Stretli sme sa v prekrásny jarný slnečný deň na ihrisku v Skalici, aby sme sa spolu ohliadli za rokmi, ktoré predchádzali jej zatiaľ najväčšiemu víťazstvu.
Siedmu sezónu hrávate golf ako profesionálna hráčka. Čo bolo motiváciou prestupu k profesionálkam?
Po skončení vysokoškolského štúdia v USA, kde som päť rokov skoro denne hrávala, mi po návrate na Slovensko zrazu začala chýbať pravidelná hra. Začala som hľadať informácie o kvalifikačnej škole LET a napokon som sa na nej v novembri 2004 zúčastnila. Následne som sa stala profesionálkou, ale vonkoncom som netušila, do čoho idem. Veľa hráčok prestup chápe ako ďalší krok. S golfom som začínala v devätnástich a nikdy som nemala sen byť profesionálkou. V detstve som chcela profesionálne lyžovať. S golfom som nemala žiadne plány a len som testovala, čo bude ďalšia výzva.
Aké boli uplynulé sezóny na LET? Mali ste plnú kartu?
Prvú sezónu v roku 2005 som skoro osem mesiacov nehrala pre zranené zápästie. Stihla som odohrať niekoľko turnajov v Austrálii, na Kanárskych ostrovoch, vo Švédsku, kde sme hrali z podložiek, som si už necítila zápästie. Našťastie mi vedenie LET uznalo, že pre zranenie som nemohla odohrať ani to minimum predpísaných turnajov, a tak som v roku 2006 využila možnosť pokračovať na LET a na záver roka šla opäť do kvalifikačnej školy. Plnú turnajovú kartu LET som doteraz nikdy nemala, v roku 2004 mi ušla o ranu.
Okrem LET ste hrali turnaje aj iných ženských profesionálnych túr, najmä SaS Masters vo Švédsku a od vlaňajška aj LET Access Series. Nestačili vám povinnosti z LET?
Pôsobenie na švédskej túre bolo motivované možnosťou získať kartu na LET. Prvé dve hráčky z rebríčka mali tú možnosť a prvá desiatka šla priamo do finále kvalifikačnej školy na LET. Tým som si mohla ušetriť niekoľko týždňov stresov v predkvalifikačných turnajoch. V roku 2007 som tam vyhrala jeden turnaj a tak som bola celkovo šiesta a nakoniec získala aspoň polovičnú kartu na LET v roku 2008. Vedenie LET rozhodlo, že začne s budovaním vlastnej túry nižšej kategórie. SaS Masters stratila karty pre víťazky a celé sa to presunulo na LETAS. Žiaľ, z finančných dôvodov sa konalo len niekoľko turnajov, ale cieľom je vybudovať túru podobnú Challenge Tour, ktorú má mužská European Tour ako zásobáreň talentov a dorastu.
Akú ste mali predstavu o tohtoročnej sezóne pred víťazstvom na turnaji Ladies European Tour?
Chcem sa venovať golfu v rôznych smeroch a tomu zodpovedala aj predstava. Už tretí rok pracujem ako asistentka tré nera reprezentácie. Okrem toho sa snažím podporovať detské golfové talenty v rámci Túry olympijských nádejí. Druhý rok študujem na Five Star Academy v Prahe, kvôli čomu som členkou Českej PGA. Plánovala som odohrať nejaké turnaje z kalendára LET na základe sponzorských pozvánok. Pre tento rok som mala tri isté na základe reciprocity z Táľov. Podľa umiestnenia v nich som to chcela dokombinovať ešte s účasťou na LETAS. Na dôvažok, na základe ponuky z LET, absolvujem rozhodcovský kurz, všetky stupne za jeden rok. Takže víťazstvo v Maroku som si vychutnala v Londýne skúškami druhého stupňa. Do októbra sa musím pripraviť na najvyšší stupeň, čo bude trochu náročnejšie na prípravu.
Víťazstvo v Maroku asi niečo na tej predstave zmenilo. Budete korigovať svoje plány na sezónu?
Zrazu poznám celý kalendár turnajov vopred a budem si môcť vyberať. Mám pred sebou tri plné sezóny, keď sa nemusím starať o pozvánky, ale práve naopak. Chcem si zachovať aj iné aktivity, čo asi bude možné, pretože kalendár LET nie je až taký naplnený, celkovo to bude asi dvadsať turnajov, čo sa dá stihnúť. Víťazstvo mi však dodalo predovšetkým veľa vnútornej sily a satisfakcie. Som šesť rokov na túrach, doteraz neboli žiadne výrazné výsledky, len jedno víťazstvo na Sas Masters. Už som to mohla zabaliť, je totiž veľmi náročné bez nejakej extrémne veľkej podpory vydržať. Nemám manažéra, ktorý by ma tlačil do turnajov. Všetky peniaze od sponzorov si vybavujem sama a nie je to najjednoduchšie. Mám síce tím ľudí, s ktorými spolupracujem, ale zatiaľ ma nezastupuje nijaká agen túra. Mám rodičov, ktorí ma podporovali v čomkoľvek, nechávali ma rozhodovať sa, skúšať a pritom mi veľmi pomáhali. Mišiak, ktorý mi roky kedíkoval. Spolu sme sa trápili na všetkých tých kvalifikáciách, na túre vo Švédsku. Psychicky ma držal napríklad päť týždňov na kvalifikačnej škole v Španielsku v počasí, ktoré bolo strašné. Je to aj ich veľký úspech. Veľmi si uvedomujem, odkiaľ som, kto mi pomáhal celé tie roky.
Nebude v istej chvíli vášho ďalšieho fungovania na túre predsa len potrebné profesionálne zázemie?
Doteraz som si všetko zabezpečovala sama a učila sa popritom. Takáto spolupráca bola nutná v dobách, keď som začínala, aby ma niekto naučil, ako sa pripravuje cestovný príkaz, ako daňové priznanie, urobil mi webovú stránku, zabezpečil styk s médiami. Naučila som sa zháňať lacné letenky, zabezpečiť si hotel, to je záležitosť asi na desať minút. Dnes je všetko zabehnuté a zatiaľ to funguje a baví ma to. Kým som sama schopná tú organizačnú stránku ustáť, nebudem sa hrnúť do nejakých zmlúv.
V rozhovore v našom časopise (12/2007) ste uviedli, že na jednu sezónu potrebujete zhruba milión slovenských korún. Dnes je to asi viac. Viete už koľko?
Skôr by som vychádzala z financií potrebných na moju účasť na jednom turnaji. Čiže doprava, ubytovanie a jedlo. Podľa vzdialenosti asi tak tisíc až tisícpäťsto eur. Pri dvadsiatke turnajov je to okolo tridsaťtisíc eur len na súťažné hranie na LET. Bez nákladov na kedíka. Ak cestuje so mnou, tak ďalších tisíc eur na každom turnaji. Okrem toho zimná príprava s trénerom v USA. Kondičná príprava nie je taká náročná, keďže sa deje tu na Slovensku.
Do vášho tímu patrí aj nosič, ako ste to riešili v Maroku?
Tam som mala miestneho kedíka. Bol pomocou pri čítaní grínov, ale vo veciach, ktoré od neho tiež očakávam, mi pomôcť nemohol. V treťom a štvrtom kole, keď sa všetko rozhodovalo, som potrebovala niekoho, kto by mi korigoval hernú stratégiu, upokojil ma. Na záverečných jamkách v štvrtom kole som musela sledovať aj výsledkovú tabuľu, čo hráč vôbec nerobí. Na to je tam kedík, aby mu tie informácie sprostredkoval v prijateľnej forme. O tom však ten chlapec vôbec netušil. Takže ma čaká riešenie otázky kedíka, pretože aj Mišiak študuje na Five Star Academy a nebude môcť so mnou jazdiť na všetky turnaje. Pre British Open hľadám miestneho kedíka, ktorý pozná ihrisko, vie, ako tam lietajú a rolujú loptičky. Na Evian Masters mi pôjde pomáhať asi kamarátka, ktorá je tam doma a sama tento rok hrať nebude. Ak zvládne nosiť vak, rada mi pomôže.
Pre hráčky LET je turnaj Allianz Slovak Ladies Open na Táľoch jedným z kalendára, pre nás, na Slovensku, asi štvrtým najvýznamnejším medzinárodným športovým podujatím v tomto roku. A pre vás?
Je to zadosťučinenie, v aké som nedúfala. Vlani pre mňa však ten turnaj znamenal veľa práce, prípravy, napríklad aj s mojím športovým psychológom. Tie tlaky na domácej pôde boli obrovské. Ak by bolo viacej hráčok zo Slovenska, mala by som to jednoduchšie, ale takto nesiem štátnu zástavu sama. Na to som sa skoro pol roka vopred pripravovala, aby som ustála ten tlak, a myslím, že som to zvládla a moje umiestnenie považujem za dobré.
Môže vaša dnešmá pozícia na LET pomôcť zvýšiť účasť popredných hráčok na tohtoročnom turnaji?
Už vlani sme mali hviezdne obsadenie, len tu málokto tie hráčky pozná. Na druhej strane hráčky tento turnaj poznajú, chodili za mnou, pýtali sa naň. Dokonca aj tie, s ktorými nie som až taká kamarátka, veľké mená ženského európskeho golfu. Turnaj má veľmi dobrú dotáciu na ceny, výhodné miesto v kalendári, hneď po turnaji v Mníchove. V tomto roku sa koná Solheim Cup. Všetky body, peniaze zarobené na turnajoch sú dvojnásobne cenné. Každá hráčka, ktorá má ambíciu zabojovať o účasť na Solheim Cupe, sa bude zúčastňovať na každom dobre dotovanom turnaji. Hráčky, ktoré bežne hrávajú na americkej LPGA, sa na turnaj chystajú. Gwladys Nocera, Melissa Reid, ale aj vlaňajšia víťazka Maria Hernandezová, ktorá sa pokúsi o obhajobu titulu.
Zatiaľ ste v profesionálnom ženskom golfe osamotená. Ambicióznych dievčat je tu viac. Čo treba, aby nám vyrástli vaše nasledovníčky?
Medzi účastníkmi TON sú veľmi šikovné decká, ale či niektoré z nich dosiahne tú vrcholovú úroveň, to netuším. Na ňu treba veľmi individuálny prístup, ale najmä veľké túžbu a odopieranie, obetovanie všetkého času len golfu. Už nejde tráviť voľný čas na diskotékach, s priateľmi. Rozhodne by sa situácia mohla zmeniť, ak by sa podarilo ku golfu dostať deti aj zo sociálne slabších skupín, ktoré si budú musieť všetko vybojovať vlastnými schopnosťami a ambíciami. Také, ktoré nedostanú všetko, od výstroja cez hodiny s trénerom, od rodičov. Lebo sa príliš rýchlo uspokoja s dosiahnutou úrovňou. Na výber skutočne tých najlepších treba veľmi širokú základňu.
Ktorá je vaša silná stránka hry?
Jednoznačne mentálna. Mňa len tak niečo nezlomí. Celkom dobrá je aj moja krátka hra, vzhľadom na to, že som s golfom začala relatívne neskoro. Dlhá hra je pre zranenia a problémy s chrbticou na vážkach. Vždy záleží na tom, ako sa vyspím, koľký týždeň bez prestávky hrám turnaje. Štatistiky mojej hry sú však inde ako moje pocity. Drajvrom triafam stred ferveje a ďalej. Zasahovanie grínov v regulácii mám oveľa horšie. Tu sa spolieham na krátku hru a patovanie. V Maroku som mala menej ako tridsať patov na kolo. Treba poznať vlastnú hru a ak začne byť zle, treba si vedieť nahrávať loptičku tak, aby nevznikali situácie, ktoré nemám rada.
Ste prvá profesionálna hráčka na Slovensku, ktorá hráva skutočne medzinárodné turnaje. Už tým máte svoje miesto v histórii slovenského golfu. Aký je to pocit?
Vždy je to dobrý pocit môcť písať niečo pozitívne. Obdivovala som vždy našich športovcov, ktorí krásnym spôsobom boli schopní zviditeľniť túto malú krajinu, ktorú málokto pozná. Je to veľmi dobrý pocit, keď zistím, že organizátori kvôli mne zháňajú slovenskú vlajku, ako sa mi to stalo na majstrovstvách Európy vo Švédsku v roku 2002, kde som skončila ôs ma. Nie je pre mňa nič lepšie, ako mať možnosť si na vak umiestniť štátny znak a reprezentovať.
JE TO AJ ICH ÚSPECH
Mám tím ľudí, s ktorými spolupracujem, ale zatiaľ ma nezastupuje nijaká agentúra. Mám rodičov, ktorí ma podporovali v čomkoľvek, nechávali ma rozhodovať sa, skúšať a pritom mi veľmi pomáhali. Mišiak, ktorý mi roky kedíkoval. Spolu sme sa trápili na všetkých tých kvalifikáciách, na túre vo Švédsku. Psychicky ma držal napríklad päť týždňov na kvalifikačnej škole v Španielsku v počasí, ktoré bolo strašné. Je to aj ich veľký úspech.
NÁKLADY SÚ VYSOKÉ
Podľa vzdialenosti sú náklady na jeden turnaj asi tak tisíc až tisícpäťsto eur. Pri dvadsiatke turnajov je to okolo tridsaťtisíc eur len na súťažné hranie na LET. Bez nákladov na kedíka. Ak cestuje so mnou, tak ďalších tisíc eur na každom turnaji. Okrem toho zimná príprava s trénerom v USA. Kondičná príprava nie je taká náročná, keďže sa deje tu na Slovensku.