- aktualizované 24. novembra, 16:21
Povinnosť samospráv spracovávať odpad mechanicko-biologickým spôsobom sa posunie o jeden rok, teda na začiatok roku 2025. Uviedol to v piatok minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Ide podľa neho o posledný a finálny posun zavedenia tejto reformy.
Zavedenie spracovania odpadu
Podľa ministra je aktuálne na zavedenie mechanicko-biologického spracovania odpadu pripravených len 49 percent samospráv.
„Znamená to, že sme rozdelili samosprávy na tie, ktoré pripravenú sú a ktorým to spôsobí nárast cien separácie komunálneho odpadu o takmer 20 eur na tonu. Na druhej strane sú tu obce ktoré to nestihli,“ skonštatoval Taraba s tým, že podľa pôvodných zámerov envirorezortu pri chystaní reformy mali byť tieto obce trestané do výšky až 100 eur na tonu odpadu.
Tomáš Taraba na konferencii ITAPA predstavil najdôležitejšie výzvy jeho ministerstva (video+foto)
„Len preto, že aj štát spôsobil časovú aj finančnú núdzu týmto obciam,“ povedal Taraba s tým, že obciam bolo pôvodne sľúbené, že na zmenu odpadovej politiky budú môcť čerpať európske fondy. Nakoniec sa tak však nestalo.
Odklad reformy
Taraba vyjadril presvedčenie, že odklad reformy je v záujme životného prostredia, ako aj v záujme stability odpadového hospodárstva.
„Napriek tomu chcem zdôrazniť, a každý expert to potvrdí, že Slovensko sa nepohne ďalej v oblasti spracovania komunálneho odpadu, pokiaľ si neuvedomíme, že skládkovanie – to znamená to riziko prieniku rôznych toxických látok do spodných vôd – je zaostalý systém spracovania odpadu,“ zdôraznil šéf evnirorezortu.
Doplnil, že Slovensko je v súčasnoti lídrom práve v skládkovaní. „Sme štát, ktorý absolútne zanedbal vybudovávanie základnej ekologickej infraštruktúry,“ dodal Taraba s tým, že o riešení tejto problematiky chce viesť rokovania so samosprávami aj s priemyslom.
Súčasný stav ministrovi vyhovuje
Opozičné Progresívne Slovensko v tejto súvislosti konštatuje, že súčasný stav ministrovi vyhovuje, pretože zapadá do vízie odpadového hospodárstva novej vlády, ktorou je odpad v maximálnej možnej miere spaľovať.
„Začína sa opakovať naratív záujmových skupín, ktoré za najlepší možný spôsob ako nakladať s odpadom vyhlasujú jeho energetické zhodnotenie. Teda spálenie. Prišlo to až tak ďaleko, že je vedome zdôrazňovaný náš záväzok voči EÚ skládkovať maximálne 10 percent komunálnych odpadov do roku 2035, no rovnako zámerne je vypúšťaná druhá časť našich záväzkov,“ povedal poslanec Michal Sabo.
Slovák vyhodí denne viac ako kilogram odpadu, do roku 2035 nebudeme schopní materiálovo zhodnotiť takmer tretinu
Spomenutou druhou časťou je podľa neho recyklovať 65 percent komunálnych odpadov do toho istého roku. Nové vedenie envirorezortu podľa Saba využilo nečinnosť exministra Jána Budaja pri celkovom rozvoji obehovej ekonomiky na Slovensku.
Žaloba zo strany EÚ
V praxi sa podľa jeho slov opäť ukazuje, že v rozvoji obehovej ekonomiky chýba štátu akákoľvek stratégia a dlhodobá, udržateľná, záväzná vízia.
„Definitívny odklad zavedenia európskej legislatívy môže znamenať žalobu zo strany EÚ, no predovšetkým potrestá obce a podnikateľov, ktorí sa na zavedenie povinnosti pripravili a dnes majú zmarené investície. Jej odkladom navyše samosprávy strácajú motiváciu zavádzať nástroje na zníženie produkcie odpadu a zlepšenie jeho triedenia,“ dodal Sabo.
