Ekológ Baláž označil tvrdenie ŠL TANAPu o sťahovaní uhlíka za manipulatívne

VYSOKÉ TATRY: Lesy napadnuté lykožrútom
Foto: archívne, SITA/Radoslav Maťaš

Tvrdenie, že mladé lesy na rúbaniskách sťahujú z atmosféry viac uhlíka ako kalamity bez zásahov človeka, označil ekológ a filmár Erik Baláž za manipuláciu.

Reagoval tak na sociálnej sieti na jeden z výsledkov pokalamitného výskumu, ktorý v piatok 19. novembra odprezentovali Štátne lesy Tatranského národného parku pri príležitosti 17. výročia kalamity v Tatrách. Ako ďalej uviedol, podľa neho si z komplexného cyklu uhlíka vybrali len tú časť, ktorá im vyhovuje, a to dosť nepodstatnú.

Poškodenie po kalamite

Veterná kalamita, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP).

Poškodila viac ako dva milióny kubických metrov drevnej hmoty. Lesníkom sa ešte do konca roka 2005 podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity. Štátne lesy sú za aktívny manažment zasiahnutého územia, pričom niekoľkokrát kritizovali rozhodnutia orgánov štátnej správy ochrany prírody, na základe ktorých museli niektoré lokality ponechať bez zásahu.

Vývoj lesných ekosystémov

Vedecké tímy v rámci spomínaného výskumu od roku 2005 sledujú, ako pokračuje vývoj lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou.

Podľa Zuzany Homolovej, vedúcej Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u, sa napríklad síce ukázalo, že obe plochy dokážu viazať uhlík, no mierne priaznivejšia bilancia sa týkala plochy so spracovanou kalamitou.

Ročne sa tam naviaže o 2,1 tony uhlíka viac, ako ho emituje do prostredia. V porovnaní s plochou ponechanou na samovývoj je to o 0,6 tony viac,“ vysvetlila počas piatkovej tlačovej konferencie v Tatranskej Lomnici.

Uhlík neunikol

Baláž na vysvetlenie na sociálnej sieti použil fotografiu kmeňa stromu, ktorý podľa neho vyvrátil vietor asi pred päťdesiatimi rokmi.

Keďže sa drevo nespracovalo, uhlík je stále v lese aj toľko rokov po smrti stromu. Časť z toho uhlíka tam bude aj o 500 rokov – v pôde. Tam, kde sa drevo vyťažilo, uhlík z neho v lese nie je. Väčšina uhlíka z vyťaženého dreva je do piatich rokov v atmosfére ako skleníkový plyn, oxid uhličitý, pretože piliny, kôra, palivové drevo sú spálené, ďalšia časť chemicky spracovaná na celulózu,“ priblížil.

Dôsledky ťažby dreva

Výskumníci zo ŠL TANAPu tak podľa jeho slov „zabudli“ odpočítať stovky ton oxidu uhličitého, ktoré po ťažbe unikli do atmosféry z každého hektára rúbaniska.

Počítajú jeho pomalé sťahovanie. To sťahovanie je ale rádovo nižšie, ako únik, ktorý vznikol v dôsledku ťažby dreva. Je to rovnaké, ako keby vám niekto ukradol celoživotné úspory, a potom vám sľúbil zvýšenie mzdy o dve percentá. Mzda sa zvýši, peňazí ale budete mať menej,“ skonštatoval známy ekológ.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie Múzeum Tatranského národného parku (TANAP)Štátne lesy TANAPu