Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Autumn 2964096_1280.jpg
Foto: Pixabay.com
1. 03. 2019 9:27 Zaujímavosti z vidieka od NasVidiek.skSITA

Regionálne rozdiely sa na Slovensku nezmenšujú, práve naopak

Kým Bratislava a jej okolie patria k ekonomicky najvýkonnejším regiónom Európskej únie, zvyšok Slovenska za priemerom únie výrazne zaostáva. Rozdiely sa dokonca prehlbujú.

Regionálne rozdiely na Slovensku sa nezmenšujú. Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu o regionálnom hrubom domácom produkte (HDP), podľa ktorých Bratislavský samosprávny kraj patrí medzi najrozvinutejšie regióny v celej Európskej únii, kým zvyšok západného Slovenska, stredné Slovensko a východné Slovensko zaostávajú. Navyše, ich regionálny HDP sa v posledných rokoch výraznejšie nemení. Upozorňuje na to aj Európska komisia v najnovšej správe o Slovensku.

Podľa posledných údajov Eurostatu totiž Bratislavský kraj dosiahol v roku 2017 v parite kúpnej sily na obyvateľa úroveň HDP 179 % priemeru Európskej únie, čo ho zaradilo až na ôsmu priečku ekonomickej výkonnosti regiónov celej únie. Naopak, východné Slovensko dosahovalo iba 54 % priemeru únie, stredné Slovensko 61 %, a zvyšok západného Slovenska 70 % priemeru Európskej únie. Podobné čísla pritom tieto regióny vykazujú posledných niekoľko rokov, výraznejšiu zmenu dáta Eurostatu ukázali iba pri Bratislavskom kraji, ktorého výkonnosť v roku 2017 oproti roku 2016 klesla o 6 percentuálnych bodov.

„Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa HDP na obyvateľa zvýšil vo všetkých slovenských regiónoch, avšak nie rovnomerne a regionálne rozdiely pretrvali, dokonca sa rozšírili,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Najmä rozdiel medzi Bratislavským krajom a východným Slovenskom sa podľa nej od roku 2004 zväčšil, aj keď samotný rok 2017 priniesol určité zmiernenie rozdielu. „Pri vstupe Slovenska do Európskej únie mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP na obyvateľa oproti východnému Slovensku, pričom v roku 2017 bol tento rozdiel 3,3-násobný,“ dodala.

Hoci sa údaj HDP na hlavu berie ako ukazovateľ životnej úrovne analytici dodávajú, že môže do určitej miery celkový obraz skresľovať. „Je to oklieštený ukazovateľ, ktorý neberie do úvahy napríklad platovú a cenovú úroveň v krajine či príjmovú a majetkovú nerovnosť a podobne,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Pri jeho regionálnom vyjadrení výsledok podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka skresľuje napríklad aj veľký počet zamestnancov dochádzajúcich do Bratislavského kraja z ostatných regiónov Slovenska. „Pridaná hodnota, ktorú vytvoria, sa započíta do HDP kraja. V menovateli, teda v počte obyvateľov, však nefigurujú,“ doplnil.

Tento údaj navyše vychádza z prepočtov na priemer Európskej únie. Slovensku tak na posun výkonnosti voči priemeru v minulosti stačilo napríklad to, že do únie vstúpili ekonomicky slabšie štáty ako Rumunsko či Bulharsko. Rovnako by mu v matematických prepočtoch v tomto smere pomohlo aj vystúpenie ekonomicky vyspelej Veľkej Británie z únie, čím by sa priemer celého spoločenstva zase znížil. „Keď vezmeme ako referenciu EU27 agregát, Bratislavský kraj by si za rok 2017 polepšil na 181 %, zatiaľ čo východné Slovensko by dosiahlo 55 % priemeru EU27,“ uvádza analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Podľa aktuálnej správy Európskej komisie o Slovensku ukazovatele pracovného trhu a sociálne ukazovatele poukazujú na akútnejšie problémy na východe a juhovýchode krajiny. Regionálne rozdiely v zamestnanosti sú pritom podľa Bruselu veľké a pretrvávajú. Navyše neustály odlev kvalifikovaných absolventov škôl na západ krajiny a do iných krajín únie môže regionálne rozdiely ešte znásobiť.

Súčasný stav regionálnych rozdielov je podľa Európskej komisie výsledkom niekoľkých faktorov. „Patria sem slabšia infraštruktúra, nedostatočne rozvinuté podnikateľské prostredie, nízka miera inovácií a nepriaznivá štruktúra vzdelávania v niektorých regiónoch,“ píše sa v správe. Problémy v slovenských regiónoch však podľa Bruselu nie sú jednotné. Kým napríklad v Hornej Nitre musia riešiť prechod od uhoľného baníctva na iné činnosti, v iných regiónoch zase potrebujú napríklad posilniť postavenie marginalizovaných rómskych komunít.

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X