Medvedev a Janukovyč navštívili Černobyľ

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Dmitrij Medvedev medzi veteránmi z Černobyľa, ktorí sa podieľali na likvidácii požiaru reaktora. Foto: SITA/AP

ČERNOBYĽ/KYJEV 26. apríla (WEBNOVINY) – ČERNOBYĽ 26. apríla (WEBNOVINY) – Ruský prezident Dmitrij Medvedev a jeho ukrajinský kolega Viktor Janukovyč v utorok nečakane navštívili Černobyľ, aby si tam pripomenuli 25. výročie najhoršej atómovej havárie v dejinách ľudstva.

Obaja lídri prišli k jadrovej elektrárni po spoločnej účasti na bohoslužbe, pričom neskôr by mali položiť kvety k reaktoru IV, kde sa výbuch 26. apríla 1986 odohral. Medvedev je pritom prvým ruským prezidentom, ktorý jadrové zariadenie navštívil. Pri tejto príležitosti uviedol, že predložil návrhy na novú dohodu o jadrovej bezpečnosti.

„Dnes som preposlal lídrom najväčších štátov, našim priateľom a partnerom zo Spoločenstva nezávislých štátov návrhy, ktoré sú zamerané na zabezpečenie správneho vývoja nukleárnej energie,“ uviedol ruský prezident a dodal, že treba porozmýšľať o príprave „nových medzinárodných konvencií“. Tie by mali zabezpečiť, aby sa nešťastia ako v Černobyli či nedávno vo Fukušime už nikdy viac nezopakovali. Spoločenstvo nezávislých štátov združuje postsovietske krajiny vrátane Ruska.

Havária v Černobyli sa odohrala v noci z 25. na 26. apríla 1986 počas nevydareného testu, pri ktorom došlo k prehriatiu a výbuchu jedného z reaktorov, z ktorého začala unikať radiácia. Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Z okolia elektrárne evakuovali asi 200-tisíc ľudí a zariadenie zakryli betónovým sarkofágom.

Svet si pripomína 25. výročie Černobyľa

Bielorusi si pripomínajú Černobyľ
Foto: AP Photo/Sergei Grits

Dnes si pripomíname presne dvadsaťpäť rokov od tragédie v Černobyli, kde v noci z 25. na 26. apríla 1986 počas nevydareného testu nastala jadrová havária, považovaná dodnes za najväčšie nešťastie svojho druhu, odkedy ľudstvo začalo využívať energiu z jadrových elektrární. Výbuch reaktora zamoril rádioaktívnymi časticami veľkú časť starého kontinentu a spôsobili vážne zdravotné problémy obyvateľom, ktoré pretrvávajú dodnes. Podľa prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča trpí chorobami spôsobenými radiáciou stále okolo dvoch miliónov ľudí. V tomto roku pripomienka černobyľskej havárie získala na dôležitosti po nešťastí, ktoré 11. marca postihlo japonskú jadrovú elektráreň Fukušima.

Černobyľskú jadrovú elektráreň navštívil minulý týždeň aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v sprievode generálneho tajomníka Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Amana a ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Pan Ki-mun označil návštevu za hlboko dojímavú, Amano na pôde černobyľskej elektrárne hovoril o výhodnosti jadrovej energie. Šéf MAAE vyhlásil, že havárie v Černobyli a Fukušime neznižujú hodnotu jadrovej energie pre svet. Mnohé krajiny sveta budú podľa neho naďalej aj po týchto udalostiach pokračovať vo využívaní jadrovej energie ako dôležitej súčasti energetickej diverzifikácie. Na druhej strane, medzinárodné spoločenstvo musí spraviť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistilo, že jadrová energia sa využíva bezpečným spôsobom.

Katastrofa v elektrárni Černobyľ zanechala hlbokú ranu, s ktorou bude musieť Ukrajina žiť ešte mnoho rokovViktor Janukovyč

V Kyjeve sa v stredu začala aj trojdňová medzinárodná konferencia nazvaná Dvadsaťpäť rokov po havárii v Černobyli: Bezpečnosť pre budúcnosť. Cieľom trojdňového podujatia je pripomenúť si tragédiu v sovietskom jadrovom zariadení a poučiť sa z nej. Akciu organizuje ukrajinská vláda v spolupráci s viacerými medzinárodnými inštitúciami vrátane Detského fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF), MAAE, Európskej komisie alebo Rady Európy.

Zahraničie poskytne pol miliardy eur na zakrytie Černobyľa

Predstavitelia viac ako 50 krajín a organizácií, ktorí sa minulý týždeň zišli na darcovskej konferencii v Kyjeve, prisľúbili príspevky na dobudovanie štítu nad zničeným reaktorom jadrovej elektrárne Černobyľ v celkovej výške 550 miliónov eur. Konečnú sumu po skončení stretnutia oznámil francúzsky premiér François Fillon, ktorý konferencii pri príležitosti nadchádzajúceho 25. výročia katastrofy spolupredsedal. Ďalších 29 miliónov eur podľa ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyčlení samotný Kyjev. Náklady na dokončenie projektu, ktorý predpokladá prekrytie reaktora a dočasného betónového sarkofágu definitívnym ochranným plášťom, sa pritom odhadujú až na 740 miliónov eur. Ďalšie peniaze sú potrebné na vybudovanie zariadenia pre bezpečné uloženie paliva pochádzajúceho z elektrárne. „Ďakujeme medzinárodnému spoločenstvu za to, že nenecháva Ukrajinu s týmto problémom osamote,“ dodal prezident.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ešte prisľúbil uvoľnenie 110 miliónov eur z fondov Európskej únie. Ďalších 120 až 180 miliónov by mala poskytnúť Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá spravuje fond na financovanie projektov v Černobyli.

Šarapovová v deň výročia Černobyľu venovala 250 000 USD

Ruská tenistka Maria Šarapovová pri príležitosti dnešného 25. výročia jadrovej katastrofy v ukrajinskom Černobyle venovala 250 000 USD rozvojovému projektu Organizácie Spojených národov, ktorý je zameraný na podporu športových aktivít detí a mládeže v troch najviac postihnutých krajinách. Šarapovová sa narodila v roku 1987 na Sibíri po tom, ako sa jej rodičia práve pod vplyvom černobyľskej tragédie radšej odsťahovali z bieloruského Gomeľu. Bývalá jednotka svetového rebríčka WTA Šarapovová sa v roku 2007 stala veľvyslankyňou dobrej vôle UNDP.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Francois FillonJosé Manuel BarrosoJukija AmanoMaria ŠarapovováPan Ki-mun