- aktualizované 9. júla, 15:02
Národná rada Slovenskej republiky, prezidentka a vláda budú môcť do Súdnej rady SR nominovať len nesudcov. Vyplýva to z reformného ústavného zákona v oblasti justície, ktorý predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) do medzirezortného pripomienkového konania.
Rovnováha rozhodnutí pre celú justíciu
Zámerom zmeny nominácie členov súdnej rady je zabezpečiť rovnováhu pri prijímaní rozhodnutí pre celú justíciu a prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly súdnictva. Súdnej rade tiež pripadne kompetencia konať vo veciach majetkových pomerov sudcov a preverovať ich majetkové pomery.
Ďalšou právomocou súdnej rady bude aj prijímanie stanovísk k sudcovskej spôsobilosti. „Preverovanie sudcovskej spôsobilosti vrátane majetkových pomerov môže vyústiť do disciplinárneho konania, ktoré bude po novom viesť najvyšší správy súd, ktorý bude môcť uložiť sudcovi najprísnejšiu sankciu – odvolanie z funkcie sudcu,” uviedla šéfka rezortu spravodlivosti.
Ústavný súd nebude môcť zamietať podnety z procesných dôvodov, docieli to reforma justície
Ústavný zákon tiež navrhuje takzvaný regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady. Jedného člena budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a správneho súdu a ďalších ôsmich budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov v príslušných volebných jednomandátových obvodoch.
„Znamená to, že doterajší jeden volebný obvod, ktorý tvorilo územie SR, sa nahradí ôsmimi volebnými obvodmi, pričom z každého vzíde vždy jeden člen súdnej rady,” uviedla ministerka.
Najvyšší správny súd
Návrh reformného zákona zavádza povinný vekový strop pre sudcov všeobecných súdov na 65 rokov a sudcov ústavného súdu na 70 rokov a ruší rozhodovaciu imunitu sudcov všeobecných súdov. Rovnako ministerstvo plánuje vytvoriť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý by riešil delikty sudcov a všetkých právnických profesií.
Tiež budú nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcov ústavného súdu ako bezúhonnosť či morálny kredit. Ako ministerka doplnila, bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie sudcu ústavného súdu.
Na najvyššom súde chyba takmer štvrtina sudcov a môže sa to ešte viac zhoršiť
„Konanie sudcu ústavného súdu, ktoré by spochybňovalo jeho morálny kredit bude môcť byť predmetom disciplinárneho konania, ktoré môže viesť až k návrhu na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie,” objasnila Kolíková.
Pri ústavnom súde tiež zvýšia kvórum pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, na ktorú bude treba kvalifikovanú väčšinu, teda aspoň 76 hlasov.
Procesné zamietnutie sa odstráni
„Eliminuje sa tak na jednej strane riziko, že by na zvolenie kandidáta na sudcu ústavného súdu postačovalo len 39 hlasov, na druhej strane zvýšenie kvóre môže prispieť k zvýšeniu legitimity zvoleného kandidáta,” uviedla Kolíková a dodala, že v návrhu je aj požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Navrhovaná reforma tiež reaguje na situáciu, keď poslanci parlamentu nevedeli navrhnúť dostatočný počet kandidátov na ústavných sudcov prezidentovi SR. Ústavný súd bol tak istú dobu v roku 2019 nefunkčný.
Zverejnili dátum výberu nového šéfa špecializovaného trestného súdu, posledné slovo bude mať ministerka Kolíková
„Sudcov ústavného súdu bude môcť vymenovať prezidentka aj bez návrhu parlamentu za predpokladu, že parlament nezvolí potrebný počet kandidátov v určených lehotách,“ vysvetlila ministerka.
Rovnako návrh zákona ruší možnosť takzvaného procesného zamietania návrhu na začatie konania. Povinnosťou ústavného súdu bude teda vždy nájsť najlepšiu možnú dohodu a kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu. Všetky právne normy pripravovanej reformy by mali byť podľa ministerky schválené a účinné najneskôr od 1. januára 2021.