MACHAJ: Verejnoprávna televízia nemá ustupovať

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ľuboš Machaj
Programový riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj Foto: SITA

Sledovanosť Slovenskej televízie nie je dobrá. Jednotka sa pohybuje okolo ôsmich percent. Dvojka má ešte menej divákov. Ukazujú to výsledky z peoplemetrov, ku ktorým ste sa po päťmesačnej pauze vrátili od 1. júla. Hodnotíte to ako správne rozhodnutie?

To sú dva pohľady. Jeden pohľad je samozrejme ten, že my sme predávali reklamný čas a reklamný čas sa predáva na základe sledovanosti. Napríklad, keď sme vysielali Majstrovstvá sveta v hokeji a museli sme nejakým spôsobom preukázať sledovanosť. Bol by to pomerne dosť veľký problém, keby sme peoplemetre nemali. Nehodnotím to ako nesprávne rozhodnutie. Myslím si, že my musíme vidieť, aká je momentálne výkonnosť televízie. Aj ľudia, čo v STV robia musia vidieť, akým spôsobom sú jednotlivé formáty atraktívne. Myslím si totiž, že aj verejnoprávne médium má atraktivitu ako jeden z hlavných bodov. Nemá zmysel robiť program, ktorý atraktívny nebude. A práve teraz na jeseň, prinášame na STV nové programy a potrebujeme vedieť, ako na divákov účinkujú. Takže my tie peoplemetre potrebujeme, ale nie sú pre nás základným kritériom. Podobné je to v rozhlase. “Sledujeme to, ale nie je to pre nás zaklínadlo.“

Takže napriek tomu, že je to platená služba, platené meranie sledovanosti sa vám to oplatí?

My sme bojovali za to, aby bolo iné prerozdelenie cien a podarilo sa nám to. “To znamená, že to, čo sme chceli dosiahnuť, keď sme začali diskutovať o výške cien, to sme dosiahli, s tým sme spokojní a myslím si, že iná možnosť momentálne nie je. A keby sme mohli hovoriť o nejakých alternatívach, tak dobre, hovorme o alternatívach. Iná alternatíva nie je. Je to jediná možnosť a nevidím veľký priestor pre iné riešenie sledovanosti. Samozrejme máme MML prieskum, ale ten predsa len je inak zameraný. Navyše, MML trh v oblasti televízneho vysielania neberie do úvahy. No, ak porovnávame, čísla sú približne podobné. Majú inú výšku, ale pomer je podobný.

A nie je tajné, čo vás to stojí?

Cenu sme znížili o tretinu oproti tomu, čo bolo.

Vráťme sa k sledovanosti STV. Pohybuje sa okolo šesť až deväť percent.

Sledovanosť sa dá hodnotiť buď za celý deň, alebo v prime time. Prime time je pomerne slušne sledovaný. Je lepšie sledovaný, ako je ten celodenný. Jednotka, Dvojka dosahujú spolu okolo 10-11 percent celodenne a v prime time okolo 11-12 percent. Pochopiteľne náš cieľ je do konca budúceho roka ísť na 15 percent stabilne a omladiť cieľovú skupinu. Takže, cieľ je – Jednotka stabilne 12 percent, Dvojka tri.

Ľubomír Machaj (1954) po štúdiu estetickej výchovy a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal pracovať v Československom rozhlase v Bratislave (1978 – 1990). Bol rozhlasovým redaktorom, moderátorom ale aj autorom rozhlasových rozprávok. Po revolúcii ´89 sa stal riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti – Bibiany (1990 – 1993) a v roku 1993 spolumajiteľom Rádia Twist. Po desiatich rokoch v Twiste odišiel do Slovenskej televízie. Ako dramaturg a neskôr šéfdramaturg Dvojky STV naštartoval viacero dokumentárnych a publicistických projektov. Po boji o kreslo generálneho riaditeľa SRo sa nakoniec na jar 2006 dostal na čelo programu verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Túto funkciu zastáva aj v novom verejnoprávnom médiu – Rozhlase a televízii Slovenska, ktoré vzniklo začiatkom tohto roka zlúčením SRo a STV. Do polovice septembra dočasne viedol celý – televízny aj rozhlasový program RTVS. Od 15. septembra sa šéfom televíznej časti stal bývalý člen Rady RTVS, dlhoročný televízny športový redaktor a autor projektu Trojky Andrej Miklánek. Rozhovor vznikol v čase, keď za program STV zodpovedal Ľ. Machaj.

Myslíte, že záujem divákov vyšší nebude?

Teraz momentálne nie. Teraz pochybujem, že by sme išli vyššie, ak pôjdeme vyššie, bude to len úspech. Každé percento stratíte veľmi rýchlo, no naberáte pomerne pomaly. Ja to viem, mám s tým skúsenosti, takže nebude to jednoduché, ale verím si. Teda verím tomu tímu a verím tomu, ako sme ten program postavili, tomu, že už sa bude situácia stabilizovať. Teraz je to naozaj krízová situácia.

Personálna, ekonomická, technická situácia v STV, pokles jej sledovanosti – je to spôsobené iba tým, že v televízii je nedostatok prostriedkov?

Nie. Je tam viacero faktorov. Teraz sa najmä v lete ukázalo, že sa akvizične nenakupovali žiadne nové veci a my sme vysielali premiérovo päť hodín týždenne na Jednotke, čo ostatné stanice vysielajú denne. Nemali sme premiérový program, ktorý by sme mohli odvysielať a všetko sme opakovali druhý, tretíkrát. Takže je pochopiteľné, že to divákov nie príliš zaujalo. Samozrejme nečakal som až také nízke čísla, myslel som si, že niektoré filmy, napríklad francúzske budú mať vyššiu sledovanosť, ako nakoniec získali. Ani naša dramatika ako komédie Utekajme, už ide! a Dávajte si pozor! tiež výraznejšie sledovanosť nezvýšili. Napriek tomu je úlohou verejnoprávneho média dávať aj tituly, ktoré iné média nedajú. Ja si myslím, že je jednou z našich úloh vytvárať alternatívu, aj keď nemá taký efekt (na sledovanosti, pozn. redakcie). Určite by takéto filmy konkurencia nedala. Ale to by znamenalo, že sa už nikdy neobjavia na televíznych obrazovkách? To je na zváženie. Mali sledovanosť nejakých šesť – sedem percent. Je to málo, čakal som viac, ale taká je momentálne situácia na trhu. Ide o to, aby ľudia dôverovali Slovenskej televízii. Podarilo sa to v Slovenskom rozhlase a napríklad kedykoľvek si zapnete Rádio Slovensko, dosahuje určitú kvalitu. To by sme chceli dosiahnuť aj v televízii.

Povedali ste, že získať každé stratené percento trvá oveľa dlhšie ako oň prísť. Ako chcete presvedčiť diváka, že Slovenská televízia nie je len reprízová, “nezapácha starinou“?

Ešte jednu vec chcem povedať k sledovanosti. Digitalizácia najviac poškodila vlastne STV, lebo menšie televízie získali priestor a my sme priestor stratili. To znamená, tam, kde sa pozeral terestrický signál. Momentálne na Slovensku terestrický signál prijíma asi 7-8 percent domácností a predtým to bolo 40 percent. Po zapnutí digitálu ľudia prešli na satelit, kde je ďaleko väčšia konkurencia. STV, žiaľ, za roky existencie digitálneho zákona neurobila v podstate nič. A my sme prišli do toho najproblémovejšieho času.

Podľa vás RTVS vznikla a nové vedenie do STV prišlo v najproblémovejšom čase?

Áno a nielen v oblasti digitalizácie. Rovnako to je aj v programe, neboli akvizície a formátovať program sa dalo vlastne už minimálne. Za prvý polrok sme však stabilizovali ekonomickú situáciu. Jednoznačne musím povedať, že je to úspech. Minulý rok o takomto čase mala televízia stratu osem miliónov eur. Momentálne sme v takmer rovnakom zisku, takže máme zdroje na to, aby sme mohli pripraviť nový program.

Aj verejnoprávne médium má atraktivitu ako jeden z hlavných bodov. Nemá zmysel robiť program, ktorý atraktívny nebude.Ľuboš Machaj

Po reprízovom lete sľubujete v jesennej štruktúre na obrazovkách Jednotky a Dvojky veľa noviniek. Od ktorých titulov očakávate zvýšenie sledovanosti?

Na Dvojke sú to určite cykly Slovenské kino, séria nových dokumentov a tiež jasnejšie rozdelenie celej programovej štruktúry. Diváci uvidia vďaka peniazom zo zmluvy so štátom viac slovenských dokumentárnych filmov. Na Jednotke považujem za nosné vlastné formáty STV. Pripravujeme takmer dve desiatky premiérových programov. Niektoré obnovujeme, niektoré sú úplne nové a viete, ako to je – že to je premiéra, ešte okamžite neznamená, že to bude úspešné. Viem, že idem s formátom Zlomok sekundy oproti veľmi silnej konkurencii – do nedeľného času, ale myslím si, že verejnoprávna televízia nemá ustupovať. Má mať určité sebavedomie a má ísť aj do takéhoto ostrého konkurenčného času. To je veľmi podobná situácia, ako bola v rozhlase. Ako keby televízia zaspala a konkurencia išla veľmi rýchlo dopredu a je oveľa lepšie pripravená, ako je STV.

Dajme tomu, že sa vám postupne podarí získať si divákov. Ako by mali vnímať verejnoprávnu Slovenskú televíziu, čo by mala pre nich stelesňovať?

STV má svoj program definovaný aj v zákone .To znamená, že si nemôžeme robiť čokoľvek chceme. Máme v zákone pomerne jasne určené, kde sa môžeme pohybovať. Vytvárať istým spôsobom alternatívu. Cieľom je, aby 25 percent ľudí na Slovensku nepozeralo iné televízie – české, poľské, maďarské. Tu je najväčší priestor a táto časť divákov ukazuje, že ľudia nie sú príliš spokojní s tým, čo ponúkajú naše televízie. V Českej republike je tých, čo sledujú iné ako české televízie 10 percent. Naše čísla sú podľa mňa európsky unikát. A o týchto ľudí chceme bojovať. Súperenie bude veľmi náročné. Česká televízia má v porovnaní so Slovenskou televíziou štvornásobný rozpočet. Naozaj majú oveľa iné možnosti, ale iná cesta nie je a musíme zabojovať za to, aby slovenskí diváci sledovali slovenskú verejnoprávnu televíziu.

RTVS nie je len STV. S celkovou 25-percentnou počúvanosťou okruhov Slovenského rozhlasu ste spokojný?

Nikdy nemôžete byť spokojný. Ak porovnávam situáciu v rozhlase a televízii, tak v rozhlase je stabilnejšia. No spokojnosť nikdy nie je. Máme mnohé veci, ktoré chceme dotiahnuť, chceme doformátovať Rádio Slovensko, viac pracovať s moderátormi. Naozaj to nie je jednoduchá vec. To znamená – nie sme spokojní, to by som asi zavádzal. Vieme, že máme rezervy a budeme samozrejme pracovať na tom, aby sme ich využili.

Minulý rok o takomto čase mala televízia stratu osem miliónov eur. Momentálne sme v takmer rovnakom ziskuĽuboš Machaj

Vráťme sa k STV… Diváci od STV odišli aj preto, že stratili dôveru v jej spravodajstvo.

Spravodajstvo je základným kameňom v každej televízii. Každý porovnáva spravodajstvo. My vieme, že to spravodajstvo je šedé. To znamená aj čo sa týka obrazu, aj čo sa týka do istej miery spracovania tém. Takže musí byť atraktívnejšie. Od 1. januára ho chceme podstatne redizajnovať. Pracujeme na tom. A ja pevne verím, že spravodajstvo bude opäť v lepšej kondícii.

Hovoríte o redizajne. Hľadá sa atraktívnejší a lepší obraz. Pomôže to získať dôveryhodnosť, ktorú rokmi spravodajstvo STV stratilo?

Otázka dôveryhodnosti sa určite netýka len spravodajstva, ale celého vysielania STV. Ľudia nebudú pozerať televíziu, kde je dôveryhodné len spravodajstvo, aj keď tam sa to asi najviac odráža. Týka sa to aj publicistiky. Diváci musia mať garantované, že to, čo vidia, nie je nejakým spôsobom manipulované a že verejnoprávne spravodajstvo a publicistika, ich zastupuje.

Zhovárala sa Tatiana Majerská, redaktorka Domácej redakcie SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej Miklánek
Firmy a inštitúcie RTVS Rozhlas a televízia Slovenska