Geológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili vo Vysokých Tatrách dnes vyschnuté pleso, o ktorého existencii doteraz nemali priame dôkazy. SAV to v pondelok oznámila v tlačovej správe. Bývalé pleso objavili východne od Hrebienka, kde sa im v pôde podarilo navŕtať usadeniny, ktoré vznikajú iba v jazernom prostredí.
Výskum v Tatrách priniesol aj ďalšie vedecké novinky. „Vôbec po prvý raz sme opísali na našom území jemne laminované usadeniny, ktoré sa nazývajú varvy. Sú typické pre škandinávske krajiny a ich vznik je spojený s ľadovcom a jeho každoročným rýchlejším topením v letných mesiacoch. Varvy sa vyskytujú iba v niektorých plesách, a to výlučne pod organogénnymi usadeninami, ktoré v Tatrách vznikajú dodnes,“ povedal geológ Radovan Kyška-Pipík z Ústavu vied o Zemi SAV. Výskum preukázal, že každé tatranské pleso má rozdielne geologické zloženie dna.
Čokoláda sa bude lesknúť a žiariť farbami dúhy, podľa vedcov proces funguje ako u chameleóna
Vedcom sa v Tatrách podarilo nájsť aj pakomáre – hmyz žijúci vo vode s teplotou 5 až -7 stupňov. Pakomáre sa dnes vyskytujú už iba v najvyššie položených vysokohorských plesách. Slovenským geológom pomáhali aj kolegovia z Českej republiky. Spoločne sledovali napríklad hladinu ortute, ktorej vysoká koncentrácia je charakteristická pre mladšie usadeniny.
Doterajšie výsledky výskumu ukazujú, že doba ľadová sa v Mengusovskej doline končila pred 10 000 rokmi, ale v iných dolinách môže byť vek roztopenia ľadovca približne 9 000 rokov. Geológovia SAV veria, že výskum prinesie praktické poznatky, ktoré do budúcnosti pomôžu pri lepšie ochrane plies vo Vysokých Tatrách.
