BRATISLAVA 16. decembra (WEBNOVINY) – Podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich sa na Slovensku od roku 1998 zdvojnásobil a v minulom roku predstavoval viac ako 15 % zo všetkých pracujúcich, čo je tesne nad priemerom Európskej únie (EÚ). Konštatuje to Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR, podľa ktorého rastúci počet živnostníkov bez zamestnancov naznačuje, že skôr ako podnikateľské motívy môže byť dôležitým faktorom za výraznejším prechodom zamestnancov na živnosti atraktívnosť finančného zvýhodnenia samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).
Podiel živnostníkov bez zamestnancov tvoril vlani 77 % zo všetkých samozamestnaných, kým v krajinách EÚ bol ich podiel na úrovni 57 %. „Rastúci podiel SZČO na celkovej zamestnanosti navyše vedie k nižším daňovým a odvodovým príjmom. Z hľadiska fiškálnej politiky môže byť preto vhodné zvážiť existenciu deformácií finančne zvýhodňujúcich zakladanie SZČO pre nepodnikateľské motívy,“ uvádza Inštitút finančnej politiky v zverejnenom komentári. Počet samozamestnaných na Slovensku pritom na rozdiel od zamestnancov rástol i počas krízy.
Podľa ministerstva financií existuje viacero faktorov, ktoré zvyšujú atraktivitu samozamestnávania. SZČO majú napríklad v porovnaní so závislou činnosťou relatívne nižšiu daňovú a odvodovú záťaž, pričom samozamestnaní si môžu v rámci paušálnych výdavkov znížiť daňový základ o 40 % a aj ich odvodové zaťaženie je nižšie. „Navyše v súčasnosti pri založení živnosti platí ročné oslobodenie od platenia sociálnych odvodov,“ uvádza IFP. Ďalším z faktorov je aj skutočnosť, že legislatíva ochrany zamestnanosti závislej činnosti je oveľa striktnejšia ako legislatívna regulácia vzniku a využívania pracovníka na živnosti.
Atraktivita samozamestnávania je pritom podporená aj dotáciami, ktorú osoby získajú ak si založia podnikateľskú živnosť, v ktorej budú podnikať minimálne dva roky a boli predtým evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie aspoň tri mesiace. „Podiel dotácií na založenie podnikania na celkových výdavkoch na aktívnych politikách trh práce bol trikrát vyšší než je priemer EÚ,“ dodáva inštitút.
IFP sa v rámci správy o vývoji na trhu práce za rok 2009 zameral aj na vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti. Podľa jeho záverov bol pokles pracovných miest počas krízy na Slovensku po zohľadnení prepadu hrubého domáceho produktu v súlade s vývojom v krajinách EÚ. Zamestnanosť v porovnaní s predkrízovým obdobím klesla o viac ako 115 tisíc osôb, a to v období od tretieho štvrťroka 2008 po druhý kvartál tohto roka a po očistení o sezónne vplyvy. Pokles zamestnanosti sa však premietol do výrazného nárastu nezamestnanosti, ktorá patrí medzi najvyššie v EÚ.
Vplyv krízy sa pritom oveľa výraznejšie prejavil na poklese celkových odpracovaných hodín. „Tie klesli oveľa výraznejšie v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ i po zohľadnení poklesu ekonomickej aktivity,“ uvádza IFP. Za celý rok odpracované hodiny na zamestnanca poklesli o 4,3 %, čo bolo výrazne nad priemerom EÚ. Firmy tak podľa inštitútu mohli prispôsobiť pracovný čas zamestnancov a do menšej miery boli nútené okamžite prepúšťať. „Flexibilita slovenským firmám umožnila ľahšie sa prispôsobiť krízovým podmienkam pri zachovaní rastu produktivity práce,“ dodáva IFP.