Na Slovensku zlyhávame v zabezpečovaní sexuálnych a reprodukčných práv (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rodovy trening_oscadnica_2019_small 13.jpg
Foto: Dorota Holubová.
Tento článok pre vás načítala AI.

Čo sú reprodukčné práva a ako je na tom s ich dodržiavaním Slovensko v rozhovore pre agentúru SITA približuje politologička a feministická aktivistka Adriana Mesochoritisová. Rovnako priblížila aj pokusy o zmenu legislatívy upravujúcej reprodukčné práva a vysvetlila aj to, ako by sa dal vylepšiť stav reprodukčných práv na Slovensku.

Začnime od základov – aké sú to reprodukčné práva a koho sa týkajú?

Reprodukčné práva chránia naše sexuálne a reprodukčné zdravie, a teda sa týkajú nás všetkých, konkrétne našich najintímnejších aspektov života. Reprodukčné a sexuálne zdravie sa definuje ako stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody v oblasti reprodukcie a sexuality, teda nielen absencie ochorenia alebo nejakej dysfunkcie.

Preto sa v rámci reprodukčných práv zaoberáme napríklad podporou zdravých osobných vzťahov k sebe a iným, pozitívneho prístupu k sexualite či prevenciou nebezpečného sexu a nechcených tehotenstiev alebo rodovo podmieneného násilia. Tak, ako iné ľudské práva, sú chránené medzinárodnými dohovormi, ústavami či konkrétnymi zákonmi a politikami. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o súbor slobôd a nárokov.

Medzi slobody patrí právo slobodne, zodpovedne a bez diskriminácie sa rozhodovať o svojom tele, svojej reprodukcii a sexualite. Napríklad či mať alebo nemať deti, o čase a počte ich narodenia. Na druhej strane, nároky zahŕňajú mať neobmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam, tovarom, službám a informáciám, prostredníctvom ktorých budú tieto práva naplnené.

Medzi najzákladnejšie patrí prístup k pitnej vode, vyhovujúce hygienické zariadenia, fungujúce nemocnice a kliniky, ako aj dostatok vyškoleného zdravotníckeho personálu na poskytovanie služieb reprodukčného zdravia. Dostupné by mali byť základné lieky vrátane širokej škály antikoncepčných metód, ako sú kondómy a núdzová antikoncepcia, lieky na medikamentóznu interrupciu a na starostlivosť po interrupcii či lieky na prevenciu a liečbu sexuálne prenosných infekcií a HIV ako aj menštruačné pomôcky.

Dôležitou podmienkou je to, aby služby reprodukčného zdravia boli cenovo dostupné pre celé obyvateľstvo. Pre ešte lepšiu predstavu, medzi reprodukčné práva patrí právo na prístup k plánovanému rodičovstvu, k poradenstvu a vzdelávaniu v oblasti sexuality a reprodukcie, vzťahovej sexuálnej výchove, k bezpečnej a odbornej starostlivosti pred tehotenstvom, počas neho a pri pôrode, ku komplexnej starostlivosti o dieťa, k bezpečnej interrupčnej starostlivosti či prístup k liečbe chorôb reprodukčného systému a ich prevencii.

V akom stave sú podľa Vás momentálne reprodukčné práva na Slovensku?

Žiaľ, na Slovensku sme na míle ďaleko od sexuálnej a reprodukčnej spravodlivosti a dlhodobo zlyhávame pri zabezpečovaní sexuálnych a reprodukčných práv.

Mladí ľudia na Slovensku nemajú prístup ku kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchove, nevyriešili sme doposiaľ účinne násilné sterilizácie rómskych žien, mnohí ľudia nemajú prístup k antikoncepcii, ženy zažívajú často pri pôrodoch traumu, nedarí sa nám vysporiadať sa so sexuálnym násilím a sexuálnym obťažovaním.

Ženy a najmä ženy z marginalizovaných komunít či inak znevýhodnené ženy (napríklad utečenky) opakovane čelia diskriminácii pri poskytovaní služieb reprodukčného zdravia. Mnoho žien čelí menštruačnej chudobe a pokiaľ ide o interrupčnú starostlivosť, patríme k najhorším v Európe. Kým iné krajiny sa uberajú cestou odstraňovania prekážok a vylepšovania legislatívy, na Slovensku ideme opačným smerom.

Pre ženy sa prístup k bezpečným interrupciám stal doslova behom cez prekážky. Nielenže čelia nedostatku informácií, odmietnutiu či ubližujúcemu prístupu, ale aj povinným čakacím dobám, či nemožnosti podstúpiť neinvazívnu tabletkovú formu interrupcie.

Veľkou bariérou je vysoká cena za interrupciu, ktorú si mnohé ženy nemôžu dovoliť. Alarmujúcu situáciu dokresľuje fakt, že v niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec, v iných musia ženy opakovane prekonávať stovky kilometrov, aby sa k tejto službe vôbec dostali. Takéto porušovanie práv najviac dopadá na chudobných ľudí, osamelé matky či ženy zažívajúce násilie. Štát tak namiesto pomoci prispieva k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a zvyšovaniu chudoby žien a rodín.

Osobitnou kapitolou je, že sa vo verejnom diskurze často hovorí o interrupciách stigmatizujúco a ubližujúco, čo spôsobuje ženám traumu a utrpenie a má to samozrejme negatívny dopad aj na zdravotnícky personál. Výsledky našej výskumnej sondy ukázali, že ženy, ktoré podstúpili interrupciu mali pocity zúfalstva až suicidálne myšlienky, ktoré v nich vyvolávali spomínané bariéry. Mnohé ženy tieto prekážky prinútili k odchodu za službou reprodukčného zdravia do zahraničia. Z našej prieskumnej sondy to bolo až 15 % žien.

Ženy, ktoré si ju nedokážu v zahraničí zaplatiť však siahajú po riešeniach, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a život. Viaceré rezignovali a skúšali po domácky vyrobené recepty alebo sa snažili zaobstarať si interrupčné tabletky na internete alebo v zahraničí a užili ich bez zdravotníckej asistencie.

V Národnej rade SR evidujeme v posledných obdobiach viacero pokusov o zmenu legislatívy týkajúcej sa reprodukčných práv. Mohli by ste priblížiť tieto pokusy

Od roku 2018 bolo na Slovensku predložených 29 návrhov, ktoré sa pokúšali ešte viac zhoršiť už i tak nebezpečnú situáciu v oblasti reprodukčného zdravia. Išlo o rôzne formy. Od predĺženia čakacej doby či jej zavedenia aj v prípade ohrozenia zdravia žien cez skrátenie obdobia, počas ktorého je povolená interrupcia na žiadosť ženy (na 6 či 8 týždňov) až po zavedenia takmer úplného zákazu interrupcií podľa tzv. poľského modelu.

Mnohé boli založené na krutom citovom vydieraní, na hrozbách a na emocionálnom tlaku na ženy či na zdravotnícky personál. Napríklad snaha o zavedenie pokuty vo výške 33-tisíc eur pre zdravotnícke zariadenia informujúce o interrupciách či nútenie žien podstupovať sonografické vyšetrenia a počúvať odozvy plodu. Tento zvyšujúci sa počet a frekvencia návrhov svedčí o koordinovaných snahách o obmedzenie prístupu k interrupčnej starostlivosti.

Tieto návrhy zásadne zradikalizovali spoločenskú diskusiu o reprodukčných právach a zvýšili akceptáciu ich porušovania. Tým, že sme museli odvracať aj návrhy na takmer úplný zákaz, to mnohých znecitlivelo voči naoko “miernejším” návrhom. Tie sa dokonca často prezentovali ako pomoc ženám.

V skutočnosti sa však len sofistikovanejšie snažili dosiahnuť vo výsledku to isté – postaviť ženám do cesty toľko prekážok, že sa k interrupcii včas nedostanú a siahnu po nebezpečných riešeniach ohrozujúcich ich život a zdravie. Táto “salámová” metóda je tak ešte nebezpečnejšia, pretože úplný zákaz chce málokto podporiť, ale napríklad také predĺženie čakacej doby sa už nemusí zdať tak nebezpečné a v parlamente zaň zahlasujú.

Bez kontextu a znalosti prostredia si mnohí neuvedomujú, že sa tu mieša nebezpečný koktail prekážok, ktorý vo výsledku ohrozí zdravie a životy žien. A že najviac ubližujú tým najzraniteľnejším. Chudobným ženám s nízkym príjmom alebo bez platenej práce, slobodným a viacnásobným matkám či ženám z odľahlých regiónov, ktoré už dnes majú veľmi obmedzený prístup k interrupcii.

Tieto návrhy tiež hádžu cez palubu ženy v násilných vzťahoch – mnohí násilní partneri im znemožňujú užívať antikoncepciu a nútia ich vynosiť dieťa bez ohľadu na okolnosti, vôľu či zdravie žien.

Aké dôsledky by mohlo mať prípadné obmedzenie alebo zákaz interrupcií? Myslíte si, že by k nemu na Slovensku niekedy mohlo dôjsť?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa 6 z 10 neplánovaných tehotenstiev a 3 z 10 všetkých tehotenstiev končí interrupciou. A až 45 % z nich je rizikových, a to najmä kvôli zákazom a obmedzeniam. Je to jednoduchá rovnica: dôsledkom obmedzovania interrupcií je zvýšená úmrtnosť a chorobnosť žien a prehlbovanie sociálnej nerovnosti.

Akékoľvek obmedzenia interrupcií neznižujú ich počet, iba vedú k tomu, že ženy vyhľadajú možnosti, ktoré pre ne nie sú bezpečné. Ide o nelegálne neodborne vykonané zákroky, podomácky vyrobené recepty, či interrupčné tabletky z podvodných zdrojov. Prípadne môže dôjsť ku kritickému oneskoreniu v prístupe k zákroku.

Okrem vystavovaniu týmto rizikám je dôležité poznamenať aj to, ako odopretie interrupcie negatívne vplýva na psychické zdravie žien. Kam môžu viesť snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv žien a dievčat poznáme nielen z histórie, ale aj zo súčasnosti a to z krajín ako je Poľsko, Írsko, Argentína alebo Salvador. V Argentíne ročne zomiera 40 žien na dôsledky nelegálnej interrupcie. Pritom ide o najchudobnejšej ženy, ktoré siahajú po tých najzúfalejších možnostiach.

V Salvadore zomiera každá desiata žena, ktorá podstúpi nelegálnu interrupciu. Ženy sa pri komplikáciách boja vyhľadať zdravotnú pomoc z obavy z väzenia. Desiatky žien si odpykávajú dlhé tresty za pokus o interrupciu alebo za to, že prežili samovoľný potrat. Medicína to totiž nedokáže spoľahlivo odlíšiť. Zároveň stúpla samovražednosť žien, ktoré neplánovane otehotneli. V Poľsku sa počet nelegálnych interrupcií odhaduje na 150 000 ročne.

Kvalita nelegálneho zákroku sa často odvíja od jeho ceny. Tá sa postupne zvyšuje, hovorí sa o sume okolo 2000 eur. V Írsku, kde donedávna platil takmer úplný zákaz interrupcií, najmenej 2 ženy denne užili svojpomocne tabletku na ukončenie tehotenstva zakúpenú cez internet.

Zúfalé ženy však môžu užiť nesprávne množstvo, alebo užiť tabletku vo vysokom štádiu tehotenstva alebo im môžu dodať sfalšované lieky. Ich zdravie môže byť vážne poškodené. Kriminalizácia interrupcií spôsobuje, aj to, že ženy vyhľadávajú legálnu interrupciu v zahraničí. Z Poľska takto ročne vycestuje približne 20 000 žien. Zo skúseností týchto krajín by sme sa mali poučiť.

Ako by sa podľa Vás dal vylepšiť stav reprodukčných práv na Slovensku?

Mali by sme okamžite začať odstraňovať prekážky, ktoré v súčasnosti na Slovensku sťažujú prístup k interrupcii. A teda odstrániť nútené čakacie doby, hradiť interrupciu a antikoncepciu z verejného zdravotného poistenia, zabezpečiť ich regionálnu dostupnosť, či zaviesť medikamentóznu formu interrupcie.

Mali by sme tiež prijať silné sociálne a rodinné politiky, v ktorých nebude vychovávanie dieťaťa znamenať ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie domácnosti. Kľúčové je zavádzať politiky rodovej rovnosti, ktoré odstránia nerovnosti a diskrimináciu žien.

Veľkou výzvou je zavedenie sexuálnej vzťahovej výchovy, ktorá naučí mladých ľudí zodpovedne pristupovať k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. Zabezpečiť, aby všetky ženy mali kvalitnú gynekologickú starostlivosť a dôstojné podmienky pri pôrodoch.

Pomohlo by aj dostupné bývanie pre všetkých, alebo opatrenia, ktoré prinesú ľuďom viac voľného času na seba, rodinu a na sebarealizáciu. To všetko úzko súvisí s reprodukčným zdravím. Ide však o komplexné opatrenia, ktoré nie sú tak populistické a jednoduché ako zákaz interrupcií.

Rozhovor 1.jpg
Rozhovor 2.jpg
Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Adriana Mesochoritisová