Pripomienku zákona o ochrane prírody podpísalo viac ako 30-tisíc ľudí

Vysoké tatry, ilustračná snímka.
Foto: Pixabay.com/KatkaZV

Takmer 30-tisíc ľudí podpísalo v priebehu piatich dní hromadnú pripomienku k novele zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP). Pripomienku vzniesli environmentálne organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatíva My sme les.

Ľuďom na lesoch záleží

Ako poznamenal Juraj Rizman z VIA IURIS, počtom zapojených občanov ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. „Táto masívna podpora je ďalším jasným signálom, že ľuďom na našej prírode záleží. Nechcem sa už viac hanbiť za ‚papierové‘ národné parky, v ktorých vláda SR umožňuje ničiť naše prírodné dedičstvo úzkou skupinou ľudí,“ vyhlásil Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.

Ochranári sú presvedčení, že zákon o ochrane prírody by mal byť protiváhou pred využívaním prírodného bohatstva na účely ako turistický ruch, komerčná ťažba dreva či rôzne stavebno-rozvojové aktivity.

„Samotné návrhy MŽP v novele vnímame v mnohých ohľadoch ako posun vpred. Napríklad návrhy na sprísnenie vykonávania náhodnej ťažby dreva v chránených územiach či návrh na prechod správy štátnych pozemkov v národných parkoch na Štátnu ochranu prírody. Napriek tomu sme považovali za nesmierne dôležité sa k novelizácii zákona o ochrane prírody vyjadriť a navrhnúť ďalšie riešenia, ktoré zlepšia návrhy MŽP, “ uviedol právnik VIA IURIS Imrich Vozár.

Novela ako taká je dobrá

Novela napríklad hovorí, že do roku 2025 bude 50 percent území národných parkov bez zásahov človeka, zároveň presúva starostlivosť o národné parky pod Štátnu ochranu prírody SR až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky. „Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov. Navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke.

Novelu ako celok však ochranárske organizácie vítajú a oceňujú ambíciu envirorezortu posilniť ochranu prírody a lepšie regulovať aktivity povolené v jednotlivých stupňoch ochrany, a to najmä ťažbu dreva, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.

„Krokom vpred je, že rieši náhodnú a neplánovanú ťažbu dreva, ktorá sa dnes vykonáva najmä po kalamite a často sa ňou ospravedlňujú zásahy v národných parkoch. Na túto ťažbu budú musieť lesníci žiadať súhlas ochrany prírody,“ uviedol Milan Janák z WWF Slovensko s tým, že regulovať by sa mal aj lov zveri a rýb, ktorý by mal byť zakázaný od štvrtého stupňa ochrany.

Ochranári podporujú aj návrh, aby sa kompetencie vyhlasovať maloplošné chránené územia, najmä prírodné rezervácie, vrátili späť na MŽP. Kompetencia v roku 2015 prešla na vládu a odvtedy sa podarilo vyhlásiť na Slovensku iba jedinú rezerváciu – Borsukov vrch v Národnom parku Poloniny. „Viaceré vzácne lokality na Slovensku na primeranú ochranu stále čakajú. Často ide aj o najvzácnejšie pralesy a územia s medzinárodným významom,“ uzavrel Janák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR