NEW YORK 14. septembra (WEBNOVINY) – Ani dobytie tenisového US Open a spolu s ním skompletizovanie kariérneho Grand Slamu nezobralo Rafaelovi Nadalovi jeho príslovečnú skromnosť a plachý výraz. Médiá sa síce snažili podsunúť mu, že sa stal tenisovo nesmrteľným, keďže ako najmladší v histórii skompletizoval víťazstvá na všetkých štyroch turnajoch elitnej grandslamovej série, ibaže on má vo veciach jasno.
„Myslím si, že baviť sa o tom, či som lepší ako Roger Federer, je hlúpe. Má viac titulov na konte ako ja a fakty nepustia. A mám pocit, že tak to zostane navždy,“ reagoval Nadal. Federer má síce na konte 16 grandslamových prvenstiev, no má aj 29 rokov a pravdepodobnosť, že ešte nejaké pridá, sa výrazne znižuje. V porovnaní s ním sa Nadal ako 24-ročný dočkal deviateho titulu a tento počet by mohol celkom reálne aj zdvojnásobiť.
„Veľmi som sa zlepšil oproti minulému roku, ale nie som tenisový génius, ako si možno niekto myslí. Nikto z nás nevie, čo prinesie budúcnosť a ani tá tenisová v mojom podaní,“ komentoval španielsky fenomén z ostrova Mallorca. Nadal sa finálovým víťazstvom nad Djokovičom hneď niekoľkokrát zapísal do tenisovej histórie. Stal sa siedmym hráčom s kariérnym Grand Slamom na konte a po 41 rokoch prvým po Rodovi Laverovi, ktorý v jednej sezóne pokoril Roland Garros, Wimbledon aj US Open.
V New Yorku využil hneď svoju prvú účasť vo finále, keď zdolal v možno životnej forme hrajúceho Novaka Djokoviča, ktorý predtým ušiel z dvoch mečbalov Rogerovi Federerovi. Finále trvalo 223 minút a to sa nehralo ani päť setov a dokonca ani jeden tajbrejk /6:4, 5:7, 6:4, 6:2/.
„V New Yorku mi to dlho nešlo, lebo som nevedel prispôsobiť svoju hru miestnemu prostrediu. Nevedel som si zvyknúť na kurty, loptičky a celkovo náročné podmienky. Konečne som sa dostal na takú úroveň, že som to dokázal. Musel som však skvalitniť svoju hru a najmä podanie. A vo finále som hral svoj najlepší tenis a to bolo dôležité,“ vysvetlil Nadal.
Nie vždy však Nadalovi svietilo nad hlavou tenisové slnko. Vlani mu nebolo do reči, keď pre boľavé kolená nemohol obhajovať wimbledonský titul a vo svojom antukovom kráľovstve na Roland Garros sa lúčil po šokujúcej prehre s Robinom Söderlingom už v osemfinále.
Na US Open ho zasa limitovali bolesti brušného svalstva a v semifinále utŕžil debakel od neskoršieho šampióna Juana Martina Del Potra. Celkom v poriadku nebol ešte ani tento rok v januári na Australian Open v Melbourne, kde odstúpil počas štvrťfinálového súboja pre zranenie kolena a nútene pauzoval ďalší mesiac.
„Život je o zmenách, nie je to tak?,“ položil si filozofickú otázku Nadal a ďalej pokračoval: „Pred desiatimi mesiacmi som ani sám neveril, že by som sa ešte mohol dostať na niekdajšiu úroveň. Teraz ma pasujú do tenisovej histórie. Keď sa vraciate a z dna sa dostanete až na samý vrchol, vtedy viete najlepšie posúdiť, čo všetko sa za titulmi skrýva. Veľa tvrdej a poctivej roboty.“
Na otázku, čo by označil za najdôležitejší faktor svojho historického newyorského triumfu, nekompromisný ľavák odvetil: „Moje podanie a spôsob, ako konštantne dobre som dokázal servovať počas celého stretnutia. Práve v tomto som pocítil veľký rozdiel oproti minulosti, keď som získal priamo z podania oveľa viac priamych bodov ako predtým. Určite sa však môžem ešte zlepšovať v agresivite úderov a tiež mi niekedy chýba pokoj pri returne. Ale všeobecne platí, že skvalitniť môžem všetko – voleje, pohyb na dvorci či ofenzívnejší prejav zvnútra kurtu.“
SITA, Reuters