BRATISLAVA 5. OKTÓBRA (WEBNOVINY) – Čo podľa vás charakterizuje súčasný stav v stavebníctve a ako sa možno pozerať do budúcnosti?
Stavebníctvo v súčasnosti prekonáva najhoršiu krízu v posledných desaťročiach, ktorá sa prejavuje nedostatkom zákazok. Z toho vyplýva nedostatočné využitie kapacít stavebných firiem a napriek tomu, že postupne prijímajú racionalizačné opatrenia na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania, dospeli firmy takmer doslovne až k uťahovaniu opaskov a bolestnému znižovaniu zamestnanosti. Tento efekt pôsobí zo spoločenského hľadiska najhrozivejšie.
Bude kríza v rezorte pokračovať a kedy vidíte možnosť návratu k jeho rastu ?
Bohužiaľ, tak ako začiatok krízy prišiel v tomto sektore s určitým časovým posunom oproti iným sektorom hospodárstva, tak aj očakávaný rast môže prísť až po oživení ostatných sektorov. Až po postupnom raste hospodárstva rozvinutím podnikateľského sektoru, pozdvihnutím samosprávneho a štátneho sektora. Tento rok bol poznačený výraznou stratou zazmluvnených zákazok, a to nielen pre malé a stredné firmy, ale aj pre veľké stavebné korporácie.
Pokiaľ nenastane konjunktúra v súkromnom sektore, práve verejné zdroje v dopravnej infraštruktúre a v životnom prostredí môžu napomôcť k prežitiu stavebného sektora.
Veríte, že sa podarí stabilizovať vývoj sektora ? Čo môže pre to urobiť vláda, čo zväz stavebných podnikateľov a čo samotné firmy?
Určitá stabilizácia je možná, avšak len do úrovne udržateľnosti sektora, nie rastu. Udržateľnosť je a rast bude podmienený stratégiou prijatou štátom, ktorý ju bude realizovať prostredníctvom štátnych a samosprávnych inštitúcií. Ide najmä o účelové využitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ako aj európskych zdrojov. ZSPS v tomto procese môže byť istým katalyzátorom. Samotné firmy v tejto situácii sa môžu koncentrovať na zabezpečenie ešte existujúcich zákazok v primeranej kvalite a podľa zmluvných podmienok, aby nestratili renomé u investorov. Treba sa koncentrovať sa na zabezpečenie nevyhnutných personálnych kapacít, keďže práve tieto kapacity sú potrebné aj pri budúcom možnom raste. Strojové, technologické a finančné zabezpečenie je totiž možno nahradiť ľahšie a v kratšom čase, ako kvalitné personálne zabezpečenie. Určitá stabilizácia je možná, avšak len do úrovne udržateľnosti sektora, nie rastu.
Máte informácie o prepúšťaní zamestnancov u členov vášho zväzu a čo môže zväz pre zlepšenie situácie urobiť alebo už robí ?
Áno, hlavne z väčších firiem, kde dochádza aj k postupnému hromadnému prepúšťaniu. Nebezpečné je však prepúšťanie aj v menších firmách. Ich zánik, ako aj úbytok živností môžem nazvať rakovinou buniek stavebníctva. ZSPS ako zamestnávateľský zväz v rámci svojej účasti v tripartite, či už prostredníctvom RÚZ alebo samostatne, podporuje aktivity vedúce k transparentnosti, hospodárnemu a efektívnemu využitiu zdrojov a sprehľadneniu podnikateľského prostredia.
Medzi najvýraznejšie faktory obmedzujúce v súčasnosti rast stavebnej produkcie zaraďujú stavební podnikatelia najmä nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii a finančné obmedzenia. Očakávate zmenu?
Pokiaľ vláda Slovenskej republiky dodrží svoje predsavzatia a zefektívni svoju činnosť nielen šetrením v rozpočte, ale tiež jeho účelným a transparentným využitím spolu s čerpaním európskych zdrojov, tak áno. Pokiaľ nenastane konjunktúra v súkromnom sektore, práve verejné zdroje v dopravnej infraštruktúre a v životnom prostredí môžu napomôcť k prežitiu stavebného sektora.
Stavební podnikatelia zaznamenali nižšiu stavebnú aktivitu. Ako sa podľa vašich informácií vyrovnávajú s touto realitou, čo robia pre to, aby prežili a neskrachovali?
Veľa z nich sa koncentruje na kvalitu. Takto sa pokúšajú udržať na trhu a na tých zákazkách, ktoré ešte majú. Treba však konštatovať, že sa blíži zimné obdobie, ktoré je charakteristické nižšou stavebnou produkciou aj za normálneho stavu. Máloktorým ostávajú práce, ktoré sa vykonávajú zimných na mesiacoch. A čo robia ešte? Znižujú svoje náklady a znižujú aj svoje personálne kapacity.
Minister dopravy Ján Figeľ potvrdil záujem vlády o pokračovanie výstavby diaľnic, podmienkou je však väčšia efektívnosť a hľadanie zdrojov tak, aby boli menej nákladné. Vyžaduje si to podľa neho analýzu pripravených zmlúv, ako aj rokovania o zmene podmienok. Bude sa na vypracovaní analýz podieľať aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska?
ZSPS je organizácia zabezpečujúca záujem všetkých svojich členov a vo všeobecnosti celého slovenského stavebného sektora z pohľadu zamestnávania. Prostredníctvom našich členov v dotknutej oblasti takúto analytickú spoluprácu určite neodmietneme.
Minister tiež tvrdí, že projekty verejno-súkromného partnerstva nemôžu byť zaťažené ďalšími podmienkami a musia byť výhodné pre štát. Súhlasíte s týmto názorom?
Súhlasím, že musia byť výhodné pre každého partnera.
Z troch diaľničných PPP projektov je realizovaný len druhý balík zameraný na výstavbu úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severného obchvatu Banskej Bystrice. Prvý balík na výstavbu úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom a tretí balík na výstavbu úsekov D1 v okolí Žiliny nie sú finančne pokryté. Aký vývoj v tejto súvislosti predpokladáte a čo treba podľa vás urobiť pre úspešné zavŕšenie PPP?
Dôležité je, že sa podarilo „oddémonizovať“ pojem PPP. Je potrebné, aby ministerstvo, ktoré je zodpovedné za výstavbu diaľnic, prijalo stratégiu, podľa ktorej bude realizovať aktivity vedúce k realizácii prepojenia Slovenska: Bratislava – Košice. Z hľadiska stavebnej realizácie nie je nevyhnutné realizovať výstavbu výlučne prostredníctvom PPP, treba však je urýchlene nájsť a využiť ostatné nevyhnutné zdroje.
Ak by nedošlo k skorej zmene, aký to bude mať dopad nielen na investorov, ale aj na subdodávateľov. Dotkne sa to existencie stavebných firiem?
Verím, že už čoskoro dôjde ku zmene a ministerstvo dopravy, tak ako to všetci očakávame, zintenzívni svoje aktivity a premení svoje zámery na sériu rozhodnutí, ktoré umožnia zachovať slovenské stavebníctvo a dá mu ďalšiu perspektívu.
SITA