Dopravný analytik Ján Bazovský v rozhovore pre agentúru SITA vysvetlil, prečo je dopravná situácia v hlavnom meste problematická. Vyjadril sa tiež k novému dopravnému riešeniu na nábreží, ktoré je podľa neho nešťastné.
Cyklopruhy na nábreží apokalypsu nespôsobili, mesto Bratislava ukázalo dáta a čísla
Čo je hlavným problémom dopravy v Bratislave, prečo sú vodiči stále nespokojní a s nevôľou prijímajú nové riešenia?
Pre Bratislavu nie je už žiadne riešenie dobré. Počet vozidiel pribúda, avšak infraštruktúra zostáva rovnaká. Neexistuje alternatívna preprava, pretože 70 percent MHD jazdí tiež iba po kolesách a po cestách. Autobus väčšinou stojí v zápche rovnako ako auto.
Električky v Bratislave majú problém s tým, že keď príde k poruche, nemajú alternatívnu trasu.
Prečo obyvatelia Bratislavy nevyužívajú vo väčšej miere verejnú dopravu a ako je možné ich „dostať“ z áut do autobusov a električiek?
Problém číslo jedna je, že Bratislava nemá podzemnú dráhu. Nemá takú dopravu, ktorá nie je závislá na počasí, či hustote premávky. To je hlavný dôvod, prečo ľudia nevyužívajú verejnú dopravu, lebo nevedia, koľko im bude trvať cesta. Keby bola verejná doprava spoľahlivá, využívalo by ju viac ľudí.
A čo električková doprava? Nemôže byť práve táto alternatívou k neexistujúcemu metru?
Električky v Bratislave majú problém s tým, že keď príde k poruche, nemajú alternatívnu trasu. Metro je vzhľadom na počet obyvateľov a investície v Bratislave nenávratná investícia. Keď nemôžme ísť pod zem, jediná schodná možnosť je vybudovať verejnú dopravu vo vzduchu, nad pozemnými trasami.
Doprava „vo vzduchu“ je lacnejšou alternatívou ako metro, dnes sú už oveľa väčšie technické možnosti, ako kedysi. Rozširovať cesty sa už nedá, pod zem ísť tiež nemôžeme. Napríklad na nábreží vedú pod zemou inžinierske siete a okolité pozemky sú už všetky vykúpené, či zastavané.
Na Slovensku sa dá jazdiť na bicykli do polovice novembra, potom budú štyri mesiace tie pruhy využívané minimálne.
Čo hovoríte na nové dopravné riešenie na nábreží, kde ubudli jazdné pruhy pre autá na úkor pruhov pre cyklistov a autobusy?
Tých pár BUS pruhov, čo vznikli na nábreží je veľmi nešťastné riešenie. Prvý problém je technický. V zákone je jasne stanovené, že cyklistu do rýchlosti 50 km/hodinu môže predchádzať ďalšie vozidlo len vo vzdialenosti jeden meter od neho. Keď je BUS pruh kombinovaný s cyklotrasou, autobus nemá šancu predbehnúť cyklistu tak, aby dodržal toto ustanovenie.
Ďalšia vec je oddelenie cyklopruhov betónovými zábranami. Toto je problém pre bežnú premávku. V prípade hroziacej kolízie alebo dopravnej nehody nie je možnosť pre vozidlá obísť prekážku cez vedľajší pruh a vzniknú kolóny.
Aký máte názor na preferovanie cyklodopravy a alternatívnej dopravy v Bratislave?
Neviem na základe čoho bolo toto riešenie odporučené. Pravdaže, musíme preferovať aj cyklistov, ale v primeranej miere. Nábrežie je už teraz vyťažená trasa a to je ideálne počasie. Na Slovensku sa dá jazdiť na bicykli do polovice novembra, potom budú štyri mesiace tie pruhy využívané minimálne.
Elegantným riešením by bolo dať tam svetelné dopravné značenie, aby vo vyhradených pruhoch v určitých časoch mohli jazdiť iba cyklisti a MHD, tak ako to funguje napríklad na diaľniciach alebo bežne v zahraničí.
Je obchádzka po Einsteinovej ulici dostatočnou alternatívou pre vodičov, ktorí po nábreží doposiaľ iba tranzitovali?
Doprava po moste od Einsteinovej je postačujúca, problém však nastáva na križovatkách. Napríklad z mosta Apollo prídu vodiči zas len na križovatku a tam vznikajú kolóny. Už teraz majú problém vodiči z Petržalky s priepustnosťou týchto križovatiek, takto k nim pribudnú ďalší vodiči a predĺži to cestu.
Aké by bolo teda ideálne riešenie dopravy no nábreží tak, aby zostal aj priestor pre cyklistov?
Každý takýto zásah treba robiť primerane. Nemôže sa preferovať jeden druh dopravy nad druhou. Cyklochodník by mohol viesť aj po chodníku na nábreží. Nábrežie bolo odjakživa postavené ako tranzitná trasa.
Aktuálnym riešením sa na nábreží znížila priepustnosť automobilovej dopravy, čo potenciálne zhoršuje ovzdušie a agresivitu vodičov. Tí sa potom snažia dobehnúť stratený čas napríklad prekročením maximálne povolenej rýchlosti.
Myslím si, že niektorí vodiči budú parkovať nadivoko aj teraz, keďže nebudú mať možnosť zaparkovať inde.
Ako hodnotíte takzvanú „chodníkovú novelu“, ktorá upravuje parkovanie áut na chodníkoch?
Predtým bolo parkovanie na chodníkoch riešené tak, že čo nebolo zakázané, bolo povolené. Myslím si, že niektorí vodiči budú parkovať nadivoko aj teraz, keďže nebudú mať možnosť zaparkovať inde. V Bratislave je 3200 kilometrov ulíc, takáto zmena je pre samosprávy časovo aj finančne náročná.
Čo hovoríte na reguláciu parkovania z dielne magistrátu Bratislavy?
Parkovacia politika chce, aby obyvatelia platili za služby, ktoré mesto nevie ponúknuť. Chcú, aby som platil za parkovanie, ale nevedia mi ho zabezpečiť. Parkovacie domy sú fajn, ale záleží od lokality, kde budú stáť. Takéto projekty presahujú jedno volebné obdobie a nie vždy sa bohužiaľ stihnú dokončiť.
