Plavecký kemp Martiny Moravcovej oslavuje piate výročie svojho vzniku.
Váš plavecký kemp práve oslavuje piate výročie svojho vzniku. Akú najcennejšiu skúsenosť, resp. zistenie ste nadobudli, resp. získali počas jeho doterajšej existencie?
Neviem, či je to skúsenosť… A neviem ani to, či je aj najcennejšia (krátka odmlka). Ale za tie roky, čo tento plavecký kemp v Piešťanoch funguje, som zistila, že pre mňa je práca s talentovanými deťmi jednak veľké potešenie a veľký zážitok, ale na druhej strane aj veľmi veľká výzva. To je asi to najdôležitejšie, k čomu som počas organizovania každoročného kempu dospela. Potrebu pomôcť vychovať novú generáciu slovenských plavcov beriem pre seba ako životnú výzvu! Ako povinnosť niečo pre slovenské plávanie, z ktorého som vyšla, urobiť. Niečo mu vrátiť… Pomôcť mu posunúť sa vývojovo a výkonnostne ďalej (krátka odmlka). A viem aj to, že fungovanie v takomto kempe je pre mňa v prvom rade práca, v ktorej sa môžem realizovať. Z toho mám tiež veľkú radosť.
Martina, v čom je táto tradičná prázdninová aktivita pre vás potešením, a v čom zasa veľkou výzvou?
Človek má dobrý pocit, keď vidí, že slovenský plavec postúpil na európskom šampionáte do finále. To je predsa veľká vec, ktorú mnohí ľudia u nás nedokážu správne vyhodnotiť a oceniť. Každý od nich čaká predovšetkým medaily. Tak som mnohých ľudí v minulosti naučila… Žiaľ, mladí plavci, ktorí pokračujú v kariére po mne, sa ocitli v dosť nevďačnej pozícii. Celé slovenské plávanie totiž žije v mojom tieni, v tieni mojich úspechov a medailí. V súčasnosti široká športová verejnosť totiž výsledky mojich nástupcov hodnotí podľa mňa, čo nie je správne. Samozrejme, ja som bola výnimočná tým, čo som v živote dosiahla, ale ak Slovák v dnešnej silnej konkurencii postúpi na ME do finále, respektíve na svetovom šampionáte do semifinále, treba to vysoko oceniť. Je to veľmi veľký úspech. Podľa mňa určite! Treba sa totiž pozrieť na to, v akých podmienkach sa pripravuje on, a v akých podmienkach trénujú jeho súperi. To je mnohokrát rozdiel jedna a sto. Fakt (krátka odmlka). Preto som sa už pred piatimi rokmi rozhodla urobiť niečo užitočné pre slovenské plávanie. Pre jeho budúcnosť. Je naozaj potešením sledovať výkonnostný rast detí, ktoré sa v našom kempe zdokonaľovali v plaveckej technike. Je pekným zážitkom sledovať ich na medzinárodných súťažiach, na ktorých sa už dokážu presadiť. A potom je tiež zaujímavé premietnuť si ich v mysli z obdobia, keď mali desať, jedenásť, dvanásť alebo pätnásť rokov.
Koľko malých a mladých plaveckých talentov prešlo vaším prázdninovým výcvikovým kempom doteraz?
Doteraz sme zaznamenali takmer sedemsto účastí, ale keďže niektoré deti v ňom boli viackrát, v evidencii účastníkov máme približne 400 – 450 mien, ktoré sa tu za tie roky vystriedali. Napríklad čerstvá juniorská majsterka Európy v disciplíne 50 m motýlik Barbora Mišendová zo Spišskej Novej Vsi bola v tomto kempe doteraz štyrikrát, pričom tri pobyty jej uhradila Nadácia Poštovej banky na základe jej výsledkov. Trikrát totiž patrila k dvom najlepším slovenským plavkyniam vo svojej vekovej kategórii, ktorým pobyt v kempe hradí táto nadácia. Tomáš Púchly, ďalší veľký talent slovenského plávania, bol v našom kempe trikrát. Tak isto vďaka svojim výborným výsledkom. Aj on patril k dvom najlepším slovenským plavcom v žiackych kategóriách. A podobných prípadov s minimálne dvoma účasťami je ešte viac. Preto pri našej bilancii uvádzame celkový počet účastí – a tiež aj menovitý zoznam účastníkov.
Pri Barbore Mišendovej a Tomášovi Púchlom ste spomenuli podmienky bezplatného trénovania v rámci vášho kempu. Z toho počtu 160 – 170 detí, s ktorými v troch týždňových turnusoch pracujete, až jedna štvrtina má šancu byť v piešťanskom kempe zadarmo. Čo musia adepti tohto pobytu pre túto odmenu urobiť? Akým spôsobom tieto detí zo všetkých prihlásených vyberáte?
Som rada, že vďaka podpore spomínanej nadácie každý rok náš prázdninový športový kemp môže absolvovať bezplatne až 42 detí, pričom aj tento rok bezplatnú účasť získali v každej vekovej kategórii dve dievčatá a dvaja chlapci s najlepšími výsledkami. Od desať do pätnásť rokov je to šesť vekových skupín. Zároveň Nadácia Poštovej banky finančne podporí aj pobyt dvoch ´skokanov roka´. To sú malí členovia Slovenskej plaveckej federácie, ktorí v priebehu roka na pretekoch urobili najvýraznejší výkonnostný skok. Navyše k týmto 36 účastníkom treba ešte pripočítať šesť malých plavcov zo sociálne slabších rodín, respektíve zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorým každý rok ako organizátori udeľujeme ´divokú kartu.´. Keďže plávanie patrí k merateľným a objektívnym športom, pri výbere adeptov na túto ´divokú kartu´ berieme do úvahy nie iba ich športové výsledky, ale aj obsah motivačného listu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou žiadosti o jej pridelenie. Navyše, ich zaradenie do plaveckého kempu konzultujeme aj s ich osobnými a klubovými trénermi. Takže ich nominácia do kempu je podľa našich možnosti veľmi objektívna a spravodlivá.
Práve Barbora Mišendová je dôkazom toho, že svoj tréningový kemp robíte dobre, že možnosť dostať do neho najväčšie talenty slovenského plávania je pre malých plavcov z celého Slovenska veľkou motiváciou, ktorá ich poháňa pri tréningu stále dopredu?
Nechceme si privlastňovať prácu trénerov, ktorí s Baškou robia dlhé roky. My v kempe sa jej venujeme každý rok iba veľmi krátku dobu. Pracujeme s ňou maximálne týždeň alebo dva. To, kam sa Baška vo svojom mladom veku dostala, je v prvom rade zásluha jej trénerov a rodičov. Je veľmi dobré, že vyrastá v rodine, v ktorej má pochopenie a podporu pre svoj šport. Je to tiché, ale cieľavedomé dievča, ktoré je pre svoje šprintérske disciplíny veľmi dobre silovo a technicky pripravená. Jej miernym handicapom je nižšia postava, ale genetika nepustí. Urastená a vysoká plavkyňa z nej už nebude. Ale svoj nižší vzrast nahrádza veľkou bojovnosťou a ctižiadosťou. Baška vie, čo chce v športe dosiahnuť, a cieľavedome za tým ide. My sme jej evidentný výkonnostný rast sledovali prakticky štyri roky. Každý rok bola v našom kempe. Zdokonaľovala si plaveckú techniku a zručnosť. Pomáhali sme jej aj v mentálnej oblasti. Teraz je z nej športovkyňa, ktorá napriek svojmu mladému veku zaslúžene patrí do slovenskej seniorskej reprezentácie. Som rada, že konečne opäť máme plavca, ktorý dokáže bojovať o medaily. Aj keď zatiaľ iba v juniorskej vekovej kategórii.
Na záver ste zdôraznili fakt, že medzi medailistov patrí v juniorskej vekovej kategórii. Ako ste vnímali jej nedávny dvojnásobný medailový zásah na juniorskom európskom šampionáte? S akými pocitmi ste prijali jej triumf v disciplíne 50 metrov motýlik?
Veľmi som sa tešila! Povedala som si, že konečne po minimálne desiatich rokoch máme medailistku z juniorského európskeho šampionátu! Naposledy medailu z ME juniorov získala Katarína Listopadová … Nie mýlim sa, bola to Katarína Milly – a bolo to už pred pomaly desiatimi rokmi! A odvtedy zo Slovenska nik nemal medailu z juniorskej ´Európy.´ Potešilo ma, že po dlhých rokoch opäť na veľkom medzinárodnom podujatí hrali slovenskú hymnu a na stožiari zaviala slovenská zástava. Bol to krásny zážitok! Veľmi dobrá reklama pre našu krajinu. Baška mala na tomto šampionáte svoj veľký deň s veľkou nádielkou šťastia. Vo finále motýlika na 50 metrov pri tej konkurencii, ktorá sa v súťaži stretla, mohla totiž byť napríklad aj štvrtá. Mohla zostať bez medaily. A mohla svoju finálovú účasť v pretekoch ME oplakať… Ale ona fantasticky zabojovala, nezľakla sa súperiek, ani šance, ktorá sa jej ponúkla a vyťažila z toho zlatú medailu! Nádhera! Krásny zážitok. Som rada, že malou drobnou kvapôčkou máme podiel na jej úspechu aj my, čo sme s ňou pracovali v tomto plaveckom kempe.
Napriek svojmu mladému veku je Barbora už členkou slovenskej seniorskej reprezentácie. Aké šance jej dávate na veľkých seniorských medzinárodných podujatiach? Má šancu výrazne sa presadiť na majstrovstvách Európy, respektíve na majstrovstvách sveta?
Samozrejme, veľmi jej to prajem, ale musíme si uvedomiť, že ona stojí na začiatku svojej kariéry. Ona iba bude veľkým nováčikom vo veľkom plávaní. Prichádza do obdobia, ktoré sa nedá preskočiť, ani nejako inak obísť… Bude musieť tým prejsť. Musí sa zaradiť do prostredia veľkého európskeho a svetového plávania. Ona teraz na pretekoch pôjde iba proti časomiere. Ešte nepôjde proti súperkám. Preto pri jej výkonnostnom raste bude veľa záležať na tom, ako sa mentálne a vnútorne dokáže vyrovnať s obdobím stagnácie, ktoré v jej kariére určite príde. A ak nie stagnácia, tak pomalé napredovanie, pomalé zlepšovanie doteraz zaplávaných časov. Už to nebudú také skoky, na aké bola zvyknutá na juniorských súťažiach (krátka odmlka). Medzi seniormi jej výsledky nepôjdu hore raketovým tempom. Pôjde to postupne a veľmi pomaly (krátka odmlka). Po stotinách sekundy, po dvoch alebo troch… Konkurencia na ME dospelých je oveľa silnejšia. Dúfam, že prvé neúspechy, ktoré sa jej postavia do cesty, ju neodradia. Veľmi jej držím palce, aby ju zocelili, aby jej pomohli ďalej výkonnostne a športovo rásť. Predpoklady na to má… Plavecký i silový potenciál v nej je. Len treba s ním veľmi citlivo a trpezlivo robiť. Netreba v jej prípade nič zbytočne a neuvážene unáhliť, pretože Baška má celú plaveckú kariéru ešte iba pred sebou. Netreba mať hneď veľké oči…
Veľmi pekne ste definovali obdobie prechodu úspešného juniorského športovca, konkrétne plavca, medzi seniorov, do súťaži dospelých. Ako si na toto dôležité obdobie v živote mladého športovca spomínate vy? Ako ste tento prechod prežívali? S čím ste sa najviac trápili?
Ja som v tomto smere bola veľmi špecifický prípad (smiech). Prvú medailu som vybojovala ako 15-ročná juniorka v roku 1991 na juniorskom európskom šampionáte v Antverpách. Prvá ´dospelácka Európa´ bola neskôr v Aténach, ale mňa tam v 15 rokoch ešte nepustili. Hoci som neskôr zistila, že ak by som zopakovala časy z ME juniorov v Antverpách, bola by som vo finále! Tréneri ma však šetrili. Bolo to rok pred barcelonskou olympiádou. Práve olympiáda bola pre nás všetkých veľkým motívom, ale aj obrovským stresom. Každý z nás chcel na nej štartovať. Ja som sa však musela presadiť vo vtedajšej oveľa silnejšej československej konkurencii. Vtedy som nešla iba proti časom, ale aj proti súperkám vo vlastnej krajine! O olympiádu som bojovala so skúsenejšími kolegyňami z československej reprezentácie! Baška bude – na rozdiel odo mňa – bojovať iba s časomierou. Lebo na Slovensku je najlepšia. Ja som do konca roka 1992 musela súperiť s českými dievčatami, ktoré chceli ísť na veľké preteky na úkor mňa. Preto som bola rada, že som sa nominovala na barcelonskú olympiádu už ako 16-ročná! O rok neskôr som v Sheffielde vybojovala prvú medailu na ME dospelých. Ale už ako slovenská reprezentantka! Už som plávala za Slovensko! Takže mne do tohto náročného prechodu od juniorov k dospelým prišlo ešte aj rozdelenie republiky. Preto to bolo všetko veľmi komplikované. Ale komplikované to bude mať aj Baška. Určite. S tým musí dopredu počítať. Na to ju treba upozorniť. Prechod od juniorov k dospelým je veľmi ťažký proces. A v plávaní, ktoré je merateľným športom, to býva oveľa ťažšie ako v iných športoch. Netreba zabúdať, že ona bude ako mladé 16 – 17-ročné dievča súťažiť v bazéne so skúsenými pretekárkami, ktoré budú od nej o desať – pätnásť rokov staršie – a najmä skúsenejšie. Bude to mimoriadne veľký nápor na psychiku a sebavedomie. Držím jej palce, aby to zvládla.
Ešte predtým ako začne v plaveckom bazéne súperiť s dospelými rivalmi, bude Slovensko reprezentovať na II. olympijských hrách mládeže v čínskom Nankingu, ktoré budú v dňoch 16. až 28. augusta. Martina, ako vnímate fakt, že medzi trojicou slovenských plavcov, ktorí sa predstavia v Nankingu, sú dvaja, ktorí prešli vašim plaveckým kempom?
Baška má veľkú šancu urobiť v Nankingu dobrý výsledok! Podľa programu, ktorý tam bude mať, bude najviac zamestnanou slovenskou športovkyňou. V Číne bude súťažiť v štyroch disciplínách. Okrem pretekov na 50 a 100 m motýlik pôjde aj 50 a 100 voľný spôsob. Na všetkých tratiach zaplávala potrebné limity (krátka odmlka). Verím, že to zvládne, a že sa z Číny vráti dokov bohatšia nie iba o kásne zážitky, ale aj o cenné medaily (krátka odmlka). Som rada, že tam s ňou pôjde aj Tomáš Púchly z Trnavy, ktorý tiež prešiel našim kempom. Napokon, v slovenskom plávaní to nie je žiadna vzácnosť. Všetci talentovaní plavci a plavkyne sa zdokonaľovali u nás. Pravda, okrem Martiny Podmanikovej z Topoľčian, na ktorú si ja osobne nepamätám, že by v Piešťanoch niekedy na našom kempe bola, celá juniorská reprezentácia sa u nás za tie štyri roky vystriedala (krátka odmlka). A teraz, keď o tom spolu hovoríme, si spomínam, že ešte jedna dievčina okrem Podmanikovej náš tréningový kemp neabsolvovala. Aj napriek tomu je veľmi perspektívnou plavkyňou. JE veľkým talentom slovenského plávania. Takže náš kemp nemusí byť vstupenkou do veľkého európskeho a svetového plávania! To sme nikdy netvrdili, ani to tvrdiť nebudeme…
Barbora Mišendová je členkou bratislavského Národného športového centra (NŠC), no systematicky sa pripravuje vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica. Môže sa pri súčasných ekonomických podmienkach pripraviť doma tak, aby sa neskôr mohla prepracovať minimálne do európskej plaveckej špičky? Podľa vás, nepotrebuje tiež ísť trénovať do zahraničia?
To je v tomto období veľmi ťažká otázka, na ktorú nedokážem uspokojivo odpovedať. Lebo neviem, aké bude mať Baška v Banskej Bystrici povedzme o dva – tri roky podmienky na systematickú športovú prípravu. Veľa bude závisieť aj od toho, aká partia plavcov sa okolo nej vytvorí v Banskej Bystrici. Aké bude mať trénerske zázemie, respektíve, akú cestu si zvolí po skončení strednej školy. Do skončenia strednej školy to má v podstate vyriešené, čo bude ďalej, je už o niečo zložitejšie… Kým bude študovať strednú školu, môže sa naplno venovať plávaniu. Ale, ak študovať nebude, bude to so športovaním horšie. Podmienky v tomto štáte nie sú tak postavené, že by plavci a športovci vo všeobecnosti mali bezproblémový život, že by mali na ´ružiach ustlané´, ako sa u nás hovorí. Štátne dotácie a podpora športu sa stále znižujú, rozpočty na šport sa škrtajú, čoraz menej peňazí ide do zmysluplných programov na rozvoj športu. Pre cieľavedomú výchovu talentovanej mládeže nie sú u nás zdroje, ani pochopenie. Šport a podmienky preň v tomto štáte kompetentných ľudí vôbec nezaujímajú. Nie je tu vytvorený žiadny systémový projekt, ktorý by mladým športovcom v ich úsilí pomohol. Všetko v tomto štáte je skôr problém, než stav, ktorý treba spoločnými silami koncepčne vyriešiť. Bude veľmi ťažké udržať všetko v takých medziach, aby Bašku plávanie naďalej bavilo. Aby mala z neho pôžitok a potešenie (krátka odmlka). Aby mala chuť a silu na sebe pracovať… Aby sa vedela zlepšovať. To sú všetko veľmi ťažké a zložité otázky, na ktoré odpoveď spoznáme až po troch – štyroch rokoch. Dovtedy o všetkom okolo jej domácej, či zahraničnej prípravy môžeme iba teoretizovať. Všetko to môže byť iba obyčajná akademická debata bez nejakého detailného poznania skutkovej podstaty. Až roky ukážu, či si Baška zvolila dobrú cestu, či našla zmysel svojho snaženia práve v špičkovom plávaní…
Vy ste zlomové obdobie svojho športového života vyriešili odchodom na vysokoškolské štúdium do zahraničia, kde ste našli oveľa lepšie podmienky pre plávanie. Bolo pre vás ťažké rozhodnúť sa odísť zo Slovenska do zámoria uprostred vysokoškolského štúdia. Prečo ste vlastne vymenili Ekonomickú vysokú školu v Bratislave za SMU v Dallase?
To bolo tiež dosť komplikované obdobie. Moja vtedajšia trénerka – pani Viera Čamborová – išla do dôchodku, ja som zostala bez trénerky. Keď som v Piešťanoch osamela, keď sa neskôr rozpadla naša plavecká skupina, musela som riešiť svoju ďalšiu kariéru. Muselac som sa rozhodnúť, čo budem ďalej robiť. V prvom, takom provizórnom období, som začala dochádzať na tréning do Trnavy k trénerovi Hlavatému. Niekoľko mesiacov som s ním trénovala, kým som sa nerozhodla odísť študovať do Ameriky. On mi pomáhal prakticky až dovtedy, kým som neodišla do Dallasu. V Dallase ma potom už viedol tréner Steve Collins, ktorý ma pripravoval od roku 1996 prakticky až do konca mojej dlhej kariéry (krátka odmlka). Neviem si predstaviť, ako by sa všetko vyvinulo, ak by som vtedy nezvolila odchod do zahraničia. Ťažko zodpovedať, čo by sa so mnou bolo dialo na Slovensku, kde z roka na rok boli horšie podmienky na prípravu. Odchod do zahraničia bol podľa mňa zlomový moment mojej kariéry. Bol to správny krok, ktorý ma výkonnostne posunul tam, kde som dlhé roky bola – do vtedajšej svetovej plaveckej špičky. Ale nebolo to zadarmo. Nič nie je zadarmo (krátka odmlka). Všetko to bolo vykúpené tvrdým tréningovým drilom a každodenným nasadením. Špičkové plávanie je veľmi veľká drina! Nie každý sa v tomto období na ňu dá, keď mu život okolo ponúka mnoho iných – a najmä príjemnejších a krajších lákadiel. Dnes už mladá generácia netúži denno – denne drieť, aby sa presadila vo svete.
Váš príklad ponúka recept aj pre ďalších slovenských plavcov a športovcov. Mnohí z nich sa na veľkých pretekoch a súťažiach presadili najmä pre to, že sa na ne chystali v neporovnateľne priaznivejších a kvalitnejších podmienkach. Poradili by ste každému športovcovi, ktorý by chcel od vás radu, aby odišiel trénovať a študovať do zahraničia?
Podľa mňa, v tomto smere neexistuje všeobecne platný recept. Ak by taký bol, potom by sme úspešných plavcov a športovcov mohli rovno hneď klonovať (smiech). Niektorým plavcom pobyt a trénovanie v zahraničí prospelo, niektorým nie. Niektorí sa dokázali presadiť – podobne ako ja – veľmi výrazne, ale poznáme aj prípady, že veľké talenty sa v silnej medzinárodnej konkurencii vôbec nepresadili. Aj keď odišli na špičkové a renomované univerzity a vysoké školy, nedokázali naplno rozvinúť svoj talent, nedokázali predať svoj potenciál. Každý sme predsa iný. Niekomu vyhovuje tvrdý tréningový proces, ktorý sa v týchto vysokoškolských kluboch presadzuje, niekto si na tento štýl práce nedokáže zvyknúť. Už som povedala, že na každého platí niečo iné… Na niekoho dobré slovo, na niekoho med, na niekoho bič (smiech). V tomto smere sa neodvážim nikomu radiť, nechcem dávať rozumy. Ale to, že naši dvaja v súčasnosti najlepší plavci Tomáš Klobučník a Katka Listopadová trénujú v zahraničí a pod vedením zahraničného trénera, tiež o niečom svedčí. Aj oni sa s vidinou ďalšieho športového rastu rozhodli ísť za lepšími podmienkami za hranice Slovenska. Ale zahraničie nie je pre každého zaručená výhra! Nie je zázračným kľúčom k úspechu. Všetko je to predsa o individuálnom prístupe – a tiež aj o tom, ako je človek vnútorne nastavený (krátka odmlka). Ak má človek v hlave všetko veľmi dobre nadstavené, vie, prečo to robí, vie, čo chce v živote dokázať, tak vtedy je zahraničie veľmi dobré riešenie. Ale ak je v hlave nejaký problém, tak to nezachráni ani špičkové prostredie elitných zahraničných klubov a tréningových centier. Ak chcete v tom, čo robíte, žať úspechy, musíte mať v hlave všetko veľmi dobre premyslené. A táto zásada platí nie iba v športe, ale aj v celom našom každodennom živote. O tom som sa už neraz presvedčila na vlastnej koži .
Zhováral sa Štefan Žilka