Ministerstvo dopravy SR spochybňuje výsledky vlastnej koncepčnej štúdie možností severojužného cestného prepojenia cez stredné Slovensko medzi diaľnicou D1 a rýchlostnou cestou R1. Nové vedenie ministerstva nemieni rešpektovať závery štúdie z októbra tohto roka o tom, že prepojiť D1 s R1 cez Donovaly, ani cez Turiec sa v súčasnosti neoplatí.
Rezort dopravy na čele s ministrom Jozefom Rážom (nominant Smeru-SD) chce napriek tomu pokračovať v príprave budúceho prepojenia D1 a R1, hoci podľa štúdie je to nereálne. Zmenu postoja nepodložil žiadnou analýzou ani neinformoval o možných zdrojoch financovania zámeru v predpokladanom objeme 2 miliárd eur.
Ráž sa štúdie nebude držať
„Určite sa toho držať nebudeme. Myslím si, že to prepojenie tam patrí,“ povedal k záverom štúdie na sociálnej sieti vo videu ministerstva dopravy Ráž. Vyslovil sa za výstavbu tunela pod Donovalmi, hoci nevie, z akých peňazí, pričom štúdia to neodporúča.
„Kedy a za aké peniaze, to je samozrejme otázka. Za našej administratívy sa určite bude pokračovať v prípravnom procese a v kreslení aj tohto úseku diaľnice,“ uviedol minister dopravy k uvažovanému predĺženiu R1 od Slovenskej Ľupče pri Banskej Bystrici po D1 pri Ružomberku.
Ráž sa podľa vlastných slov už stretol s výpočtom, ktorý ukazuje, že predpoklady, ktoré boli použité pri hodnotení prepojenia R1 a D1, neboli úplne štandardné.
„Metodika výpočtu výhodnosti alebo nevýhodnosti nejakej cesty sa dokáže veľmi líšiť,“ tvrdí. Ako podotkol, často netreba pozerať len na ekonomický aspekt toho, či niekde cesta byť má alebo nemá. „Vždy je to samozrejme otázka toho, čo si môžeme dovoliť,“ poznamenal.
Vhodnejšia by bola iná trasa
Zo spomínanej štúdie vzišlo viacero odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť z transeurópskej siete TEN-T.
„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke,“ uviedli autori štúdie.
Ministerstvo dopravy chce získať z Plánu obnovy dodatočné peniaze na modernizáciu železničných zvrškov
Skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s R1, avšak pomer prínosov a nákladov vychádza pri každom variante v plnom profile výrazne pod 1, čo je hranica, keď je projekt považovaný za návratný. Preto odporúčali hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa javí trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3.
Naopak, pokračovanie R1 z Ružomberka cez Donovaly do Slovenskej Ľupče sa ukázalo ako nereálne. Náklady projektu sa odhadujú na viac ako 2 miliardy eur a navyše by cesta s množstvom tunelov a estakád značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.
Chýbajúce úseky na Kysuciach
Minister sa vyjadril aj k príprave výstavby chýbajúcich úsekov D3 na Kysuciach. Z nových eurofondov v Programe Slovensko na roky 2021 až 2027 sú na diaľnice určené peniaze práve len na D3.
„Máme ju finančne krytú, vo vysokom štádiu prípravy a povolenia. Neznamená to, že to začneme stavať zajtra,“ povedal Ráž. Myslí si, že ak sa im podarí presadiť pripravovaný zákon o strategických investíciách, tak významne urýchlia aj prípravný a povoľovací proces pre D3. „A budeme ju mať aj finančne krytú a v Programe Slovensko ju stihneme dokončiť,“ dodal.
Ráž avizuje masívne investície do opravy cestných mostov, viac ako polovica je v zlom až havarijnom stave (video)
Medzi Žilinou a Čadcou zostáva vybudovať tri úseky D3 v dĺžke 26 kilometrov – v plnom profile Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto (11,2 kilometra), Kysucké Nové Mesto – Oščadnica (10,8 kilometra) a v polovičnom profile Oščadnica – Čadca, Bukov (4 kilometre). Tieto úseky sú podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v procese prípravy a vypracovania dokumentácie pre stavebné povolenie.
Dokončenie úsekov
Diaľničiari už skôr zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti pre koridor D3 s celkovými investičnými nákladmi 1,27 miliardy až 1,33 miliardy eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Pôvodne sa uvažovalo s dokončením úsekov D3 do roku 2029, dokedy by malo byť možné na tento projekt využiť z nových eurofondov 770 miliónov eur.
Výstavba úsekov D3 by mala byť ukončená až v rokoch 2031 – 2032. Počíta s tým ministerstvo dopravy v aktualizácii harmonogramu prípravy a výstavby cestnej infraštruktúry s výstavbou v horizonte rokov 2026 až 2032. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na to upozornil v hodnotení projektu plánovanej výstavby trasy D3 Žilina, Brodno – Čadca.
