Najosobnejší Šulíkov film Cigán smeruje na MFF Karlovy Vary

BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) – K Bohu aj k Diablovi je rovnako blízko – tak znie podtitul najnovšieho filmu Cigán z dielne režiséra Martina Šulíka, ktorému sa ako jedinému zástupcovi českej a slovenskej kinematografie podarilo prebojovať na MFF Karlovy Vary. Na 46. ročníku prestížneho filmového festivalu bude mať 5. júla premiéru.

Nová Šulíkova dráma vznikala v autentickom prostredí rómskej osady a je prvým slovenským filmom, ktorý je nakrútený v rómskom jazyku. Režisér známy filmami ako Záhrada (1995), Krajinka (2000), či Slnečný štát (2005) sa po šiestich rokoch opäť vrátil k hranému filmu a na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach o výbere témy povedal:

„Chcel som natočiť film o našich Rómoch, pretože som si uvedomil, že o nich nič nevieme. Keď som bol dieťa, chodil som každú nedeľu do kina na detské predstavenia a zistil som, že takých fanúšikov ako ja je tam viac a skoro všetci to boli Rómovia, ktorí vždy sedávali v prvom rade. Za tých 20 rokov sa všetko zmenilo, Rómovia zmizli. Bol som zvedavý, kam sa stratili, tak sme so scenáristom Marekom Leščákom začali chodiť po osadách, aby sme videli, aký je skutočný svet v rómskej komunite. Zistili sme, že ich vôbec nepoznáme – aj vďaka tomu, že komunity žijú dosť izolovane. Oni nepoznajú nás a my nepoznáme ich svet.“

Režisér ďalej prezradil, že počas potuliek po osadách zistil, že svet Rómov je „nesmierne pestrý a farebný – ďaleko štruktúrovanejší, ako ho poznáme“ a vďaka príbehom, ktoré im ľudia porozprávali, sa zrodil i film. V dráme rezonuje príbeh 14-ročného chlapca, ktorému zomrie otec a po následnej matkinej svadbe sa musí vyrovnať so životom, ktorý pre neho pripraví jeho nový otčim.

Ten vťahuje Adama a jeho bratov do rôznych pochybných kšeftov, až chlapec stráca všetky istoty a dostáva sa do konfliktu so zákonmi vlastnej komunity. „Príbeh sa odohráva v rómskej osade, no napriek tomu si myslím, že je univerzálny. Svet v osade je istým spôsobom odrazom nášho sveta – podobný tomu, čo prežívame my, akurát je to emotívnejšie, výraznejšie a priamočiarejšie,“ myslí si scenárista Marek Leščák.

S rómskym svetom strávili tvorcovia dva roky. Najprv spoznávali život v osadách, neskôr sa tam vracali a hľadali vhodných hereckých predstaviteľov. V každom prípade chceli, aby sa vo filme objavili autentické tváre Rómov. Šulík sa stretol s asistentom réžie Slobodanom Dedeičom, ktorý sa podieľal na viacerých Kusturicových filmoch, a ten mu odporučil obrátiť sa na rómskych divadelníkov v Nemecku. Šulík však odmietol. „Podľa mňa by bola škoda, keby cudzí Rómovia ukradli tým slovenským príbeh a to ma utvrdilo v tom, aby sme to riskovali s nehercami,“ objasnil režisér. Prešli teda celé Slovensko a vyskladali obsadenie. Vhodnú lokalitu na filmovanie im poskytla osada Richnava pri Krompachoch. Dlhú cestu, ktorú museli prejsť, zhrnul režisér filmu v jednej vete: „Ťažká príprava, príjemná realizácia.“

Uplynulý týždeň sa v súvislosti s plagátom k filmu objavili protesty Železničnej spoločnosti Slovensko. Neškodný plagát, na ktorom si mladá rómska dievčina opiera hlavu o rómskeho chlapca a pozerajú sa do diaľky, ničím nešokuje ani neprovokuje. ŽSR však rozhodla, že 3 000 reklamných plagátov na propagáciu filmu v jej vagónoch nezavesia. Podľa stanoviska železníc totiž „reklama vystupuje proti dobrému vkusu.“ Na tlačovej konferencii uplynulý víkend producent filmu Rudolf Biermann na margo tejto témy poznamenal: „Nie som si celkom istý, či slovenské železnice vedia, v čom bol problém. V pondelok by sme mali rokovať o tom, či nejaký problém existuje. Ak nejaký bol, tak v čom bol a potom budeme vedieť viac.“

Film teraz čaká premiéra na MFF Karlovy Vary, kde sa zúčastnia i hlavní hereckí predstavitelia, 14. júla sa dostane do slovenských kín a v septembri poputuje na festival do Toronta. Martin Šulík však priznal, že najviac sa teší na premiéru v osade Richnava, kde sa celý film nakrúcal.

„Pre mňa bol tento film najosobnejší zo všetkých, ktoré som natočil. Tým, že som vstúpil do toho prostredia, som začal spoluprežívať všetky ich problémy. Počas obdobia, čo sme tam strávili, sa narodili dve alebo tri deti, zomreli dve panie a boli sme svedkami toho, ako zomrelo trojmesačné dieťa, ktoré nikto nechcel pochovať. Mne sa zmenila celá optika pohľadu – je iné, keď sa na to pozeráte zvonku a keď sa na to pozeráte zvnútra,“ dodal režisér.