Miera nezamestnanosti sa dostala pod hranicu šesť percent, medziročne klesla v šiestich z ôsmich krajov

• aktualizované 4. marca, 13:55

Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla v minulom roku na úroveň 5,8 %. V súhrne za celý minulý rok bolo na Slovensku podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl bez práce takmer 162-tisíc osôb, medziročne tento počet klesol o 8,5-tisíca osôb, teda o 5 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Pokles dlhodobo nezamestnaných

V štruktúre ľudí bez práce na Slovensku tvoria väčšinu nezamestnaní bez práce dvanásť a viac mesiacov, aktuálne v minulom roku to bolo 65 % nezamestnaných. Pozitívom vývoja počas vlaňajška bolo, že úbytok nezamestnaných počas roka nastal najmä v kategórii dlhodobo nezamestnaných.

Z regionálneho hľadiska na celoročnej báze počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti medziročne klesla v šiestich z ôsmich krajov Slovenska. Najvýraznejší absolútny úbytok počtu ľudí bez práce, o viac ako 2,5 tisíca osôb, bol v Banskobystrickom kraji a v Nitrianskom kraji. Po zohľadnení veľkostnej rôznorodostí regiónov, percentuálne najdynamickejšie medziročne klesli počty ľudí bez práce v Nitrianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji.

Košický kraj si pohoršil

Išlo o zníženie počtu nezamestnaných o viac ako 10 %. Naďalej platí, že dve tretiny nezamestnaných Slovenska žili v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V týchto troch regiónoch pretrváva súčasne najvyššia miera nezamestnanosti, v minulom roku tu bolo bez práce približne 9 až 11 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Pozitívom je, že v Prešovskom a významnejšie aj v Banskobystrickom kraji sa situácia medziročne zlepšila. Jediným regiónom so zhoršením situácie bol Košický kraj, kde sa miera nezamestnanosti počas roka 2023 mierne zvýšila na 9,9 %.

V ostatných piatich krajoch na západe a severe Slovenska bola miera nezamestnanosti podstatne nižšia, v celoročnom priemere prvýkrát na úrovni, resp. pod úrovňou 4 %. A vo všetkých, s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý stagnoval, medziročne poklesla miera nezamestnanosti.

Tlaky na trhu práce

Analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne neočakáva, že v tomto roku tlaky na trhu práce povolia. „Práve naopak, pokračujúce odchody do predčasných dôchodkov, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a čoraz väčší vplav demografických zmien bude naďalej vytvárať na zamestnávateľov tlak, ktorý v konečnom dôsledku podporí aj ďalší rast miezd,“ vymenúva.

V tejto súvislosti možno podľa neho pozitívne hodnotiť pripravované kroky vlády, ktorá prijala opatrenia pre zefektívnenie procesu pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín. Ďalšími opatreniami, ktoré majú podľa analytika potenciál zmierňovať tlaky na pracovnom trhu by napríklad mohli byť zvýšená podpora čiastočných úväzkov pre ženy na rodičovských dovolenkách či zabezpečenie možnosti, aby sa aj ľudia na predčasnom dôchodku mohli efektívne podieľať na pracovnom trhu v dostatočnom rozsahu.

Potenciál ďalšieho poklesu

Značný potenciál vidí v prípade dlhodobo nezamestnaných osôb, u nich je ale proces rekvalifikácie zložitejší. V miere nezamestnanosti naďalej pretrvávajú významné regionálne rozdiely, ktoré by v najbližších rokoch mohli zmierniť plánované investície, napríklad v podobe novej automobilky Volvo v Košiciach. Z pohľadu regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti je dôležitou súčasťou efektívneho riešenia problému aj cielená podpora pri zvyšovaní mobility obyvateľstva.

„Očakávame, že nezamestnanosť v roku 2024 ostane na podobných úrovniach ako v minulom roku s potenciálom ďalšieho poklesu. Karty môže zamiešať globálny vývoj, tu však naďalej ostávame optimistickí a očakávame postupne pokračujúce oživenie,“ uzatvára Kočiš.