RIGA 18. februára (WEBNOVINY) – V Lotyšsku sa v sobotu koná referendum o návrhu zmeniť štatút ruského jazyka z cudzieho na úradný.
Plebiscit je výsledkom petície podpísanej takmer 190-tisíc ľuďmi, ktorých návrh lotyšský parlament ešte v decembri jednomyseľne odmietol.
Návrh výrazne podporovaný najsilnejšou parlamentnou stranou Centrom súladu sa tak podľa ústavy musel stať predmetom referenda.
Účasť na ňom však musí dosiahnuť 50 percent, aby bolo platné. Proti iniciatíve zrovnoprávniť ruštinu s lotyštinou ešte začiatkom decembra vystúpil prezident Andris Berzinš, ktorý dokonca pohrozil rezignáciou.
Urobil tak napriek tomu, že viac než tretina obyvateľov vyše dvojmiliónovej postsovietskej krajiny sa hlási k ruskej národnosti. Rovnako odmietavý postoj zaujal aj premiér Valdis Dombrovskis.
Ľudové hlasovanie púta aj pozornosť Európskej komisie. Brusel by totiž v prípade úspešnosti plebiscitu musel uznať ruský jazyk za oficiálny jazyk Európskej únie. Tá totiž za ne uznáva všetky štátne jazyky, ktorými sa hovorí v 27 členských krajín bloku.
EK by preto musela s členskými krajinami rokovať o vyriešení celej záležitosti. Ak by sa ruština stala 24. plnohodnotným jazykom únie, Brusel by musel preložiť všetky dokumenty aj do ruštiny a poskytovať prekladateľa počas rokovaní na pôde európskych inštitúcii. To sa pozdáva viacerým ruským predstaviteľom, ktorí dlhodobo tvrdia, že Brusel Rusov žijúcich v EÚ diskriminuje.
Lotyšsko vyhlásilo nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu – predchodcu Ruska v roku 1990. Odvtedy panuje vo vzťahoch medzi Rigou a Moskvou výrazné napätie, keďže podľa nich aktuálny člen EÚ a NATO stále spadá do sféry ich vplyvu. Právom zúčastniť sa na sobotňajšom referende disponuje 1,5 milióna Lotyšov.