Slováci dávajú na potraviny čoraz väčšiu časť svojej výplaty

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
potraviny, obchod
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
  • aktualizované 10. decembra, 15:48

Slovenské domácnosti minuli v roku 2018 na potraviny a nealkoholické nápoje 17,4 % z ich celkových výdavkov, čo je 8. najvyššie percento v Európskej únii. Domácnosti v EÚ vlani minuli viac ako jeden bilión eur na potraviny a nealkoholické nápoje, čo zodpovedá 6,6 % hrubého domáceho produktu EÚ.

Potraviny na tretej priečke

Zároveň to predstavuje 12,1 % z celkových výdavkov domácností v EÚ. Výdavky na stravu obsadili 3. priečku, hneď po výdavkoch na dopravu (13,2 % z celkových výdavkov) a výdavkoch na bývanie, poplatky za vodu, elektrinu, plyn a iné palivá (24 %). Informoval o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

V roku 2018 najviac míňali peniaze na potraviny rumunské domácnosti (27,8 %), litovské (20,9 %), estónske (19,6 %) či bulharské domácnosti (19,1 %).

Najmenší podiel zo svojich celkových výdavkov vynakladajú na potraviny domácnosti v Spojenom kráľovstve (7,8 % z celkových výdavkov), v Írsku (8,7 %), Luxembursku (9,1 %) alebo v Rakúsku (9,7 %).

Najvyšší rast aj na Slovensku

Najvyšší rast výdavkov na potraviny za posledných 10 rokov, t.j. medzi rokmi 2008 – 2018, bol zaznamenaný v Českej republike a na Slovensku (nárast o 1,4 percentuálneho bodu – pb), v Holandsku (+ 1,0 pb) a Maďarsku (+ 0,8 pb).

Výdavky za posledných 10 rokov najviac klesali v prípade Litvy (z 24,8 % v roku 2008 na 20,9 % v 2018; – 3,9 pb), Poľska (-3,4 pb) a na Malte (-3,0 pb).

Podpora slovenského trhu

Vysoké výdavky na potraviny slovenských spotrebiteľov minimálne podporujú slovenský trh, slovenské výrobky a slovenských producentov. Konštatovalo to pre agentúru SITA Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v reakcii na údaje Eurostatu.

„Na úvod treba otvorene povedať, že na tomto stave (vysoké výdavky Slovákov na potraviny – pozn. red.) najviac získavajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu voči spotrebiteľom na úkor dodávateľov. Najväčší podiel zisku si pritom rozdelia obchodníci a prvovýrobcovia, teda farmári a potravinári, ledva prežívajú. Je preto škoda, že pri tak vysokých výdavkoch na potraviny tak v závere slovenskí spotrebitelia minimálne podporujú slovenský trh,“ reagoval na výsledky Eurostatu Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.

Agrorezort preto podľa Hrežíka vykonal viacero systémových opatrení a krokov, aby podporil slovenských prvovýrobcov a farmárov tak, aby dokázali nielen naďalej efektívne pokračovať vo svojej činnosti, ale aj budovať a produkovať, pričom vďaka finančnej podpore by mali byť aj konkurencieschopnejší. Výsledná cena produktov je však závislá od obchodníkov, ktorých marža predstavuje podľa MPRV často najvýraznejšiu časť ceny produktu.

Znevýhodňovanie farmárov

„Ceny u obchodníkov pritom častokrát nie sú navyšované v dôsledku navýšenia výrobných cien produktov. Znevýhodňovanie slovenských poľnohospodárov a potravinárov preto musí prestať,“ dodal Hrežík.

Agrorezort preto podľa Daniela Hrežíka za pôsobenia ministerky Gabriely Matečnej vykonal sériu systémových opatrení, ktoré pomáhajú naštartovať poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku.

„Opraviť za tri a pol roka škody, ktoré vznikli za posledných 20 rokov je však mimoriadne náročné. Podarilo sa nám zastaviť klesajúci podiel slovenských potravín na pultoch a v predajniach začali slovenské výrobky pribúdať. Na problém nespravodlivého rozdelenia marže upozornil slovenský agrorezort už v roku 2016 počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko vtedy získalo plnú podporu všetkých krajín EÚ. Snaha slovenského agrorezortu zameraná na zlepšenie postavenia farmára v potravinársko-dodávateľskom reťazci zaznamenala nedávno významný úspech. Európska komisia prijala konkrétne kroky v podobe návrhu novej smernice týkajúcej sa zákazu nekalých obchodných praktík a na Slovensku tak MPRV SR presadilo nedávno aj silný zákon o nekalých obchodných praktikách v obchode s potravinami. Na celoeurópskej úrovni sme otvorili tému dvojakej kvality potravín. Presadili sme, aby v letákoch slovenské potraviny tvorili minimálne polovičný podiel,“ uzavrel Hrežík.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaEurostat