Ministerstvo životného prostredia spolu s ochranármi začali riešiť problematiku populácie hlucháňa

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Hlucháň hôrny
Hlucháň hôrny (tetrao urogallus). Foto: ilustračné, Getty images
Tento článok pre vás načítala AI.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a správami národných parkov otvorili dialóg s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov v územiach s výskytom hlucháňa hôrneho.

Návrh pre zabezpečenie ochrany

O riešení problematiky ochrany populácie tohto chráneného živočícha a jeho biotopov diskutovali ešte v piatok 8. marca počas stretnutia na Technickej univerzite vo Zvolene (TUZVO).

Informovali o tom v pondelok z odboru komunikácie a propagácie ŠOP SR. Cieľom stretnutia bolo spoločné prerokovanie návrhu opatrení pre zabezpečenie ochrany hlucháňa v lokalitách jeho výskytu v rámci Slovenska.

Výskyt hlucháňa hôrneho na Slovensku

Hlucháň hôrny sa najčastejšie vyskytuje v starých prirodzených horských lesoch pralesovitého charakteru. Na Slovensku je predmetom ochrany v dvanástich chránených vtáčích územiach.

Podľa generálnej riaditeľky Sekcie ochrany prírody a biodiverzity MŽP SR Vladimíry Fabriciusovej je pre záchranu populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku nevyhnutná spolupráca a participácia všetkých zainteresovaných strán.

Pilotné stretnutie podľa jej slov otvorilo diskusiu o vhodných formách pre aktívny a pasívny manažment biotopov, ktoré vyplynuli z prerokovávaní s obhospodarovateľmi lesa v jednotlivých územiach.

Ohrozená životaschopnosť

Navrhované opatrenia taktiež vychádzajú zo záverov nedávneho DNA výskumu hluchánej populácie. Zameraný bol najmä na stupeň izolácie a vzájomnú konektivitu jednotlivých populácií.

Vážnejším problémom ako samotná veľkosť populácie hlucháňa na Slovensku je podľa autora výskumu Petra Klingu z Lesníckej fakulty TUZVO jej genetická izolácia a fragmentácia.

„Životaschopnosť hlucháňa na našom území je ohrozená v dôsledku straty genetickej variability, ktorá negatívne ovplyvňuje schopnosť hlucháňov prispôsobovať sa meniacim klimatickým podmienkam a zvyšuje riziko nepriaznivých dôsledkov príbuzenského párenia,“ priblížil.

Nepriaznivý stav

Nepriaznivý stav genetickej premenlivosti sa podľa jeho slov nezlepší zvýšením počtu jedincov napríklad z umelých odchovov, ale zvýšením výmery vhodných biotopov a obnovy prepojenosti so susednými populáciami.

Zástupca Národného lesníckeho centra Jozef Bučko je presvedčený o tom, že zachovanie hlucháňa prostredníctvom citlivej a premyslenej činnosti človeka je možné.

„Medzi výhody patrí najmä krátky čas prinavrátenia biotopu, ako aj zapojenie vidieckeho obyvateľstva do ochrany prírody. Vstup človeka do procesu trvalého zachovania lesov je opodstatnený aj z dôvodu prebiehajúcej klimatickej zmeny a súvisiacich extrémnych výkyvov počasia,“ dodal.

Ďalšia diskusia

Návrh ako aj realizácia jednotlivých opatrení budú predmetom ďalšej diskusie za účasti všetkých partnerov vrátane členov expertnej pracovnej skupiny na ochranu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka.

Závery rokovaní ochranárov, obhospodarovateľov a vedeckej obce budú premietnuté do pripravovanej aktualizácie Programu záchrany hlucháňa hôrneho, ako aj do nových programov starostlivosti o chránené vtáčie územia, respektíve národné parky, v ktorých je hlucháň hôrny predmetom ochrany.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRNLC Národné lesnícke centrumŠOP Štátna ochrana prírodyTechnická univerzita vo Zvolene