Medicína sa vzďaľuje svojmu prvotnému poslaniu

Branislav Sepeši
Branislav Sepeši Foto: internet

Prečo sa podľa vás medicína vzďaľuje svojmu poslaniu?

Zdravotná starostlivosť a poskytovatelia, ktorí ju robia, sú kontaminovaní inými motívmi. Či už sú to zištné motívy alebo je to skôr alibizmus, aby sa neurobila nejaká chyba – takže sa vykonávajú vyšetrenia nad rámec, predpisujú sa lieky nad rámec a stráca sa to, čo bolo pre medicínu charakteristické a čo bolo na nej pekné – čo najjednoduchšie, najrýchlejšie, najefektívnejšie pomôcť pacientovi.

Aké sú hlavné dôvody toho, že sa tak deje?

Na jednej strane je to do určitej miery strach lekárov z toho, aby nepochybili. Alibizmus urobiť radšej všetko, zoberiem to guľometom, hádam niečo trafím.

To sa týka diagnostiky…

Čo sa týka terapie, zasa je to vec toho, že buď je lekár motivovaný vnútorne, že mu to nedá – to je ten lepší prípad – a skúša a snaží sa pomôcť pacientovi. Alebo je motivovaný nejako externe, či už farmaceutickou firmou alebo dodávateľom zdravotníckeho materiálu. Takéto konanie už ale nie je v poriadku.

Na rozdiel od diagnostiky či predpisovania liekov, pri operáciách však nie je na Slovensku problém s nadbytočnými, nepotrebnými výkonmi. Ako na príklade operácií chrbta či bedrového kĺbu uviedol Günther Leiner, predseda European Health Forum Gastein, vo východoeurópskych krajinách na rozdiel západných krajín využíva namiesto zbytočných operácii konzervatívna liečba a rehabilitácia.

Áno, na Slovensku, sa operácie nedajú tak dobre motivovať. Na Slovensku sa osobný benefit naháňa na liekovej preskripcii. To sú väčšinou lieky, ktoré nemusia byť predpísané alebo môžu byť predpísané lacnejšie alternatívy. Korupčný vplyv farmaceutických firiem je veľmi silný. Nerobí to nejaký etický problém, pokiaľ to, čo predpisujú, je skutočne indikované pre pacienta a pokiaľ to nie je drahšie ako nejaká iná alternatíva. Akonáhle niečo z tohto neplatí, už to nie je etické. Už je to buď nadbytočné pre pacienta alebo pre systém, ktorý to musí platiť. To je takzvaná indukovaná preskripcia – indukovaná obvykle nejakým zištným motívom.

Je z toho východisko v rámci súčasnej legislatívy alebo treba nejakú komplexnejšiu zmenu?

Motivácie, ktoré vedú k indukovanej preskripcii sú tri. Sú to jednak úplatky, čo je ale trestná záležitosť. Potom sú to dary, kde sa už regulačné orgány ako medicínske asociácie či lekárske komory zhodujú, že je to treba regulovať. A tretí faktor je podpora nejakých profesionálnych aktivít – nejaká kongresová turistika, nákupy knižiek – ktoré v princípe nie sú zlé. Ale je tam veľmi úzka hranica medzi darmi a touto podporou a mnohokrát sa dary skrývajú za tú podporu.

Ale aké sú možnosti riešenia?

Korupcia sa trestá zákonne. Pri daroch sú to rôzne opatrenia regulačných orgánov, ktoré trebárs udávajú hranicu, koľko sa môže použiť na aké aktivity, za akých podmienok, akým spôsobom treba vykázať, že som taký dar prijal. Podpora profesionálnych aktivít sa väčšinou nevykazuje. Aj keď momentálne je tendencia priškrtiť aj toto a aj v predchádzajúcom liekovom zákone to bolo obmedzené. Boli obmedzené návštevy reprezentantov farmaceutických firiem, bola obmedzená kongresová turistika a podobne. Momentálne je však v predloženej novele 20 percent času, ktorý môže firma na kongrese alebo niekde v rámci podporných programov vynaložiť na nešpecifikované aktivity. Že nie je nutné vykázať celú tú sumu, ale len 80 percent. Je to zmiernenie predchádzajúceho zákona o liekoch, ktorý bol prísnejší. Lekári si zrejme presadili, aby podpora farmaceutických firiem nebola tak striktne sledovaná, ako to bolo v predchádzajúcom zákone. Podobne ako to bolo v otázke generickej preskripcie už pri prijímaní toho pôvodného zákona. V pôvodnom návrhu bola povinnosť generickej preskripcie. Lekár bol povinný na recept napísať názov účinnej látky, nie názov lieku. Ale v pripomienkovom konaní sa to potom na základe lobistického tlaku farmafiriem či lekárov zmiernilo tak, že je dovolené napísať aj názov lieku. Tým sa celý tento zákon paralyzoval. Celá táto vec, ktorá mala prerušiť spojenie medzi lekárom a farmafirmou, ktoré je príčinou korupčného správania. Toto sa však novelizovať nejde.

Pamätám si argument, že pri generickej transkripcii by sa lobizmus farmaceutických firiem iba presunul od lekárov k lekárnikom

Iste, je tam toto nebezpečenstvo. Najdôležitejšie je však, že lekár by už nemohol ovplyvňovať to, čo si pacient vyberie. Respektíve to, od ktorej firmy si pacient zoberie ten liek. Tým pádom by už nebol pre farmaceutickú firmu zaujímavý, pretože by jej nevedel zabezpečiť, že pacient si zoberie liek od nej. Dá sa očakávať, že pokiaľ nebude motivovaný k vyššej preskripcii pre niekoho, tak bude aj celkovo predpisovať menej. Keď sa bude predpisovať menej liekov, bude menšia spotreba, budú menej platiť poisťovne na lieky a takisto klesne objem peňazí, ktoré vynakladajú pacienti na doplatky za lieky, ktoré sú nehorázne. Takže ušetrí štát aj pacienti.

Zhováral sa Peter Chlebana

Branislav Sepeši sa oOd roku 2007 sa venuje problematike kvality zdravotnej starostlivosti a nástrojov organizačnej kultúry zdravotníckych zariadení a predovšetkým problematike bezpečnosti pacienta. Spolupracuje so slovenskou kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na projektoch týkajúcich sa bezpečnosti pacienta a nežiaducich udalostí v zdravotníctve. Publikuje vo viacerých slovenských elektronických a printových médiách.

V roku 2000 absolvoval štúdium na Jesseniovej LF UK v Martine v odbore všeobecné lekárstvo, neskôr získal 2 atestácie v odbore radiačná onkológia. V súčasnosti pracuje na Onkologickej klinike SZU v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Je držiteľom certifikátu interného auditora systému riadenia kvality ISO 9001:2008.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom