Otepľovanie zasiahne aj Slovensko, vláda už má plán

Sucho, globálne otepľovanie. Ilustračná snímka
Autor: Pixabay.com/PublicDomainPictures

Vyššie teploty, menej zrážok, viac sucha a prívalových dažďov. Takto divoko sa bude správať počasie v budúcnosti. Na vine je globálne otepľovanie. Jeho dôsledky sa však dajú lokálne zmierniť.

Suchá aj povodne

Za obdobie rokov 1881 až 2017 sa teplota na Slovensku zvýšila v priemere o 1,73 °C, úhrny zrážok klesli v priemere asi o pol percenta, na juhu krajiny miestami až o vyše 10 percent, klesla aj vlhkosť vzduchu a snehová pokrývka. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) to konštatuje v aktualizácii dokumentu Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorú dnes schválila vláda.

Jedným z prejavov zmeny klímy je aj väčšia premenlivosť počasia, extrémne denné úhrny zrážok s následnými lokálnymi povodňami ako aj oveľa častejšie lokálne alebo celoplošné sucho. V súvislosti s ďalším vývojom klímy na Slovensku do polovice 21. storočia MŽP odhaduje, že priemerná teplota vzduchu by sa mala postupne zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi rokov 1951 až 1980.

Doteraz sme riešili len následky

Doposiaľ adaptácia na Slovensku bola skôr spontánna, len ako reakcia na extrémne prejavy počasia a manažovanie rizík spojených s následkami týchto prejavov, nie systémová ako súbor predbežných a plánovaných opatrení.

Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch a na základe ich analýzy pripraviť efektívne adaptačné opatrenia vo všetkých oblastiach.

Na príprave národnej stratégie sa od roku 2017 preto podieľali zástupcovia ministerstiev, odborných a vedeckých inštitúcií, akademickej obce, ale aj Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest SR a mimovládnych organizácií. „Národná stratégia nám ukázala, že v schvaľovaní kľúčových dokumentov jednotlivých rezortov musí mať ochrana životného prostredia dôležité miesto. Konkrétne opatrenia preto musia premietnuť do svojich koncepčných dokumentov a stratégií prierezovo všetky rezorty. Lepšie je byť pripravený ako prekvapený,“ povedal šéf envirorezortu László Sólymos.

Škody na úrode

Zmena klímy bude mať negatívny dopad na poľnohospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzitu, na vodné hospodárstvo vrátane zdrojov pitnej vody, na energetiku, mestá a obce, lesníctvo, dopravu, cestovný ruch a v neposlednom rade na zdravie obyvateľstva.

Za kľúčové sektory považuje MŽP vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo, ktoré sa javia ako najzraniteľnejšie. „Zlepšením odolnosti týchto sektorov pomocou adaptačných opatrení by bolo možné nielen čeliť negatívnym dôsledkom zmeny klímy, ale zároveň prispieť aj k zvýšeniu ekologickej stability krajiny,“ uvádza envirorezort.

Najzraniteľnejšími oblasťami na Slovensku sú vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a sídelné prostredie. V súčasnosti polovica obyvateľov Slovenska, približne 54 %, žije v mestách. Dôsledky zmeny klímy sa na Slovensku, podobne ako inde, najviac prejavia v sídlach mestského typu, ktoré sú charakterizované vysokou hustotou obyvateľstva, vysokým podielom zastavaného územia a nepriepustných, spevnených povrchov a vysokou koncentráciou hospodárskej činnosti a infraštruktúry. Účinné a naozaj kvalitné opatrenia preto bude potrebné prijímať v spolupráci so samosprávami.

Zem sa otepľuje rýchlejšie

Piata hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne pokračuje, je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného stúpli na úrovne, ktoré presahujú úrovne za posledných 800-tisíc rokov, najmä v dôsledku ľudskej činnosti. Adaptácia na tieto klimatické zmeny by bola spojená s enormne vysokými nákladmi.

Riešením, ktoré by malo minimalizovať riziká a negatívne dôsledky zmeny klímy, je kombinácia opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov s opatreniami, ktoré znížia zraniteľnosť a umožnia adaptáciu človeka a ekosystémov s nižšími ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi nákladmi.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom