Vodca separatistických bosnianskych Srbov Milorad Dodik sľúbil, že bude pokračovať v oslabovaní svojej vojnou zničenej krajiny až do bodu, keď sa rozpadne, a to aj napriek prísľubu Spojených štátov zabrániť takémuto scenáru.
„Nie som iracionálny. Viem, že odpoveďou Ameriky bude použitie sily… Ale nemám dôvod zľaknúť sa toho a obetovať (srbské) národné záujmy,“ povedal proruský bosnianskosrbský prezident Dodik v rozhovore pre agentúru AP.
Späť do nejednoty a dysfunkcie
Líder bosnianskych Srbov, Dodik, už roky obhajuje odtrhnutie srbskej časti Bosny a Hercegoviny a jej pripojenie k susednému Srbsku. Popiera tiež genocídu v Srebrenici.
Dodik povedal, že akýkoľvek pokus použiť medzinárodnú intervenciu na ďalšie posilnenie spoločných multietnických inštitúcií v Bosne a Hercegovine sa stretne s rozhodnutím bosnianskych Srbov ich úplne opustiť a priviesť krajinu späť do stavu nejednoty a dysfunkcie, v akom bola na konci svojej brutálnej medzietnickej vojny v 90. rokoch minulého storočia.
Tvrdí, že západné demokracie s tým nebudú súhlasiť, a preto „v ďalšej fáze budeme v nadväznosti na to nútení vyhlásiť úplnú nezávislosť“ Srbmi kontrolovaných regiónov Bosny a Hercegoviny.
Bosnianska vojna
Existujú silné obavy, že Rusko sa snaží destabilizovať Bosnu a Hercegovinu a zvyšok regiónu, aby odvrátilo aspoň časť svetovej pozornosti od svojej vojny na Ukrajine. „Či sa to USA a Británii páči alebo nie, administratívnu hranicu medzi (dvoma bosnianskymi) entitami zmeníme na našu národnú hranicu,“ povedal Dodik.
Bosnianska vojna sa začala v roku 1992, keď sa bosnianski Srbi s pomocou juhoslovanskej armády pokúsili vytvoriť etnicky čisté územia s cieľom pripojiť sa k susednému Srbsku. Počas najhoršieho krviprelievania v Európe po druhej svetovej vojne prišlo o život viac ako 100-tisíc ľudí a milióny zostali bez domova.
Vojna postavila proti sebe Bosniakov, ktorí sú väčšinou moslimovia, Srbov a Chorvátov, a skončila sa v roku 1995 mierovou dohodou sprostredkovanou Spojenými štátmi, na základe ktorej vznikli dva regióny, Republika srbská a bosniansko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny.
Oba regióny získali širokú autonómiu, ale zachovali si niektoré spoločné inštitúcie vrátane armády, najvyššieho súdnictva a daňovej správy. Bosna a Hercegovina má tiež rotujúce trojčlenné predsedníctvo zložené z Bosniakov, Srbov a Chorvátov.