lodí pri Mariánskych ostrovoch stroskotalo.
Miestni obyvatelia ostrov sa nazývajú „Chamorrovia“. Kontakt s európskou civilizáciou takmer neprežili. Približne 90 percent z pôvodnej populácie podľahlo rôznym chorobám, ktoré na ostrovy priviezli kolonizátori. Ďalšia výrazná časť miestnych žien sa vydala za Európanov. Španieli sa takto zdecimovanú populáciu snažili obnoviť imigráciou z Filipín a Karolíniných ostrovov. Dnes obe skupiny spolu pôvodnými obyvateľmi tvoria základ miestnej populácie.
Španieli sa po prehratej vojne so Spojenými štátmi americkými v roku 1898 vzdali spolu s iným majetkom aj Guamu. Severné Mariánske ostrovy predali Nemecku, ktoré ich spravovalo v rámci svojej kolónie Nemecká Nová Guinea. Nemci vládli na Severných Mariánskych ostrovoch do roku 1919, kedy správa prešla pod Japonsko. Japonci získali od Ligy Národov (predchodca Organizácie spojených národov) okrem Severných Mariánskych ostrovov aj ďalšie ostrovy Tichého oceánu.
V roku 1941, niekoľko hodín po napadnutí Pearl Harbor, sa Japonci pustili aj na Guam. Nasledujúce tri roky ostrovy trpeli pod japonskou imperiálnou armádou. Americká armáda sa sem vrátila v roku 1944 a na ostrove Saipan sa odohrala jedna z najznámejších bitiek druhej svetovej vojny. Japonci chránili ostrov v sile 30 tisíc. Po bitke ich zostalo živých iba približne 1000. Mnohí pred zajatím radšej zvolili samovraždu. Podobne to dopadlo s japonskými civilistami.
V histórii druhej svetovej vojny sú Severné Mariánske ostrovy známe aj v spojitosti s Enola Gay, čo bol bombardér, čo bombardoval Hirošimu. Tento bombardér vyštartoval z jedného z ostrovov Severných Mariánskych ostrovov.
Pri japonskej okupácii boli na Guam zo Severných Mariánskych ostrovov poslaný domorodci, ktorí mali dohliadať na Guamčanov. Nesprávali sa k nim práve najlepšie. Aj z tohto dôvodu neskôr Guamčania odmietli spojenie so Severnými Mariánskymi ostrovmi.
Obyvateľstvo Severných Mariánskych ostrovov
Približne polovica obyvateľov ostrovov má ázijský pôvod. Ide o Filipíncov, Číňanov a Kórejcov. Ľudia tichomorského pôvodu tvoria približne 35 percent obyvateľov. Ľudia zmiešaného pôvodu tvoria asi 13 percent populácie.
Náboženstvo
Severné Mariánske ostrovy sú prevažne katolícka krajina. Nájdete tu však aj významnú budhistickú menšinu.