Na svet uviedli komiks Ja a môj brat

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ja a môj brat.jpg
Ukážka z knihy Broňa Schraggeová – Ja a môj brat. Foto: Broňa Schraggeová

BRATISLAVA 14. mája (WEBNOVINY) – Mladá výtvarníčka Broňa Schraggeová uviedla na trh svoju knihu Ja a môj brat vo štvrtok večer v bratislavskej Galérii SODA. Krstným otcom komiksu sa stal karikaturista Martin Shooty Šútovec. Keďže sa podľa vlastných slov necíti byť kompetentný na krst, prenechal to na návštevníkov a návštevníčky podujatia. Kniha tak kolovala medzi ľuďmi a tí, ak chceli, mohli do kolujúceho výtlačku, ktorý bude patriť autorke, niečo napísať. Vo štvrtok zároveň v galérii SODA otvorili výstavu s názvom Ja a môj brat.

Komiks začal vznikať krátko po smrti autorkinho brata, študenta architektúry, z potreby uchovať spomienky na spoločné chvíle. Obrázky sa začali prepájať do jednotlivých príbehov, ktoré zachytávajú bežné radosti a starosti mladých Bratislavčanov – priateľstvá a lásky, lyžovačky, večierky a nočné skejtbordovanie na Slavíne a neočakávaný vpád Filipovej rakoviny do života celej rodiny. Je to nahliadnutie do rodinného albumu obyčajnej fungujúcej rodiny, najmä cez súrodenecký vzťah. Príbeh, ktorým táto rodina prešla, je sprostredkovaný nie slovami, ale obrazom. V knihe je len niekoľko dialógov, ktoré podčiarkujú silu príbehu.

V ten istý deň, vo štvrtok vyšla aj kniha Milice Schraggeovej. Aj ona vo svojej knihe vyjadruje trápenie zo straty blízkeho človeka, tentoraz syna. Titul Do jesene bude všetko v poriadku vznikol na základe denníkových zápiskov syna autorky. Túto knihu pokrstia 18. mája o 19:00 v kníhkupectve Artforum v Bratislave.

Úryvok z knihy Milica Schraggeová – Do jesene bude všetko v poriadku

„Dnes sa mi snívalo o Filipovi. Bol uväznený vo veľkej železnej klietke. Klietka bola zložená z pevných oceľových tyčí, ktoré sa nedali preraziť ani odstrániť a on sa nevedel dostať z nej von. Pritom sa snažil a ak sa mu podarilo nejakou tyčou pohnúť a uvoľniť ju, tak aj tak to bolo bizarne márne. Mal oblečené biele tričko, ktoré mu vždy tak slušalo. Bol pekný, mal husté vlasy, do ktorých mu vial vietor, vyzeral, ako keď bol zdravý. Bolo to zvláštne, lebo my ostatní sme sa pozerali ako diváci na nemý film a nemohli sme do deja zasiahnuť.“

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať