Oficiálny názov: Wallis a Futuna
Hlavné mesto: Mata-Utu
Počet obyvateľov: 15 500
Rozloha: 142 42 km²
HDP na obyvateľa: 12 640 $
Vlajka:
Kód meny: XPF
Názov meny: CFP Frank
Zobraziť na mape: TU
Wallis a Futuna nie je samostatný štát. Darmo by ste jeho zástupcov hľadali na valnom zhromaždení Organizácie spojených národov. Wallis a Futuma je zaoceánskym územím Francúzska.
Nachádza sa v Polynézii – na severozápad sa nachádza Tuvalu a na juhozápad Fidži. Tonga sa nachádza na juhovýchode, Samoa na východe a Tokelau na severovýchod.
Wallis a Futunu síce nájdete v Polynézii a územie spadá pod Francúzsko, nepatrí však do celku, ktorý poznáme ako Francúzska Polynézia.
Geograficky je Wallis a Futuna súostrovie – najväčší ostrov sa nazýva Úvea. Ďalší je Futuna a ostrov Alofi je neobývaný. Okrem týchto troch ostrovoch sa Wallis a Futuna skladá aj z dvadsiatky ostrovčekov. Všetka súš má dokopy 274 kilometrov štvorcových. Rozloha krajiny spolu s vodnými plochami je samozrejme niekoľkonásobne vyššie. Najvyšším bodom súostrovia je Mount Puke, ktorého vrchol sa týči do nadmorskej výšky 524 metrov.
Ostrov má dve základné ročné obdobia. Od novembra do júna je tu obdobie dažďov. To znamená, že väčšinou prší a šanca, že na ostrov zavíta cyklón je veľmi vysoká.
Pokiaľ sa chcete vybrať na Wallis a Futunu na dovolenku, vyrazte od mája do novembra. V tomto čase na súostroví panuje obdobie sucha. Je chladno a slnečno. Chladno na pomery trópov. Pre nás stále veľmi príjemné teplo.
Wallis a Futuna má veľmi malý podiel lesov. Prirodzeným porastom je práve tropický prales, z ktorého tu však už nenájdete prakticky nič. Dôsledky intenzívneho odlesňovania sú viditeľné prakticky všade – mnohé oblasti sú pravidelne počas obdobia dažďov vystavované zosuvom pôdy.
História Wallisu a Futuny
Súostrovie Wallis a Futuna boli po prvý krát obývané niekedy v roku 1000 nášho letopočtu. Na ostrovy začali migrovať Polynézania v dobe expanzie Togskej ríše.
V 17. a 18. storočí sa na súostrovie dostali britskí a holandskí moreplavci. Boli to však Francúzi, ktorí ako prví začali na ostrovoch budovať permanentné sídla.
V roku 1837 na ostrovy priplávali francúzski misionári a prekonvertovali miestnych obyvateľov na katolíkov.
Ostrov Wallis nesie meno po britskom moreplavcovi Samuelovi Wallisovi. V roku 1887 bola podpísaná zmluva, ktorá spravila zo súostrovia francúzsky protektorát. V roku 1917 sa štatút Wallis a Futuny zmenil na kolóniu. Aj po tejto zmene bol Wallis a Futuna administrovaný z francúzskej kolónie Nová Kaledónia. Toto sa zmenilo až v roku 1959, kedy obyvatelia súostrovia hlasovali za vytvorenie zaoceánskeho teritória.
V roku 2005 prebehlo niekoľko udalostí, ktoré do veľkej miery charakterizujú miestnu spoločnosť. Tomasi Kulimoetoke II, miestny kráľ, odmietol nechať súdiť svojho synovca podľa francúzskych zákonov. Jeho synovec bol obvinený z vraždy a kráľ mu poskytol útočisko. Toto vyvolala množstvo pouličných nepokojov, kde súperili stúpenci a odporcovia kráľa. Tomosi Kulimoetoke II chcel, aby jeho synovec bol súdený na základe miestnych kmeňových zvykov. Nepokoje boli nakoniec potlačené. Kráľ si ale pokoj vo svojej krajine dlho neužíval. V roku 2007 zomrel. Zaujímavé je, že nasledovalo 6 mesiacov štátneho smútku. Počas tohto obdobia bolo zakázané čo i len spomenúť meno nástupcu kráľa.
Politický systém Wallisu a Futuny je na naše pomery veľmi zaujímavý. V štáte fungujú spolu tri kráľovstvá. Kráľovstvo Uvea sa nachádza na ostrove Wallis. Kráľovstvo Sigave nájdete v západnej časti ostrova Futuna. Kráľovstvo Alo sa rozprestiera vo východnej časti ostrova Futuna a na ostrove Alofi.
Ekonomika Wallisu a Futuny
Na základe uvádzaného hrubého domáceho produktu sa to nemusí zdať, ale Wallis a Futuna je chudobná krajina. Až 80 percent obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Ak tu hovoríme o poľnohospodárstve, tak nejde o nič vysoko organizované. Každá rodina má nejaké políčku, o ktoré sa stará.
Približne 4 percentá obyvateľstva pracujú ako vládny zamestnanci. Chod vlády je zabezpečovaný predovšetkým vďaka dotáciám z Francúzska. Ďalšie príjmy vlády pochádzajú z licencovania práva na rybolov v teritoriálnych vodách, dovozných ciel.
Na Wallis a Futunu sa peniaze dostávajú aj od obyvateľov, ktorí pracujú v zahraničí a posielajú peniaze domov svojim rodinám. Väčšinou pracujú v Novej Kaledónii alebo priamo vo Francúzsku.
Obyvateľstvo Wallisu a Futuny
Počet obyvateľov Wallisu a Futuny je okolo 15 tisíc. Ďalších 16 tisíc občanov tejto krajiny žije na susednej Novej Kaledónii.
Približne 70 percent obyvateľov žije na ostrove Wallis. Na Futune žije zvyšných 30 percent. Na súostroví žije aj malá skupina ľudí pochádzajúcich z európskeho Francúzska.
Ostrovy Wallis a Futuna majú svoje vlastné jazyky. 60 percent ľudí doma rozpráva po wallisky a 30 percent jazykom futuna. Francúzština je prvým jazykom pre približne desatinu obyvateľstva.
Náboženstvo
Takmer všetci (99 percent) obyvatelia Wallisu a Futuny sú katolíci.