Mŕtve more sa uplynulý víkend zmenilo na nahé. Známy americký fotograf a umelec Spencer Tunick si slané bezodtokové jazero s nadnášajúcimi účinkami vybral ako pozadie pre svoju najnovšiu naturistickú inštaláciu. Skupinové fotografovanie pri východe slnka a bez šiat prilákalo presne tisíc naháčov vo veku 18 až 77 rokov. Tí sa o piatej ráno z izraelskej pláže presunuli do jazera, ktorého objem sa za posledné roky neustále zmenšuje. Práve táto skutočnosť k jazeru na hraniciach Jordánska a Izraela prilákala i Tunicka.
„Nechcem, aby si ľudia mysleli, že chcem nahotou len viac rozbúriť situáciu na Blízkom východe. Skôr mi ide o ekologické problémy tejto planéty. Chcem ukázať, ako miesta s vyššou salinitou, ako je Mŕtve more, vysychajú. Nestojím o spojenie s vojnami, ale skôr poukazujem na vzťah k prírode,“ uviedol fotograf, ktorého pri jeho práci sledovalo mnoho domácich a nad jeho „umením“ len neveriacky krútili hlavou.
Tunickove masové projekty takmer vždy šokujú a sedemkrát ho dostali i za mreže. Fotografiami, ktoré zachádzajú ľuďom pod kožu, sa nesnaží propagovať exhibicionizmus ani erotiku. Skupiny ľudí zväčša stavia k budovám alebo prírodným úkazom, ktoré svojimi telami bok po boku kopírujú a vytvárajú tak „druhú kožu“ zvolených objektov. Stávajú sa tak akýmisi abstrakciami, ktoré majú vyzvať ľudí, aby sa na nahotu a súkromie pozerali z iného uhla. Američan sa „živými inštaláciami“ začal zaoberať v roku 1994. Odvtedy uskutočnil vyše 75 dočasných výstav v Amerike i vo svete.
Pri fotografiách využíva dobrovoľníkov, ktorým za pózovanie neplatí. O svojich budúcich plánoch pravidelne informuje na svojej webovej stránke a vítaní je každý, kto nemá zábrany na pár hodín zo seba zhodiť šaty na verejnom priestranstve. Jedinou podmienkou, ktorú Tunick dodržiava, je minimálny vek 18 rokov.
Doteraz najmasovejšovou Tunickovou akciou bolo fotografovanie na mexickom námestí Zocalo v roku 2007, ktorej sa zúčastnilo 18-tisíc ľudí, vrátane muža na invalidnom vozíku. K ďalším pamätným inštaláciám patrí aj fotenie na balkónoch hotela Sagamore na Floride, v parkovacích garážach v Amsterdame či počas Bienále umenia v brazískom Sao Paule. Pred troma rokmi Spencer Tunick zavítal aj do Viedne, kde dobrovoľníkov fotografoval na štadióne Ernsta Happela.
„Nahé telo je pre mňa ako surový materiál. Iní umelci by mohli použiť olej alebo hlinu. Zbožňujem skutočnosť, že v skupine môže byť ľudské telo premenené na nekonečné množstvo tvarov a abstrakcií, kým pozadie, ktoré si vyberiem – vidiecke, mestské, vnútorné či vonkajšie – je ako plátno,“ uviedol úspešný Newyorčan, ktorý sa podľa vlastných slov snaží vytvoriť „architektúru mäsa“.
www.spencertunick.com