BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) – Slovenskí občania by mali zreálniť svoje očakávania budúcich dôchodkov vyplácaných zo štátneho, priebežného dôchodkového piliera. „Dôsledkom nepriaznivého demografického vývoja a očakávaných dôsledkov na hospodárenie verejných financií je pravdepodobné, že bude nutné parametre priebežného piliera upraviť, napríklad znížiť mieru náhrady a zvýšiť dôchodkový vek,“ uvádza sa v analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. V prípade druhého, kapitalizačného dôchodkového piliera by mali sporitelia podľa rezortu práce zreálniť očakávania o výnosnosti, pričom by sa malo transparentne komunikovať o výške poplatkov a pripraviť legislatívne pravidlá pre kúpu tzv. doživotných dôchodkov.
V súčasnom priebežnom dôchodkovom pilieri ľudia počas aktívneho pracovného života v priemere zaplatia viac, ako z neho na dôchodku vyberú. „Súčasná sadzba na dôchodkové poistenie na úrovni 28,75 % je vyššia o 2,75 % v porovnaní s „férovou“ sadzbou, ktorá je na úrovni 26 %,“ upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ako „férovú“ sadzbu ministerstvo označuje sadzbu, pri ktorej osoba zaplatí do systému presne toľko, koľko z neho aj dostane. Na starobné poistenie pritom platia občania viac o 1,25 % a na invalidné poistenie o 1,5 % viac ako je „férová“ sadzba. Muži pritom platia na dôchodkové poistenie viac, ako je férová sadzba a, naopak, ženy podstatne menej ako je ich férová sadzba. Dôvodom je vyšší vek dožitia žien ako mužov, keď ženy strávia v dôchodkovom veku v priemere o 5 rokov viac. Príčinou deficitného hospodárenia štátneho priebežného piliera však nie sú dôchodky vyplácané z tohto systému. „Dôchodky vyplácané zo súčasného priebežného piliera sú v priemere nižšie, ako by mali byť podľa novej legislatívy, “ konštatuje sa v materiáli.
Faktorom, ktorý má negatívny vplyv na vybilancovanie priebežného systému, je pomer počtu poberateľov dávok a počtu platiteľov do systému. „V dôchodku je až o 50 % žien viac, ako by malo byť pri dôchodkovom veku 62 rokov,“ uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí. Na 100 pracujúcich žien v súčasnosti prináleží takmer 74 žien – dôchodkýň. Dôvodmi tohto stavu sú najmä nízky dôchodkový vek žien v minulosti a samotná demografická štruktúra populácie. „V prípade žien bol dôchodkový vek dlhodobo veľmi nízky, keď umožňoval, pri splnení podmienky počtu odchovaných detí, odísť do dôchodku už vo veku 53 rokov,“ upozorňuje analýza.
Práve negatívny demografický vývoj bude podľa ministerstva jediným a hlavným dôvodom rastu podielu penzijných výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) v budúcnosti. Do roku 2020 by mal pomer penzijných výdavkov na HDP klesnúť. „Starnutie obyvateľstva by sa podľa projekcií Eurostatu malo výraznejšie zrýchliť až v druhej polovici nasledujúceho desaťročia, po roku 2015,“ upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Zároveň v tomto období bude na priebežný dôchodkový pilier pozitívne vplývať ekonomický rast a predlžovanie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov. „Predlžujúci sa vek odchodu do dôchodku u žien na 62 rokov pozitívne vplýva na pokles podielu penzijných výdavkov na HDP tým, že znižuje počet novopriznaných dôchodkov počas obdobia jeho zvyšovania a predlžuje dobu participácie na trhu práce, čím skracuje dobu poberania dôchodku,“ konštatuje sa v materiáli. Na pokles podielu penzijných výdavkov na HDP bude pozitívne pôsobiť ekonomický rast, keďže by mal byť vyšší ako rast penzijných výdavkov.
„Od roku 2020 začnú penzijné výdavky vplyvom negatívneho demografického vývoja rýchlo narastať a budú sa zvyšovať až do konca projektovaného horizontu, teda do roku 2060,“ uvádza rezort práce a sociálnych vecí. Po roku 2020 však zároveň do dôchodku začnú odchádzať prví dôchodcovia – sporitelia, teda tí, ktorí si dnes na svoj dôchodok sporia v druhom pilieri. Vyplácanie časti dôchodkových dávok z druhého piliera podľa ministerstva prinesie po roku 2020 významnú úsporu vo výdavkoch priebežného piliera. Penzijné výdavky vyplácané z verejných zdrojov podľa aktualizovaných výpočtov vzrastú do roku 2060 o 3,4 % HDP, z úrovne približne 6,8 % HDP v roku 2007 na 10,2 % HDP v roku 2060. „Po zahrnutí dôchodkov zo súkromného kapitalizačného piliera výdavky na dôchodky vzrastú až o 5,6 % HDP,“ upozorňuje sa v analýze.
V 2. pilieri bol najvýnosnejším konzervatívny fond
Najlepšie zhodnotenie dôchodkových úspor za celé obdobie existencie druhého penzijného piliera dosiahol konzervatívny fond. „Nasporené prostriedky v ňom dosiahli kumulatívne nominálne zhodnotenie vo výške 17,0 %,“ uvádza sa v analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. Priemerné nominálne ročné zhodnotenie v konzervatívnom fonde tak predstavovalo 2,66 %. Vyvážený dôchodkový fond za šesťročné obdobie existencie nominálne zhodnotil vložené prostriedky o 8,2 %. Ide o priemerné ročné zhodnotenie o 1,32 %. „Najnižšie zhodnotenie na úrovni 5,9 % (priemerné ročné zhodnotenie 0,96 %) dosiahol rastový fond,“ konštatuje ministerstvo práce a sociálnych vecí.
V prvých rokoch existencie sporivého piliera penzijné správcovské spoločnosti podľa materiálu investovali skôr konzervatívne, čo sa odzrkadlilo aj vo výnosoch jednotlivých fondov. „Zhodnotenie v rokoch 2008 a 2009 bolo do veľkej miery negatívne ovplyvnené hospodárskou krízou, ktorá spôsobila prudký pokles akcií a akciových indexov na trhoch,“ upozorňuje rezort. Vzhľadom na pozitívny vývoj na finančných trhoch by sa podľa analýzy dalo očakávať, že zhodnotenie v rastovom a vyváženom fonde bude rásť. „Legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spoločnosti začali investovať veľmi konzervatívne a výnosnosť dôchodkov nekopírovala výnosnosť na finančnom trhu,“ uvádza rezort práce a sociálnych vecí.
Výsledkom zavedenia systému garancií s účinnosťou od 1. júla 2009 bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií, z portfólií dôchodkových fondov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súčasne však minimalizovali možnosť dosiahnutia vyšších výnosov,“ upozorňuje sa v materiáli. Všetky dôchodkové fondy vrátane rastových zmenili svoje portfóliá na silno konzervatívne, ich hlavnou zložkou (viac ako 70 %) sa stali vklady v bankách.
Tretí pilier vynáša častokrát menej ako bankový vklad
Problémom systému doplnkového dôchodkového sporenia sú dosahované nízke výnosy. Upozorňuje na to analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. „Jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti zhodnotili v roku 2010 prostriedky účastníkov vo výške od 0,2 % do 3,2 %, priemerne o 1,9 %,“ uvádza sa v materiáli. V roku 2009 išlo v tzv. treťom penzijnom pilieri o zhodnotenie prostriedkov od -1,7 % do 7,6 %, v priemere o 3,4 %. „Ak sa pozrieme na mieru zhodnotenia po odrátaní poplatkov, výsledok je častokrát horší ako zhodnotenie na bežnom termínovanom vklade v banke,“ upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Opatrenia vlády by preto mali podľa materiálu smerovať k zlepšeniu podmienok pre investovanie, či k zmene štruktúry poplatkov.
Úspech tretieho dôchodkového piliera na Slovensku podľa analýzy spočíval v zainteresovanosti zamestnávateľov, ktorí prispievali svojim zamestnancom. „Pre zamestnanca to znamenalo to, že aj napriek nulovému zhodnoteniu správcovskou spoločnosťou jeho vložené prostriedky narástli po započítaní príspevku od zamestnávateľa aj o 100 %,“ konštatuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Stalo sa tak za predpokladu, že zamestnávateľ prispel rovnakou sumou, ako si sporil zamestnanec. Druhou motiváciou pre účasť v treťom pilieri bola daňová úľava pre zamestnancov aj zamestnávateľov. „Zamestnanci si mohli znížiť svoj základ dane o zaplatené príspevky, zamestnávatelia nemuseli platiť z príspevkov sociálne odvody a bol to pre nich daňovo uznaný náklad,“ uvádza sa v analýze.
Veľká časť výnosu v treťom, dobrovoľnom pilieri však pozostávala z daňových úľav. „Z pohľadu hospodárskej politiky to nemohol byť dlhodobo udržateľný stav, bolo nutné prehodnotiť spôsob fungovania schémy,“ zdôvodňuje rezort práce a sociálnych vecí. Súčasná vláda preto pristúpila od začiatku tohto roka k zrušeniu daňovej úľavy na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie pre zamestnancov. Z pohľadu zamestnávateľov sa daňové výhody nemenili.
Od začiatku minulého roka sa podľa materiálu významne zmenil systém odplát v prospech účastníkov dobrovoľného dôchodkového piliera. Zaviedol sa totiž faktor motivácie pre doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) s cieľom ich väčšej zainteresovanosti na výsledkoch pre sporiteľov. Horná hranica odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu sa postupne, počas desiatich rokov znižuje na 2 % a vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch na 1 %. Pred 1. januárom 2010 bol limit odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu maximálne 3 % priemernej čistej hodnoty majetku vo fonde. Prechádzajúca vláda tiež zaviedla odplatu za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorá sa určuje každý deň podľa zákonom ustanoveného vzorca. Ak je hodnota vypočítaná podľa tohto vzorca záporná, DDS nemá na odplatu za zhodnotenie majetku nárok. Odplata za prestup účastníka do inej DDS po uplynutí troch rokov od uzavretia účastníckej zmluvy sa zrušila a klesla odplata za odstupné.
Do systému doplnkového dôchodkového sporenia sa k 31. decembru minulého roka zapojilo vyše 720 tisíc ľudí. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí je tento trh nasýtený, keďže medziročne vzrástol počet sporiteľov o menej ako 1 %. Päť doplnkových penzijných spoločností ku koncu vlaňajška spravovalo úspory klientov v sume takmer 1,15 mld. eur.