Životné prostredie na Slovensku nie je priorita, ale Matovičova vláda by to mohla zmeniť

Nelegálna skládka
Toxický odpad z nelegálnej skládky v katastri obce Ivanka pri Dunaji. Foto: FB OZ Triblavina, www.facebook.com

Vláda by mala peniaze z fondu obnovy Európskej únie (EÚ) investovať do opatrení týkajúcich sa zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa týmto zmenám. Pre agentúru SITA to uviedla docentka Katedry krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave Katarína Pavličková.

Staré environmentálne záťaže

Podľa nej by mal vládny kabinet pri investíciách myslieť aj na riešenie starých environmentálnych záťaží, akými sú napríklad záťaže v priestoroch firmy Chemko Strážske a v bratislavskom Istrocheme, či skládka v Nižnej Slanej.

Pavlíčková uvádza, že dôležité budú aj investície v oblasti ekologických výrobných postupov, teda zavádzanie takých postupov výroby, ktoré budú klásť dôraz na minimalizovanie svojich negatívnych vplyvov na životné prostredie, napríklad minimálnou produkciou uhlíka a emisií iných skleníkových plynov.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Investičné príležitosti vidí docentka Katedry krajinnej ekológie aj v zonácii národných parkov, v ktorých by mali byť vytvorené 50 percentné bezzásahové zóny. V bezzásahových zónach by sa nesmelo ťažiť drevo, loviť zver či stavať budovy.

Podľa dekana PF UK Petra Fedora je však otázne, koľko peňazí nakoniec vláda na projekty týkajúce sa životného prostredia vyčlení. „Hlboko zakorenená tradícia na Slovensku je, že téma ochrany životného prostredia nie je primárna a ostáva niekde na dne rebríčka priorít. Táto tradícia je veľmi nebezpečná, pretože dnes sa environmentálne problémy stávajú aj problémami ekonomickými a úzko súvisia s ochranou ľudského zdravia a života. Finančná injekcia do ochrany životného prostredia teda znamená kapitál pre samotného človeka,“ povedal pre agentúru SITA Fedor.

Výsledky minulých vlád netreba negovať

Dodal, že súčasná vláda by mala pokračovať v začatých projektoch, ktoré rozbehli predošlé vlády a investovali do nich už veľké množstvo peňazí. Výsledky predošlých vlád podľa Fedora netreba negovať a začínať neustále na „zelenej lúke“.

Dekan PF UK si myslí, že výraznou „vôdzkou“ súčasnej vláde by mala byť Envirostratégia 2030, v ktorej sú zadefinované všetky podstatné oblasti, do ktorých je potrebné investovať.

V priebehu najbližších siedmich rokov bude môcť Slovensko čerpať z európskych zdrojov približne 40 miliárd eur. Z aktuálneho programového obdobia 2014 až 2020 bude mať k dispozícii nevyčerpaných osem miliárd eur.

Z fondu obnovy môže získať 7,5 miliardy eur a zo sedemročného rozpočtu EÚ v programovom období na roky 2021 až 2027 ďalších 18,6 miliardy eur. Z fondu obnovy môže Slovensko zároveň čerpať pôžičky do výšky 6,8 miliardy eur. Vlastné spolufinancovanie projektov je naplánované vo výške 2,9 miliardy eur.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína PavličkováPeter Fedor
Firmy a inštitúcie UK Univerzita Komenského v Bratislave