Migrujúce ropuchy zachraňujú pred smrťou pod kolesami áut sezónne zábrany a dobrovoľníci (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ENVIRO: Záchrana migrujúcich obojživelníkov
Adriana Hološková zo Záchrannej stanice pre voľne žijúce živočíchy z Brezovej pod Bradlom počas zberu obojživelníkov do vedier, ktoré prenáša do vody na druhej strane cesty v rámci migrácie chránených obojživelníkov z lesa do mokrade pri obci Hradište pod Vrátnom. Hradište pod Vrátnom, 26. február 2024. Foto: SITA/Pavol Machovič.
Tento článok pre vás načítala AI.

Tisícky obojživelníkov migrujúcich vždy po zime z lesa do mokrade pri obci Hradište pod Vrátnom v okrese Senica zastaví pred frekventovanou cestou jednoduchá zábrana.

Ľudia zo Záchrannej stanice pre voľne žijúce živočíchy z Brezovej pod Bradlom ich každé ráno zbierajú do vedier a prenášajú do vody na druhej strane cesty, aby sa ich púť neskončila pod kolesami áut.

Obojživelníky sú na Slovensku chránené

Za 13 rokov takto zachránili už tisíce ropúch bradavičnatých, skokanov, mlokov obyčajných a ďalších obojživelníkov.

„Početnosť býva v jednotlivých rokoch rôzna, od 2500 do 9000 jedincov za sezónu, priemer je okolo 6000. Sú dni, keď neprenesieme ani kus, ale boli aj také dni, že ich bolo tisíc,“ vysvetľuje Adriana Hološková zo Záchrannej stanice pre voľne žijúce živočíchy v Brezovej pod Bradlom. Najviac ich býva pri zábranách počas dažďa.

Obojživelníky sú na Slovensku chránené, zároveň patria medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov. Spoločenská hodnota tých, ktoré sa vyskytujú pri Hradišti pod Vrátnom, je vyčíslená na 300 eur za jedinca. Mokraď pri Hradišti pod Vrátnom je podľa Adriany Hološkovej jednou z najvýznamnejších lokalít tohto druhu v Trnavskom kraji.

Dočasné zábrany nie sú ideálne

Migrácia obojživelníkov začína vždy koncom zimy a trvá zhruba dva mesiace. Termín migrácie sa mení podľa klimatických podmienok, v tomto roku postavili pracovníci Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie a CHKO Malé Karpaty zábrany už začiatkom februára.

Stavanie dočasných zábran a každodenné prenášanie obojživelníkov nie je ideálnym riešením, tým by boli podchody pod cestou.

„V západnej Európe takéto dočasné zábrany využívajú len na zistenie presných migračných trás, aby tam mohli vybudovať podchody. Aj pri Hradišti pod Vrátnom sa kedysi robili projekty na zvieracie podchody, ale potom zostalo o tejto téme ticho,“ dodáva Hološková. Podchody by umožnili živočíchom prechádzať aj opačným smerom, teda z mokrade späť do lesa, na to v súčasnosti ochranári nemajú kapacity.

Hradište pod Vrátnom nie je jedinou lokalitou v regióne, kde sa takýmto spôsobom starajú o žaby. Zábrany sú aj pri obci Prietrž, kde sa o prenášanie obojživelníkov starajú skauti, a najnovšie aj pri obci Cerová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Adriana Hološková
Firmy a inštitúcie Záchranná stanica pre voľne žijúce zvieratá Brezová pod Bradlom