Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Mníška veľkohlavá
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: ilustračné, Getty Images
18. 06. 2019 12:00 Lesy a lesníctvoSlovensko od Ivana Sladkovská, Náš Vidieknasvidiek.sk

Video: Kto zaplatí škodu po mníške veľkohlavej?

Stalo sa to, pred čím lesníci varovali. Škodca mníška veľkohlavá sa premnožil a duby prišli o listy. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery je porast poškodený. Škodlivé húsenice totiž vyčíňajú najmä v prvom stupni ochrany- teda hospodárskych lesoch.

Video, ktoré zverejnila Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica, ukazuje duby bez lístia a bez kvetov. Práve v čase, kedy les potrebuje listy najviac. Najmä na zadržanie vody a poskytovanie tieňa pre malé stromčeky. Mal tomu zabrániť postrek biologickým prípravkom, no Inšpekcia životného prostredia toto opatrenie pozastavila, takže sa nestriekalo. Ochranári zase argumentovali, že príroda si poradí aj s inváziou škodcu, ktorý sa raz za niekoľko rokov premnoží.

Premnožený škodca

Hospodárske lesy však slúžia aj na pestovanie dreva, ktoré sa potom ťaží a predáva. Ak škodca stromy poškodí, kto bude znášať škody?

Podľa majiteľov dotknutých lesov, teda Vojenských lesov a majetkov SR a Lesov SR bude prípadnú škodu pravdepodobne znášať štát, resp. orgán, ktorý rozhodol o tom, že sa postreky nebudú vykonávať.

„V prípade, že vlastníkovi lesného pozemku vznikne škoda, v zmysle platnej legislatívy je oprávnený uplatniť si jej náhradu. Les je živým organizmom, v ktorom neustále prebiehajú procesy. Vplyv škodlivých činiteľov sa môže prejaviť bezprostredne alebo v budúcnosti, ide o straty na výnosoch z hospodárenia v budúcich obdobiach z produkčných (straty na množstve a kvalite, resp. prírastkoch), ale aj mimoprodukčných hodnôt (spoločenská hodnota, estetická hodnota, pôdoochranná a pod.) Posudzovanie vplyvov škodlivých činiteľov a teda vznik škody na majetku je vykonávaný znaleckým posudzovaním. Vzniknutú škodu teda znáša vlastník lesného pozemku v rámci svojej hospodárskej činnosti, pokiaľ si neuplatní jej náhradu,“ uvádzajú v stanovisku pre Náš Vidiek Vojenské lesy a majetky SR.

Kto to zaplatí

Lesný hospodár je totiž zo zákona povinný zabrániť škodám v poraste. Ak teda vie, že v danom roku hrozí premnoženie škodcu (ako v prípade mníšky), musí premnoženiu zabrániť.

„Zjednodušene, tým, že inšpekcia životného prostredia zakázala vykonanie obranného opatrenia (postreku prípravkom BIOBIT XL) proti škodcovi mníška veľkohlavá, zabránila tým vojenským lesom vykonať opatrenie, na ochranu majetku (biotopu) a predchádzať tak vzniku škôd nie len hospodárskych, ale aj spoločenských. Dnes ešte nevieme povedať ako veľmi boli duby oslabené, ako budú reagovať ak nastane obdobie horúčav, sucha a pod. Stav a vývoj Šenkvického hája posudzujeme. Škodu v prípade jej vzniku si budeme uplatňovať u toho, kto prebral za jej vznik zodpovednosť,“ uvádzajú VLM SR v stanovisku.

V tomto prípade je daným orgánom Inšpekcia životného prostredia. Prípad postrekov proti mníške sa však ďalej vyšetruje. Všetko teda závisí nielen od záverov kontroly, ale aj od toho, či vznikne na lese škoda a aká bude veľká.

Mníška veľkohlavá spôsobuje holožer, a to najmä na jar. Nezastaví sa ani pred kvetmi a mladými stromčekmi. Lesníci vo videu upozorňujú, že stromy sú teraz oslabené a tak sa nemusia vedieť popasovať s nadmerými horúčavami a suchom. Malé stromčeky nemajú dosť tieňa a kvôli absencii listov ani dosť vody. S najväčšou pravdepodobnosťou vyschnú. Zároveň upozorňujú, že tento rok nebude dosť žaludí. Tie sú dôležité na pestovanie sadeníc.

Výška škody dnes ešte nie je známa, keďže k nej môže dochádzať niekoľko rokov. Lesy SR odhadujú, že škody sa môžu pohybovať v miliónoch eur.

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X