Minimálna mzda nie je iba zvýšenie základného platu. Na čo všetko vplýva jej rast?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze
Foto: ilustračné, Thinkstock.

Čo všetko ovplyvní zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára 2020

Hrubá minimálna mzda na Slovensku v súčasnosti dosahuje 520 eur. Po zrazení daní a odvodov pri tomto hrubom zárobku dostane zamestnanec v čistom 430,35 eura. To, aká bude najnižšia hrubá minimálna mzda na budúci rok, zatiaľ nie je jasné.

Ako už býva zvykom, ani v tomto roku sa zamestnávatelia a odborári do polovice júla na výške minimálnej mzdy na rok 2020 nedohodli. Kým Konfederácia odborových zväzov SR požadovala zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov navrhovali sumu 552,20 eura.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter predložil sociálnym partnerom kompromisný návrh, aby hrubé minimálne zárobky od 1. januára budúceho roka stúpli na 580 eur.

Predseda Smeru-SD Robert Fico dokonca hovorí o sume presahujúcej 600 eur, keďže chce minimálnu mzdu nastaviť zákonom ako 60 % priemernej mzdy na Slovensku (za rok 2018 bola priemerná mzda na Slovensku 1 013 eur). O sume minimálnej mzdy na budúci rok zrejme v októbri rozhodne vláda.

Ak sa minimálna mzda od začiatku budúceho roka zvýši na 580 eur, či presiahne 600 eur, pozrite si, čo všetko tým nárast hrubých zárobkov ovplyvní.

Minimálne mzdové nároky

Zvýšenie minimálnej mzdy má každoročne vplyv na minimálne mzdové nároky zamestnancov. Tie sa vzťahujú na zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Títo zamestnávatelia sú podľa Zákonníka práce povinní svojim zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Zákonník práce definuje šesť stupňov náročnosti práce, pričom minimálny mzdový nárok na najnižšom stupni je rovný zákonom určenej minimálnej mzde. Stupeň náročnosti práce určuje zamestnávateľ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Minimálne mzdové nároky od 1. januára 2019

Stupeň náročnosti práce Koeficient minimálnej mzdy Minimálna mesačná mzda v eurách Minimálna hodinová mzda v eurách
1 1,0 520 (520 x 1,0) 2989 (2989 x 1,0)
2 1,2 624 (520 x 1,2) 3587 (2989 x 1,2)
3 1,4 728 (520 x 1,4) 4184 (2989 x 1,4)
4 1,6 832 (520 x 1,6) 4782 (2989 x 1,6)
5 1,8 936 (520 x 1,8) 5380 (2989 x 1,8)
6 2,0 1040 (520 x 2,0) 5978 (2989 x 2,0)

Ak napríklad zamestnanec vykonáva pomocné, prípravné alebo manipulačné práce, je zaradený do prvého stupňa náročnosti práce. Ak by sa minimálna mzda zvýšila na 580 eur, minimálny zárobok upratovačky by stúpol v hrubom o 60 eur.

Naopak, v najvyššom, šiestom stupni náročnosti práce, kde už ide o riadenie, organizáciu a koordináciu najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody, by sa minimálna mzda zvýšila o 120 eur na 1 160 eur.

Pracovná pohotovosť

Výška minimálnej hodinovej mzdy má vplyv aj na sumu príplatku za pracovnú pohotovosť. Ide o prípad, keď zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo sa s ním dohodne na tom, že sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas bude zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a bude pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za každú takúto hodinu patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

V tomto roku ide o sumu 2,989 eura

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

Za každú takúto hodinu patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, teda v tomto roku 0,5978 eura.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Nárast sumy minimálnej hodinovej mzdy spôsobí aj zvýšenie príplatkov za nočnú prácu. Zamestnancovi od 1. mája tohto roka patrí pri nerizikovom zamestnaní za nočnú prácu (v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou) popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie, teda príplatok najmenej v sume 40 % aktuálnej minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V súčasnosti tak ide o 1,1956 eura na hodinu.

Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ide o sumu 0,9657 eura. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Ak ide o rizikové práce, mzdové zvýhodnenie od začiatku mája tohto roka predstavuje 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, aktuálne 1,494 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu

Aj za prácu v sobotu a nedeľu zamestnanci pri zvýšení minimálnej mzdy zarobia viac. Príplatok za prácu v sobotu totiž aktuálne predstavuje 50 % z hodinovej minimálnej mzdy, teda 1,4945 eura za odpracovanú hodinu.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 45 % z minimálnej hodinovej mzdy. Príplatok tak v tomto prípade dosahuje 1,3451 eura za odpracovanú hodinu.

Pri práci v nedeľu príplatok od začiatku tohto mája tvorí 100 % z minimálneho hodinového zárobku, čo je 2,989 eura na hodinu.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka aspoň v sume 90 % z minimálnej hodinovej mzdy. Príplatok tak v tomto prípade dosahuje 2,6901 eura na hodinu.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Výška hodinovej minimálnej mzdy má vplyv aj na príplatok za prácu v rizikovom prostredí.

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce (zamestnanec je v pracovnom prostredí vystavený chemickým, karcinogénnym a mutagénnym, biologickým, alebo fyzikálnym faktorom alebo prachu).

Za každú hodinu práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % hodinovej minimálnej mzdy v eurách, v tomto roku najmenej 0,5978 eura.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový alebo priemerný mesačný zárobok pre potreby zistenia výšky náhrady mzdy zamestnancovi. Ide napríklad o náhradu mzdy za dovolenku.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, priemerný zárobok sa zvýši na sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde (resp. minimálnemu mzdovému nároku) platnej v mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť priemerný zárobok.

Nárok na daňový bonus

Ak chcete mať nárok na daňový bonus na dieťa, po zvýšení minimálnej mzdy budete musieť v roku 2020 zarobiť viac. Podľa zákona o dani z príjmov totiž musí rodič za rok vykázať zdaniteľné príjmy na úrovni 6-násobku minimálnej mzdy. V tomto roku ide o hranicu 3 120 eur (6×520 eur). Daňový bonus pritom v súčasnosti na dieťa do 6 rokov dosahuje 44,34 eura a na dieťa nad 6 rokov 22,17 eura.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Richter
Firmy a inštitúcie MPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR